OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Prítomnosť v minulosti 2. kapitola

25.07.2013 (13:00) • Kristy • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 3× • zobrazeno 1029×

Pichalo ma v boku. Nikdy som sa v škole na telesnej nešla priam pretrhnúť, a teraz sa mi to vypomstilo. Lenže toto bola iná situácia. V škole som prebehla jedno koliečko a učiteľka bola spokojná. Teraz som bežala už príliš dlho a nemohla som zastať. Mohlo to byť pár minút, no mne to prišlo ako hodiny, možno aj dni. Úplne som stratila pojem o čase.

Vybehla som z lesa. Na otvorenom priestranstve ma mohol síce hocikto zbadať, no nemala som na výber. Po pár metroch sa však ukázalo, že to nebude jediný problém. Bola totiž zima a všetko naokolo pokrývala hrubá vrstva snehu. Uvedomila som si to až teraz, keďže v lese sneh zadržiavali stromy, takže sa vyskytoval iba na niektorých miestach a popri behu som nemala čas sa ním zaoberať.

Začala som sa brodiť a po každom kroku som sa zabárala čoraz nižšie. Snažila som sa bojovať s tou masou, ktorá mi teraz pripadala ako biele tekuté piesky. No po pár metroch to prišlo. Ten moment, keď si uvedomíte, že už ani prívaly adrenalínu nestačia na to, aby sa vaše telo pohlo. Moment rezignácie.

Zapadla som do snehu. Až teraz som si uvedomila, že som oblečená iba v pyžame a bosá. Po lícach sa mi kotúľali slzy. Na premrznutej pokožke pálili akoby som plakala horúce malé uhlíky.

Tak, toto je koiec. Buď ma nájdu a bohviečo so mnou urobia, alebo tu zamrznem. Zavrela som oči. Túžila som, aby som rýchlo zaspala. Hlavne, aby už bolo po všetkom.

Vďaka zime som si po chvíli necítila skoro nič. Najprv sa síce zima zmenila na bolesť v končatinách, no teraz prišlo slastné vykúpenie.

Ticho a pokoj však začal narúšať zvuk, akoby niečo obrovské rozhŕňalo vzduch. Bolo to ako helikoptéra, ibaže o čosi tichšie. Bolo mi jedno čo to je, kým som nepocítila, že ma niečo ostré schmatlo a dvíhla ma to. Pootvorila som oči a prišlo mi zle. Snažila som sa pohnúť, bojovať, no nešlo to. pamätám si, že som vykríkla a potom už bola iba tma.

Nadvihla som jedno oko. Prečo ma všetko tak veľmi bolí? Nič z toho, čo som poznala, som okolo seba nevidela. Kde to som? Čo sa stalo?

A potom a mňa ako balvan spadli spomienky. Aj napriek obrovskej bolesti som sa postavila a začala sa posúvať k dverám. Cestu mi však zatarasil ten človek so zjazvenou tvárou. Vykríkla som. Chcela som byť odtiaľ čo najďalej. Normálne som zatúžila po starej izbe z decáku.

Ale už bolo neskoro. Ten muž ku mne pristúpil a niečo mi nasilu nalial do krku. Bolo to horké a začala som sa dusiť. Chcela som to vypľuť, no niečo sa mi aj tak dostalo do tela.Všetko okolo mňa sa začalo krútiť. Čo mi to dal? Nejakú drogu? Môj spomalený mozog si ešte stihol uvedomiť, pár súvislostí.

„Tak to preto som videla draka,” zašepkala som a znovu sa ponorila do tmy.

Už dlhšiu chvíľu som bola hore, no bála som sa otvoriť oči. Stále so zaťato presviedčala samu seba, že že to všetko musel byť iba sen. Poriadne reálny sen.

„Viem, že nespíš,” ozval sa chrapľavý hlas a mňa strhlo.

Chcela som sa pred ním aspoň schúliť do klbka, no tentoraz sa neznámi poučil a priviazal ma.

„Mohlo to ísť aj bez úteku a pár pekných rán. Ale je to moja chyba. Mal som čakať, že budeš ako tvoja mama.”

Jeho posledná veta ma úplne paralyzovala.

„Vy ste ju poznali?” spýtala som sa šokovane.

„Kto ste a a kde vlastne som?” vyleteli zo mňa ďalšie otázky skôr, ako som tomu dokázala zabrániť.

Starý muž ku mne pristúpil. Musím uznať, že na dennom svetle nevyzeral až tak strašidelne. Bol síce poriadne zjazvený, no v podstate  na mňa hľadela úprimná starecká tvár poznačená ťažkým životom. Nechápem, ako som sa ho mohla až tak zľaknúť.

„Všetko ti vysvetlím, no musíš mi sľúbiť, že budeš spolupracovať.”

Prikývla som. Zvedavosť bola príliš silná.

„Volám sa Tom,” predstavil sa a prerezal laná, ktoré ma spútavali.

„Zrejme mi nebudeš veriť, ale nachádzaš sa v Anglicku v roku 1453.”

Autor: Kristy, v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Prítomnosť v minulosti 2. kapitola: