OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Second chance for everyone - 4. kapitola



Second chance for everyone - 4. kapitola
Stefan je s Klausom už niekoľko mesiacov a Elena s Damonom si nevedia rady. Zavolajú preto Stefanovu starú priateľku Vanessu. Tá má tajomstvo – nie je len tak obyčajná upírka. Damon bol do Vanessy dávnejšie zamilovaný a teraz sa mu jeho láska znova pripomenula. Vydrží ich vzťah? Alebo sa budú musieť rozísť? A čo bude so Stefanom a Elenou?

Tak stručne: Vanessa rozpráva o dvojníčkach, príde Stefan a Klaus, Damon sa konečne dočká. Čoho? Čítajte a dozviete sa.

„Pre Boha!“ vykríkla Elena a vyskočila zo sedačky. Skoro po mne hodila vázu, čo stála na stole. Na šťastie ju Damon zastavil.

„Upokoj sa Elena. To, že patrím k pôvodným, neznamená, že sa správam, ako Klaus.“ Pri Klausovom mene som sa zachmúrila.

„Ha! Mňa neovplyvníš tými tvojimi kecami. Mám totiž prívesok so železníkom. Aha!“ rozkričala sa a ukázala na prívesok, ktorý sa jej hompáľal na krku. Keď som sa prizrela bližšie, zastavil sa mi dych. Nie že by som potrebovala dýchať, ale toto ma naozaj zaskočilo. Keď Damon videl, ako som ustrnula, pribehol ku mne a pozrel sa mi do očí. Ja som však nemohla odtrhnúť oči od toho prívesku.

„Odkiaľ ho máš?“ vyhŕklo zo mňa.

„Od Stefana,“ priznala a začervenala sa.

„Vanessa čo sa stalo? Prečo ťa zaujíma ten hlúpy prívesok?“ zvolal Damon.

„Patril mojej matke,“ dostala som zo seba.

„To nie je možné!“ tvrdila Elena. Obišla som Damona a podišla bližšie k Elene. Upriamila som pohľad na prívesok.

„Je to on. Spoznala by som ho hocikde,“ povedala som ticho a prešla po prívesku prstom. Zaplavilo ma more spomienok. Nepopálil ma, naopak, bol až príliš chladný.

„Niečo ti hrozí,“ zašepkala som a pozrela Elene do očí.

„Čo? A ako to vieš? A prečo ťa ten prívesok nepopálil?“ vypálila na mňa Elena hŕbu otázok.

„Železník pôvodných nepopáli. Chráni len pred ich vplyvom. A neviem čo ti hrozí. Ten prívesok je niečo ako sklenená guľa čarodejníc. Vyžaruje z neho negatívna energia, čo znamená, že sa ti niečo stane. Ale naozaj neviem čo,“ priznala som a o krok ustúpila. Elena si pod návalom informácii musela sadnúť na gauč. Vtom niekto zaklopal. Pozrela som na Damona. Ten len prikývol a odkráčal smerom k dverám.

„Elena, viem že to pre teba nie je nič dobré, ale verím že si zniesla už aj horšie veci. Teraz sa musíme sústrediť na nájdenie Stefana.“

„Odpovedz mi už len na jednu otázku: čo máš spoločné s Klausom?“

„Neodcudzuj ma za to. Nie som ako on a nikdy som nebola. Som jeho sestra. Dvojča.“

„Čože?!“ ozval sa spoza nás dievčenský hlas.

„Och, Bonnie! Myslela som si, že neprídeš,“ zvýskla Elena rozbehla sa k neznámej dievčine. Mala hnedé vlasy a v hravých očiach jej teraz poskakoval plamienok strachu a aj rozhorčenia. Damon sa za nimi len prihlúplo škeril.

„Bonnie, toto je Vanessa. Vanessa, toto je Bonnie,“ pousmiala sa Elena. Vstala som z gauča a podišla k Bonnie. Vystrela som k nej ruku so slovami:

„Teší ma.“ To podľa mňa stačilo.

„Aj mňa.“ Podala mi trochu so strachom ruku.

Pred očami sa mi premietli blesky, potom jasné svetlo a nakoniec tma. V nej len malý plamienok svetla. Vedela som čo vidí ona. Silný vietor, čo ohýba a vyvracia stromy. Potom len spúšť a neporiadok.

„Hmmm... Ako vidím, mám to potešenie stretnúť čarodejnicu. Benett, však? Emily bola milá osoba, keď mala dobrý deň,“ usmiala som sa na ňu.

„Ty si ju poznala?“

„Samozrejme. Veľmi silná čarodejnica.“

„Takže si poznala aj Katherine,“ skonštatovala Elena. Po tejto vete Damon začal nenápadne ustupovať.

„Stoj! Tomuto sa nevyhneš.“ Kývla som hlavou, aby ma všetci traja nasledovali ku gauču. Sadla som si do kresla, Damon, ktorý stihol nahodiť otrávený výraz, do druhého a Bonnie s Elenou sa usadili sa gauč. Elena sa na mňa spýtavo pozrela. Vzdychla som si.

„Áno, poznala som Katherine a aj iné podobné mrchy.“

Elena s Bonnie sa na mňa prekvapene pozreli, Damon sa len pobavene uškrnul.

„No čo je? Inak sa o nej vyjadriť nemôžem,“ pousmiala som sa a pokračovala som, „Spoznala som ju ešte oveľa skôr, ako ona spoznala Stefana a Damona,“ teraz som hovorila len k Elene, „a poznala som aj jej predchodkyňu.“

Elena otvorila ústa dokorán, Bonnie zhíkla a Damon sa na mňa začal vyjavene pozerať. Ja som však pokračovala.

„Pred Katherine bola iba jedna. Jej meno bolo Tatia. Bola to pôvodná Petrova. Ale aj keď som ich poznala, nikdy som nezistila, prečo sa vlastne toto celé vracanie dvojníčok deje. To tajomstvo si strážili, ako oko v hlave.“

„A nemohla si ich ovplyvniť? Teda ak to boli ľudia,“ vypytovala sa Elena.

„No to je na dlhšie. Ale povedzme, že som nemohla.“ Pousmiala som sa a Elena zjavne zosmutnela.

„Bola Katherine jediná, ktorá sa premenila?“ zaujímalo Bonnie.

„Nie, Katherine bola prvá. Teda ešte stále je. Nanešťastie.“ Zosmutnela som. Zrazu som začula prichádzajúce auto. Pre ľudské uši to bolo ďaleko, ale Damon to musel počuť tiež. Bonnie sa chystala niečo povedať, ale zdvihla som ruku, aby bola ticho a potom som pozrela na Damona. Aj on to auto počuj.

„Vy dve zostaňte tu!“ prikázala som Elene a Bonnie.

„Čo sa deje? Prečo tu máme zostať?“

„Lebo!“ skríkol Damon.

Nahnevane som sa na neho pozrela. Ospravedlnil sa im a odkráčal som mnou ku vchodovým dverám. Zastala som a započúvala som sa do zvukov okolia. To auto bolo asi kilometer od nás a stále sa rýchlo približovalo. Pozrela som na Damona, otvorila dvere a vyšla pred penzión. Asi o pol minúty sa spoza zákruty vynorilo krvavo červené Lamborghini.

Totálne mi šibe, alebo je to ten istý idiot, ktorý do nás skoro nabúral pred letiskom? zaznel mi Damonov hlas v hlave.

Nešibe ti. A môj brat nie je idiot. Je niečo oveľa horšie. Slová na to nemám, aj keď ich poznám veľa, to mi ver, odpovedala som mu.

To je Klaus?!

Áno... Aj s tvojím milovaným bračekom. V mojom hlase bolo počuť sarkazmus.

Fíííha! bolo jediné, na čo sa Damon zmohol.

Táto konverzácia prebehla za veľmi krátku dobu. S Damonovým posledným slovom sa otvorili dvere vodiča. Auto malo tmavé aj čelné sklo, preto sme nevideli, kto v ňom sedí. Ja som to však vedela veľmi dobre. Z auta vystúpil asi 23-ročný muž. Oblečený bol v čiernom, na očiach mal tmavé okuliare, ktoré kontrastovali s bledou pleťou a svetlohnedými vlasmi. Klaus sa veľmi nezmenil. Podišiel k nám asi na dva metre a uškrnul sa. V aute za ním som počula biť dve srdcia. To, ktoré bilo pomalšie, určite patrilo Stefanovi. Druhé som podľa prúdenia Sily prisúdila nejakej mladej čarodejnici. Aj keď bola mladá, bola oveľa silnejšia ako Bonnie.

„Ahoj, sestrička!“ kyslo sa zaškeril Klaus.

„Keby som povedala, že ma teší vidieť ťa, asi by som klamala.“ utrúsila som. Damon vedľa mňa zavrčal.

„Ale, ale. Koho to tu máme? Pán Salvatore, nemýlim sa?“

„Čo chceš, Klaus?“ Nenechala som Damona nič nevhodného povedať. Potrebovala som z Klausa niečo dostať.

„Hmmm... Vlastne ani neviem. Počkaj, porozmýšľam. Aha! Samozrejme, krv vašej milovanej Eleny,“ uškrnul sa Klaus a priblížil sa k nám. Damon cúvol, ja však nie. Na toto správanie som bola zvyknutá.

„Ach, bože. Stále si posadnutý tými hybridmi? Ja ťa asi nepochopím,“ zahrala som ľahostajnosť.

„Prekukla si ma!“ povedal ironicky Klaus. „Ja mám však v rukáve eso!“

„Myslíš tú čarodejnicu, čo sa v aute klepe strachom a Stefan ju utešuje? Považuješ ju za svoju tajnú zbraň? Stačia mi tri slová a je na našej strane,“ ubezpečila som Klausa.

„Nielen ju. Aj tvoj milovaný Stefan sa zmenil.“ Slovo milovaný povedal tak ironicky, že ja by som to lepšie nedokázala a kývol hlavou smerom ku vchodovým dverám. Dvere spolujazdca sa otvorili a vystúpil Stefan. Bol podobne oblečený ako Klaus, ale chýbal mu jeho štýl. Klaus vyzeral ako zabijak, Stefan pri ňom ako poskok. Zrazu sa Stefan rozbehol upírskou rýchlosťou k zadným dverám penziónu.

Otočila som hlavu na Damona a skríkla: „Bež!“

Zostali sme tu len ja a Klaus. A tá čarodejnica, ktorá práve roztrasene vystupovala z auta. Pozrela som na ňu a prevrátila som oči. Klaus ju ovplyvnil. Bolo to na nej vidieť.

„Ešte stále si myslíš, že ju k vám pretiahneš tromi slovami?“ spýtal sa pohŕdavo Klaus.

„Nezabúdaj, že som staršia. Aj keď sme dvojičky, ja som prvorodená, čiže mám väčšiu moc,“ pousmiala som sa. Vtom ma zasiahol blesk. A doslovne. Tá malá striga na mňa hodila niečo, ako ohnivú guľu skríženú s bičom. Spadla som na zem. Cítila som ostrú bolesť od ľavej lopatky cez rameno, až k ľavej dlani. Cez rukávy trička som však nič nemohla rozoznať. Nedala som na sebe nič poznať a pripravila som sa na protiútok. Nie však proti čarodejnici, nebudem ubližovať nevinným ľuďom, ale proti Klausovi. Zozbierala som všetku silu, čo mi po tom útoku zostala a hodila som po Klausovi podobnú guľu, od akej som mala na ruke ranu. Tá moja bola však oveľa väčšia. Klaus skríkol a zrútil sa k zemi. O malú chvíľu však vstal, skríkol na Stefana a spolu s čarodejnicou nasadli do auta. V priebehu sekundy tam bol aj Stefan a Klaus naštartoval auto a zmizlo za stromami. Vydýchla som si. Rana na ruke ma začala poriadne bolieť. Cúvla som o pár krokov a sadla si na schody. Rukáv čierneho trička som si vyhrnula po lakeť a skontrolovala ranu. Nebola príliš široká, zato bola poriadne hlboká a končila až pár centimetrov na zápästím. Nebolo to však nič, čo by sa mi do večera nezahojilo. Vtom sa nado mnou otvorili dvere a vyšiel Damon. Keď videl čo mám s rukou, pribehol ku mne a s nenávisťou v očiach sa spýtal:

„To ti urobil on?“

„Prakticky nie. To tá čarodejnica. Ale on ju ovplyvnil.“ Vzdychla som a postavila som sa. Chcela som si čo najskôr skontrolovať rozsah tej rany. Vyšla som po schodoch a namierila som si to do svojej izby. Keď Damon šiel za mnou, otočila som sa a chcela som ho vyhnať, no on mi len pritlačil ruku na boľavé rameno a postrčil ma do izby.

„Zákerák!“ zúrivo som zašepkala a prešla som k zrkadlu. Otočila som sa na neho a sykla: „Keď mi už lezieš do izby, tak sa aspoň otoč.“

No on nie.

„Ja ten pohľad prežijem,“ zaškeril sa a posadil sa na posteľ. Vzdychla som si a vyzliekla si tričko. Pohľad mi padol na Damona. Vyzeral trochu zarazený a skoro mu tiekli sliny. Vzdychla som si a otočila som sa chrbtom k zrkadlu. Pohľad ponad rameno neveštil nič dobré. Krvavá čiara sa ťahala od lakťa cez rameno až k chrbtici. Bolo to o niečo horšie, ako som očakávala. Už aj bolesť začala silnieť. No super. A nemôžem si dať ani tabletku proti bolesti. Damon len tupo pozeral na môj chrbát a ruku. Asi po pol minúte sa zdvihol a prešiel ku mne. Prstom jemne prechádzal asi pol centimetra nad ranou smerom od chrbta k ruke. Nakoniec ma chytil za ruku a pozrel mi do očí.

„Veľmi ťa to bolí?“ spýtal sa previnilo. Najskôr som nepochopila bolesť v jeho očiach. Och! To nie je možné! preblesklo mi mysľou. To nie je obviňovanie, to je... Stisla som mu ruku a jednoducho povedala:

„Zažila som už aj horšie.“

„Je mi to ľúto,“ smutne povedal a otočil sa na odchod.

„Počkaj,“ zvolala som a podišla som k nemu. On sa otočil a zatváril sa ustarostene. Zabolelo ma pri srdci. Zdvihla som sa na špičky a pobozkala som ho. Bol to len ľahký letmý bozk, ale mne to stačilo. Odtiahla som sa a pozrela som mu do očí. Usmial sa a pritiahol si ma späť na svoje pery. Tento bozk bol vášnivejší a aj dlhší. Bol však aj krajší. Damon mi dovolil dotknúť sa jeho mysle, vidieť jeho myšlienky a pocity. Videla som sa jeho očami, cítila som tú lásku, ktorú tak dlho skrýval. Cítila som aj jeho sebaobviňovanie, keď mu Stefan vysvetlil, že medzi nami nič nie je. Cítil sa vinný, že sa mi neprihovoril vrelejšie, že o mňa nezabojoval. Teraz využil svoju šancu a bol rád, bol na seba priam hrdý. Keď sa odtiahol, stále som cítila motýliky v bruchu. Pozrela som sa mu do očí a usmiala som sa na neho. Úsmev mi opätoval a pohladil ma po líci.

___________________________________________________________________________________________________

 Nie je to nič moc... Ale tak niekomu sa môže páčiť... Dúfam, že mi necháte nejaké komentíky, lebo mi dochádzajú nápady:) Aby som mala aspoň nejaké povzbudenie.
PS: To s tými dvojičkami, a že Nessa a Klaus sú najstarší... Podľa seriálu to nie je pravda, ale nesedelo by mi to potom:)

5. kapitola



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Second chance for everyone - 4. kapitola:

3. AriaSalvatore přispěvatel
01.03.2012 [14:05]

AriaSalvatorednes ráno som to čítala cez mobil nenechala som si to újsť a veľmi ma potešilo, keď som túto časť uvidela na stránke Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Užsa neviem dočkať ďaľšej časti, tak si čo najskôr pohni lebo nemám čo čítať Emoticon

2. Dadusha přispěvatel
01.03.2012 [1:39]

DadushaPardon, myslela som si, že som si to už opravila všade:) Polepším sa.

1. Moonlight přispěvatel
29.02.2012 [14:53]

Moonlight*Zámená ťa,ti, tvoje, tebe a im podobné sa s veľkým začiatočným písmenom píšu len v súkromných listoch. Písala som ti to už minule, takže si skús na to dávať väčší pozor.* Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!