OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Innocentem? Non est diu - Prológ

05.01.2013 (11:00) • VictoriaJames • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 3× • zobrazeno 2532×

Mlčky som sledovala posledné iskričky karmínových plameňov oblápajúcich drevené linoleá zničeného domu, ktoré sa postupne vytratili v stopách chladnej noci a po tvári sa mi rozlieval jemný úsmev plný eufórie z tohoto pohľadu plného plačlivých obrazov a postupne slabnúcich výkrikov Tima, Rachel, Sophie a Jimma.

Tim bol nádherný starostlivý otec plný milých sľubov, ktoré však nedokázal sám splniť. Jeho najvýraznejšou črtou boli obrovské hnedé oči, ktoré celej tvári dominovali a dodávai jej kúzelný vzhľad prívetivosti.

Rachel... Nikdy som ju nemala rada. Mohla by byť rovnaká ako Tim, ale v mojej moci nikdy nebolo vzdávať nejakú lásku adpotívnej matke. Mala opálenú pokožku o niekoľko odtieňov svetlejšiu, než jej kúzený manžel.

Sophie a Jim. Obidvaja malé zaostalé deti, ktoré ma poslušne následovali ako moje verné psíky, aj keď musím priznať, Sophie skôr zo znepokojenia toho, čo robím, práve Jim ma pokladal za svoj vzor a osobnosť. Mala som ich rada, priznám, že mi budú trochu chýbať.

http://www.youtube.com/watch?v=LR_gcRp5v-k

Posledné zvyšky ohňa zaostali v mieste požiaru, toť jest kedysi moderná obývačka s nádhernými klenbami a moderným nábytkom, decké izby a kuchyňa boli úplne zhorené.

Pomaly som vošla do zničeného domu, na tvári mi panoval ten istý úsmev, ktorý som mala pri rozlievaní benzínu v celom dome a následnému zapáleniu ho. 

Šikovne som sa hodila do popola a spopod trámov vytiahla rozbité črepiny a rubínovou krvou vyzdobenú čepeľ noža. Následne som si rukou zapchala ústa.

Spopod zubov sa mi vydal drásajúci výkrik, ako sa mi ostrá čepeľ zarezala do nohy a vytvorila okamžitý gejzírik krvi. Musím mať predsa nejaké zranenia, konieckoncov, som jediná, ktorá onen požiar prežila. Následne som nôž odniesla do kuchyne a znova zabodla do už tak mŕtveho Tima. Zo spálených úst s nepeknými jazvami od plameňov mu vytiekol ďalší pramienok krvi. Dokonalá práca.

Počas toho, ako som išla skontrolovať deti a Rachel som si rozpustila vlasy a poriadne nahusto ich natupírovala. Spopod sukne mi po nohách tiekli pramienky mojej krvi, ostávali postriekané na drevenom schodisku. Párkrát mi noha prepadla pod zničeným smrekovým drevom, vzápätí som však opatrne našľapovala do tichých izieb. 

Pomaly som otvorila dvere od izby Rachel a Tima. Z kedysi nádherného baldachínu postele ostali len zdrapy, horšie na tom bola posteľ, ktorej nohy boli úplne horené a ona sama sa kolísala na púhych dvoch z jednej strany na druhú. Interiér spálne si musím pochváliť, ani stopa po útoku.

AKo ďalšia nasledovala Sophiina zhorená, kedysi dominujúco levanduľová izba, taktiež prázdna, čo mi ale veľmi vyhovovalo. Takže sa nám celá rodinka nakopila do Jimovej. Úžasné.

A naozaj som našla zvyšok mojej bývalej mŕtvej famílie, ako natiahnutí v kŕčoch zvierajú jeden druhého a mŕtve oči majú plné strachu. V hlave sa mi rodil plán. O chvíľu, už o chvíľu príde polícia. Určite.

Dokonalý pohľad bol najmä na Rachel. Jej kedysi nádhernú tvár zdobili a znetvorovali jazvy na rozožranej koži, v celej izbe bolo cítiť spálené ľudské mäso. Nádherná vôňa.

Nechala som ich zatiaľ na pokoji, namiesto toho som sa pomalým ladným krokom s vecným pokojom vydala do kúpeľne.

Mohla by byť pekná, ale teraz bola celkovo úplne spálená, a naozaj jediné prežilo spálené zrkadlo, ktorého odraz bol vidieť možno pol metra z bývalých troch.

Pozrela som sa do zrkadla. Hľadela na mňa tridsať ročná žena s pomstichtivým výrazom, zažltnutými zubymi a vrušeným pohľadom. Koniec!

Teraz nie som Lina...

Odteraz sa volám Esther. Mám deväť rokov a prežila som ako jediná, pretože som bola vonku. Keď som sa vrátila, dom bol už v plameňoch. O chvíľu prídu policajti a ja už budem vyzerať opäť ako to malé neškodné dievčatko, za ktoré sa tak často vydávam. Lina je minulosť!

Strapaté vlasy som si slinami navlhčila a rozostavila do nepravidelných gúč, do úst som si znova vložila zubnú protézu s kúzelnými vybielenými perličkami. Nakoniec som nasadila vyšokovaný pohľad. Spokoná sama so sebou som prešla do Jimovej izby a schúlila som sa ku Rachelinmu mŕtvemu telu s početnými popáleninami po celom tele.

Ani nie o minútu sa za oknami rozosvietili červeno-modré svetlá a policajné sirény boli počuť v každom zhorenom kútu domu.

Na schodoch sa rozsvietila žiarovka a bolo počuť ťažkopádne našľapovanie a následné otváranie každých dverí prvého poschodia.

„Preboha. Zlatíčko si v poriadku?" opýtal sa ma zhrozene obtlstlý policajt a vystrašene sa na mňa pozeral. Pohľad som čo najpresvedčivejšie opätovala a nasilu zafňukala pri nemom prikývnutí. Policajt si ma zobral do náruče a stále na mňa smutne pozeral.

 „Neboj sa, už sa ti nič nestane," ubezpečoval ma policajt presvedčivo počas cesty dole.

 „Ako sa voláš?" opýtal sa ma stroho.

 „Esther," šepla som potichu.

Toto je môj prvý pokus napísať kapitolovku na tomto webe a veľmi rada by som počula váš názor a kritiku na to. Ak by ste náhodou nevedeli, tento príbeh bude opis myšlienok Esther z filmu Orphan. Prečo toto všetko vlastne robí, ale ak ste nevideli film, nevadí. 

Dúfam, že sa aspoň trochu páčilo a aspoň natoľko, aby ste mi zanechali svoj názor.

Vaša VictoriaJames 

Autor: VictoriaJames (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Innocentem? Non est diu - Prológ: