Second Chance - 3. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Ďalšia kapitola je z pohľadu Eleny a Chloe. Objaví sa nová postava, ktorá sa však dlho nezdrží. Elena bude viesť rozhovor s Damonom a Chloe zas s Isobel. Celé sa to nejako zvrtne a niekto Chloe napadne. Kto, to sa dozviete v tejto kapitole. Prajem príjemné čítanie. Vaša VampireMiss

11.09.2011 (12:00) • MissVampire • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 3× • zobrazeno 677×

3. kapitola

Pohľad Eleny:

To snáď nie je možné. Ako to? Ako to, že sme si až tak podobné? Stefan na ňu vzápätí vystrelil. Chytil ju pod krkom a pritlačil ju ku stromu. Ona sa vôbec nebránila. Ale prečo? Veď je staršia ako Stefan. Mala by byť silná, silnejšia ako on.

„Čo tu robíš, ty mrcha?“ zavrčal na ňu. Normálne som ho nespoznávala. Úplne sa zmenil. A keď hovorím úplne, myslím to doslova.

„Ja... ja nie... so... som Kat... Katherine...“ vykoktala sa. Necítila som z nej nebezpečenstvo. Bola úplne iná ako som si ju predstavovala.

„Stefan, pusť ju,“ šepla som prosebne.

„Ako to...?“ otázkou som mierila na Isobel. Ona sa len usmievala nad mojou reakciou. Čo je tu dopekla smiešne? Stefan ju pustil, no nepohol sa od nej ani na krok. Podišla som ku nemu a objala som ho zozadu. Trochu som ho potiahla ďalej od nej. Jeho tvár som si vložila do dlaní a pozrela som sa mu do očí. Nežne som ho pobozkala.

„Zbohom. No my sa ešte uvidíme, Elena. Pamätaj, že som ťa varovala,“ povedala Isobel a už jej nebolo, tak ako aj toho dievčaťa a toho upíra. Nerozumiem. Vôbec ničom. Čo to malo znamenať?

„Stefan? Si v poriadku?“

„Áno! Všetko je v pohode,“ povedal to veľmi chladne. Rýchlo ma pobozkal a išiel preč. Tak tomu nerozumiem už vôbec. Damon ku mne podišiel.

„Musíme sa porozprávať,“ začal.

„Musí to byť teraz?“ Nemala som na nič náladu a už vôbec nie na jeho vtipy.

„Normálne by som mal úplne iný názor na to, čo ti teraz poviem, ale keďže by mi to mohlo spôsobiť nemalé problémy, budem žalovať,“ povedal s úsmevom. Takže zase žarty?

„O čom to hovoríš?“

„To dievča nie je Katherine.“

„Čo?“ Zamrzla som. Veď je úplne ako ja. Musí to byť Katherine...

„Je to tak,“ presviedčal ma.

„Ale veď je úplne taká istá ako ja, Damon. Akoby som sa pozerala do zrkadla. A ty mi tu hovoríš, že to nie je osoba, o ktorej viem, že je úplne rovnaká ako ja?“

„Presne.“ Náramne sa na tom zabával.

„Damon, nič na tom nie je vtipné!“ okríkla som ho.

„To dievča je človek,“ povedal konečne vážne.

„Panebože,“ šepla som. Prišlo mi veľmi zle. Tlak sa mi znížil a všetko okolo mňa sa krútilo. Kolená sa mi podlomili a ja som padala ku zemi. Damon ma zachytil a skúšal mi pomôcť sa postaviť.

„Elena? Si v poriadku?“

„Nie...“ Zavrela som oči. Nevládala som ani rozmýšľať, nie to ešte chodiť. Damon ma chytil do náručia a niekde ma niesol. Potom som omdlela...

XXX

Prebudila som sa v posteli v náručí... Pozrela som sa hore a uvidela som... Damon?! Chcela som ho od seba odstrčiť no nejako som nevyvážila váhu a spadla som z postele. Chcela som sa pomaly postaviť, no on už bol pri mne a pridržiaval ma.

„Si v poriadku?“ spýtal sa ma hneď.

„Áno,“ povedala som napokon.

„Prečo som bola s tebou v posteli?!“ štekla som po ňom.

„Veľmi sme si to užili. Bolo to vynikajúce, aj keď poznám lepšie,“ uškrnul sa tým svojim úsmevom.

„Damon!“

„Okej, okej. Odpadla si. Doniesol som ťa sem a ty si na mne zaspala. Ja som si čítal knižku. A to je všetko,“ vysvetlil mi.

„Kde je Stefan?“ vyzvedala som ďalej.

„A čo tak dobré ránko?“ odpovedal mi na otázku otázkou.

„Kde je?“

„Bola s tebou väčšia sranda, keď si spala. Vieš to?“

„Poslednýkrát sa pýtam. Kde je Stefan?“ Už som pomaly strácala na neho nervy.

„Neviem,“ priznal, no ja som sa na neho zamračila.

„Dobre. Je vonku. Od včera noci som ho nevidel,“ povedal konečne pravdu. Posadila som sa vedľa neho na posteľ.

„Myslíš, že vie, že to nie je Katherine?“ napadlo ma.

