OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Saviour or a killer? - part nine



Saviour or a killer? - part nineKto sú tie dievčatá a prečo nezomreli? Aké plány má Damon?
Naštvaná Allison a menší chlapský rozhovor.

Urobila som pre vás menšie opening credits, tak dúfam, že sa aspoň trocha budú páčiť. 

 

- part nine

 

Plytko dýchala a z očí jej tiekli slzy. Netrvalo ani minútu a aj tá druhá sa nadýchla a posadila. Hnedé rovné vlasy jej spadli do tváre a ona vyzerala ustráchane.

„Nezabil som ich,“ prehovoril upír a uprene na mňa hľadel.

S vytrieštenými očami som sa k nemu otočila a nebola som schopná dostať zo seba ani jedno slovo. On... on urobil ešte niečo horšie!

„Ty... ty si ich... premenil si ich?!“ obvinila som ho zhnusene. „Ako si mohol?“ V očiach som mala slzy tiež. Mňa samú trápilo to, čo sa mi stalo a predstava, že to urobil ešte niekomu inému a len tak... bolo to hrozné.

„Čo... čo sa deje?“ šepla tá hnedovláska a snažila sa postaviť.

Otočila som sa k nej a chcela som ísť bližšie, no ona predo mnou cúvla.

„Prosím, neboj sa ma. Neublížim ti, chcem ti pomôcť,“ presviedčala som ju jemne.

Blondína sa postavila tiež a utrela si slzy. Gánila na mňa a keď sa jej pohľad stretol s Damonovým, otriasla sa.

„Čo nám urobil?“ chcela vedieť.

„Všetko vám vysvetlím,“ sľubovala som.

„Zabil som vás,“ skočil mi do toho Damon.

Pretočila som očami a pozrela na toho idiota. Jeho schopnosti vysvetľovať ma prekvapovali čím ďalej tým viac.

„Čože?“ zapišťali obe naraz.

„No... teoreticky som vás zabil,“ poopravil sa. „Predtým som vám dal ale moju krv, ktorá, keďže je upírska vás po smrti priviedla naspäť k životu. A teraz ak sa napijete ľudskej krvi, stanú sa z vás upírki,“ naširoko sa usmial.

Obe na neho nemo zízali, neschopné reči.

„To... to má byť vtip?“ zaklipkala tá blondína. „Pretože toto nie je veľmi podarený vtip, počula som aj lepšie.“

Damon pretočil očami a snažil sa ju viac-menej nevnímať. Očividne nečakal presne takúto dvojicu dievčat.

„Nie je to vtip, lebo ak sa do konca tohto dňa nenapijete, obe umriete,“ dodal akoby nič.

„Damon!“ zasipela som podráždene a pozrela sa na vystrašené pohľady dievčat. „Všetko vám vysvetlím a vy uvidíte, že to nie je také zlé...“ chlácholivo som sa k nim obrátila.

„My... my zomrieme?“ zlomil sa hlas hnedovláske.

„Už ste mŕtve.“

S prosbou v očiach som sa otočila na vlkolaka.

„Derek, prosím, zober ho odtiaľto skôr, než mu ublížim,“ požiadala som jemne a on len prikývol.

Damon šiel dobrovoľne.

„Ale vieš, ako to dopadne. Možností sú len dve,“ usmial sa a kráčal ďalej.

Ostala som nakoniec v dome sama spolu s dvoma dievčatami, ktoré nemali ďaleko od zrútenia. Našťastie sa ako tak ešte držali. Ja som však vedela, že to príde. Poznala som ten pocit.

„Čo nám urobil? Ale pravdu,“ chceli vedieť.

„Všetko vám poviem pekne od začiatku. No najprv sa vám predstavím. Volám sa Allison Argentová,“ vystrela som k hnedovláske ruku, no ona ju neprijala.

„Elena Gilbertová,“ predstavila sa.

„Caroline Forbesová,“ ozvala sa blondína a ja som sa povzbudivo usmiala. Posadila som sa na gauč a čakala, či si aj ony urobia pohodlie.

„Je to veľmi komplikované, no na začiatok potrebujete vedieť, že náš svet je trocha iný, než za aký ste ho doteraz pokladali...“ a spustila som nekonečne dlhý monológ vysvetľovania.

Musela som im povedať všetko o sebe, aby pochopili, ako sú na tom dobre. Nechcela by som vedieť, čo by s nimi urobil Damon, keby som tu nebola. Tak im aspoň trocha môžem pomôcť. Hoci... životy už majú aj tak zničené.

Nezáleží na tom, ako veľmi im pomôžem, ich nevedomosť a bezstarostnosť im vrátiť nemôžem. A najhoršie na tom je, že netuším, prečo to urobil. Myslela som, že ho vediem na lepšiu cestu, avšak očividne som sa mýlila. Čo ak je on prípad, ktorému už nikto nedokáže pomôcť? A vlastne... prečo by som sa mala snažiť zachrániť niekoho, kto o to nestojí?

 

Pohľad Dereka:

 

Zaviedol som Damona von z domu. Prešli sme cez trávnik dozadu na terasu, odkiaľ on nemohol počuť dovnútra.

Sadli sme si na stoličky a ja som na neho nechápavo hľadel. Jeho logike som naozaj nechápal. Nevidel, ako veľa pre neho Allison robila? Chcela mu pomôcť, dokonca sme mali v pláne trénovať! Tak prečo potom zabil tie dve nevinné dievčatá?

„Bolo to z nudy?“ Nadvihol som spýtavo obočie a pozrel na neho.

Damon len pokrútil hlavou, ale zaryto mlčal.

„A prečo práve ony? Tú hnedovlásku by som pochopil, ale načo ďalšia?“

V hlave mi preletel obraz ženy, ktorá mala rovnakú tvár ako osoba sediaca vo vnútri. Jediné, čo ich líšilo boli vlasy. A Damon to vedel. Musel to vedieť a aj ju poznať. Ináč by si ju nevybral.

Pokrčil nezaujato plecami.

„Boli najbližšie. Stretol som ich cestou do Grillu, keď som chcel ísť za Allison...“

„Bol som s ňou ja,“ skočil som mu do reči premýšľajúc.

„A tak som dostal nápad, že by sa mi proti Kali mohli hodiť nejakí upíri,“ vysvetlil mi.

Okamžite som všetko pochopil.

Takže toto je jeho geniálny plán? Pozabíjať pár ľudí, dať im upíriu krv a urobiť z nich armádu? Čo to má znamenať?

„Zbláznil si sa?!“ vyletel som na neho a postavil sa zo stoličky. „Prečo si sa s nami o tom neporadil?!“

„A dovolili by ste to?“ vyštekol a tiež sa postavil.

„Jasné, že nie!“

„Tak tu máš dôvod, prečo som najprv konal. Poznáš, ako sa to hovorí? Lepšie prosiť o odpustenie ako o zvolenie.“

Zavrel som oči a snažil sa ostať v pokoji. Nemohol som dovoliť, aby ma nejaký upír vyprovokoval. A zvlášť nie tento.

„Mali sme to pod kontrolou. Volal som pomoc,“ ozrejmil som mu.

„Čože?“ nechápal.

„Som predsa alfa, tak čo sa ti nezdá? Nemyslíš si, že aj ja mám svorku?“ Na chvíľu som zmĺkol sa zamyslel sa nad tým, ale načo to pred ním rozoberať? „Každopádne teraz nás čaká ďalší problém, takže vďaka, Rambo, naozaj si sa predviedol,“ pretočil som nad ním očami a chcel som odísť dovnútra.

On ma chytil za rameno a nenechal ma ísť.

„Aký problém?“

Aj napriek tomu, že som mu to nechcel povedať, nemal som na výber. Ináč sa prosto nedalo.

„Uvedomuješ si, čo si spravil tým, že si premenil Katherininu dvojníčku na upíra?“

„Čo také? Veď ide len o podobu.“

Z jeho pohľadu som poľahky vyčítal, že on o ňom nič netuší. Mal by som to tak nechať, alebo mu o ňom povedať?

„Derek, čo mi nehovoríš?“ spýtal sa ma po chvíli ticha, ktoré sa medzi nami rozhostilo.

Stisol som pery do úzkej linky, no nakoniec som si len porazenecky vydýchol.

„Po dvojníčkach ide už celú večnosť jeden upír. Hovorí sa, že je to prvý z prvých. Pôvodný, ktorého nezabije nič, ani hryzanec vlkolaka.“

„A ako o tom vieš?“ založil si upír ruky na hrudi.

„Pretože je to jediná osoba, ktorej sa bojí vodca svorky, kde je Kali.“

Damon vytrieštil oči a nasucho preglgol.

„Deucalion sa niekoho bojí?“

Ja som len vážne prikývol.

„Hovorí sa, že je ešte mocnejší ako on, takže neviem, kde je pravda. Každopádne ten upír je neporaziteľný.“

„Ako sa volá?“

„Klaus,“ odvetil som pokojne.

„Akýže Klaus? Santa Claus?“ ozvalo sa spoza nás.

Obaja sme pozreli rovnakým smerom a ja som sa usmial. Pomoc dorazila.

„Žiadny Santa, prosto Klaus. Upír, ktorého nič nezabije. On pátra po dvojníčkach. A teraz, čo si myslíš, že sa stane, keď sa dozvie o nej?“ venoval som sa znova len Damonovi.

„Kto hovorí, že sa o nej dozvie? Doteraz predsa žila bez hocičoho nadprirodzeného a nikto po ňu neprišiel. Môžeme zariadiť, aby ostala nenájdená.“

„Aj tak si to nemal robiť,“ trval som na svojom a upír len mávol rukou.

„Čo sa tu vlastne deje?“ dožadoval sa už odpovede môj priateľ a zároveň beta mojej svorky, Scott.

Vzdychol som si a povzbudivo sa usmial.

„Problémy,“ zahľadel som sa smerom na odchádzajúceho Damona.

„Veľké problémy.“ 


Prepáčte, že to tak dlho trvalo, no na internát som nebrala notebook a potom som ešte bola písať aj skúšky na jazykovku a teraz chodím do dvoch škôl, každá v inom meste. Preto neviem, ako často teraz budem pridávať tak dúfam, že sa vám to,čo pridám bude aspoň trocha páčiť a že si na ďalšiu časť počkáte. 

Túto kapitolu by som chcela venovať mima33. Som rada, že ťa poviedka zaujala a keď som si všimla, že si aj hlasovala... nečakala som, že táto poveidka niekoho až tak zaujme. Tak dúfam, že sa niekoľko vecí vyjasnilo a v ďalšej sa môžeme tešiť na stretnutie vlkolako a upírov. :)


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Saviour or a killer? - part nine:

3. Perla přispěvatel
09.09.2013 [15:03]

PerlaTereza: ďalšia tu pribudne čoskoro, dúfam. Emoticon
mima33: tak ja som tušila, že minimálne niekto si to tipne a ty, nakoľko si človek s dobrým postrehom, čakala som to. Emoticon A jednoznačne, že sranda ešte nastane, hoci to nemám až tak premyslené, určite to nebude nič jednoduché.

2. mima33 admin
09.09.2013 [14:42]

mima33Scott, welcome Emoticon Emoticon A Klaus, Deucalion ... toto bude sranda, ešte Emoticon Rozhodne sa teším na ďalšiu kapitolu a mimochodom, vieš, že som nejako tušila, že tie dve budú Elena a Caroline Emoticon

1. Tereza
08.09.2013 [21:08]

Těším se na další kapitolku. :)

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!