„Fakt sa ma pýtaš na môj názor?“ Povedal to tak neuveriteľne akoby som to nikdy predtým neurobila. Musím nájsť Stefana. Musím ho nájsť. Zišla som z postele a išla som ku dverám. Potlačila som kľučku a Damon sa rýchlo premiestnil predo mňa.

„Čo?“ nechápala som.

„Nemôžeš tam ísť sama,“ namietol

„O čom to hovoríš?“

„Chceš ho ísť hľadať. Nesmieš ísť za ním sama. Nezabúdaj. Máš tu matku a tvoju ľudskú dvojníčku.“

„Damon, ja musím a pochybujem, že by mi niekto mohol pomôcť,“ odfrkla som a išla som ku schodom.

„A čo ak by som ti pomohol?“ Išiel za mnou.

„A čo za to?“

„Prečo si myslíš, že je v tom háčik?“ Pozrel sa na mňa a nevinne sa usmial.

„A nie je? Damon. Poznám ťa až pridobre.“ Vedela som, že niečo za tým bude. Veď je to Damon.

„Dobre. Je v tom jeden háčik,“ povedal a šibalsky sa usmial.

„Nie,“ pokrútila som hneď hlavou.

„Čo?“ nechápal, no stále sa na mňa usmieval.

„Nie Damon. Ja milujem Stefana.“

„Veď trochu krvi nikomu neuškodí,“ povedal a urobil krok ku mne.

„Počkaj! O čom to hovoríš?“

„Chcem aby si bola moja...“

Pohľad Chloe:

Stefan, tak ako ho oslovilo to dievča, ma po pár sekundách pustil, no nepohol sa ani o centimeter odo mňa. Vôbec som nechápala, čo sa deje. Bola som v miernom šoku. To dievča Stefana odviedlo odo mňa ďalej a ja som sa konečne prestala cítiť tak divne. Mama jej niečo povedala a potom odišla. Ja som ju nasledovala. Hneď ako sme boli od nich v bezpečnej vzdialenosti, tak som pristúpila k mame.

„Čo to malo znamenať?“ opýtala som sa jej.

„Chloe, to nie je dôležité,“ presviedčala ma.

„Mama, myslím, že už sa necítim ako tvoja dcéra,“ odvetila som a pokračovala, „Moja matka sa takto nikdy nechovala.“ Hneď ako som to dopovedala, tak som sa otočila a chcela ísť preč, no ona ma zastavila.

„Počkaj!“ chytila ma za ruku a trhla ňou.

„Na čo mám čakať?! Ďalšie klamstvá?! Tak to nie, ďakujem.“ Zvrtla som sa a rýchlim krokom išla preč. Nemala som ani najmenšiu chuť počúvať nejaké výmysly. Chcem pravdu. Tak, čo je na tom taká ťažké? Išla som ani neviem kam. Proste preč. Tam kam ma nohy zaviedli. Ocitla som sa pri nejakom bare. Vošla som dnu. Všade bol dym s fajčenia a bolo počuť hudbu. Prišla som k baru a objedla si vodku. To ma prvé napadlo. Kopla som do seba prvý... druhý... tretí... štvrtý... a piaty pohárik. Cítila som ako mi pomaly stúpla hladina alkoholu v tele. Jediné, na čo som však myslela, bolo vypudiť zo svojej mysle obraz toho dievčaťa. Prečo sa tak podobáme? Veď to nemôže byť pravda! Aj keď v tomto svete je možné všetko. Keď som mala dosť, tak som sa postavila a zaplatila. Vyšla som von a nechala sa niesť nohami preč. Skončila som v lese. Sadla som si na nejaký kameň. Vtom sa za mnou ozval nejaký šuchot. Otočila som sa, no nik tam nebol.

„Kto je tam?!“ vykríkla som, no nikto neodpovedal. „Ak si ktokoľvek tak vylez!“ Nič. Postavila som sa, otočila sa a skoro dostala infarkt. Predo mnou stál nejaký muž. Bol... pekný.

„Ouh, zľakla som sa,“ vydýchla som.

„Prepáč, to som nechcel,“ ospravedlnil sa. Neviem, kde sa to vo mne vzalo, no pocítila som strach.

„A čo tu vlastne robíš? Nie je na vychádzku neskoro,“ motal sa mi jazyk.

„Pre mňa určite nie. Ale pre teba by to mohlo byť nebezpečné.“ Nemala som potuchu o čom hovorí

„Pre mňa? Dobrý vtip,“ zasmiala som sa.

„Nebol to vtip. Vieš, že neskutočne dobre voniaš,“ zhlboka sa nadýchol. Čo je to za úchyla?!

„Čože?!“

„Voniaš neskutočne lákavo a nedokážem odolať,“ pohladil ma po vlasoch, nahol sa k môjmu uchu a zašepkal, „Dúfam, že prežiješ. Klaus by ťa nerád našiel mŕtvu.“ A zahryzol sa mi do krku. Cítila som ako sa z môjho odplavuje krv. Celý svet sa mi točil. Sal, sal a sal. Nakoniec sa mi zatmelo pred očami a posledné, čo som cítila bolo, že ho odo mňa niekto odtrhol a tiež niečí krik.

„Elijah, dosť!“

Autor: MissVampire, v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction