OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Stávka - siedma časť



Stávka - siedma časťKruté prebudenie. :P
Snáď sa bude páčiť.

Nikdy som sa takto predtým neotvoril
Život je náš, žijeme ho svojou cestou
Všetky tie slová, ktoré nehovorím
A na ničom inom nezáleží

Hľadám dôveru a nachádzam ju v tebe
Každý deň je tu pre nás niečo nové
Otvor myseľ pre iný pohľad
A na ničom inom nezáleží

- Metallica


„Draco? Kde si bol celú noc?“ ozval sa hlas od dverí a vytrhol ma tak zo zadumania.

Zodvihol som pohľad k chlapcovi vo dverách. „Blaise,“ kývol som mu a vrátil som sa k civeniu do krbu.

Miloval som sa s ňou a to v pravom slova zmysle. S nijakou to také nikdy nebolo a teraz... je preč. Zobudil som sa a ona tam nebola. Ale čo to znamená? Prečo odišla? Možno si uvedomila, že to čo urobila, bola chyba.

„Ako to dopadlo s Grangerovou?“ spýtal sa Blaise a podišiel ku mne.

V jeho tvári som videl akúsi podivnú zmes pocitov, ale nepozastavoval som sa nad tým. Miesto odpovede som len mykol plecom a povzdychol si. „Peniaze ti dám zajtra,“ odvetil som len a Blaise nadvihol obočie.

„Daphné vás videla bozkávať sa,“ povedal mi a ja som na neho prekvapene pohliadol. „Vyvádzala ako šialená!“ dodal.

„Hej, ale nevidela to, ako ma Grangerová odsotila a ani tú facku, čo som si vyslúžil.“ V podstate som neklamal. Naozaj ma odsotila a naozaj som dostal facku. To, že mi potom rozkročila nohy, sa dozvedieť nemusel.

„Aha,“ povedal len a posadil sa predo mňa. „Naozaj si okej?“ spýtal sa a prezeral si ma so zamračením.

„Hej,“ pritakal som, ale aj mne samému to znelo ako lož.

„Nehovor mi, že ťa tak rozhádzalo, že si prehral,“ skonštatoval Blaise a ja som začul v jeho hlase istú dávku škodoradosti. „Ja som ti vravel, že nemáš šancu,“ dodal ešte.

Potlačil som pretočenie očí a radšej som vstal a prešiel do kúpeľne prefektov. Bolo ešte skoro a tak tu nikto nebol. V mojom vnútri to bublalo a pociťoval som zvláštne pálenie v očiach. Nikdy som neplakal a tak na to ani teraz nemám dôvod. Teda... hovorí sa, že keď sa človek vyplače, bude mu lepšie, ale mňa učili, že slzy sú slabosť, ktorú proti tebe nepriateľ môže ľahko zneužiť.

V rýchlosti som sa osprchoval a navliekol do habitu. Nechcel som sa tu príliš zdržiavať a práve, keď som vychádzal von, som sa vo dverách zrazil s bifľomorským prefektom.

Vošiel som do Veľkej siene, ale Grangerová tam nebola a tak som sa na päte otočil a vypochodoval preč. Mal som namierené do Núdzovej miestnosti a tam som sa chcel skryť a počkať do začiatku vyučovania, ale to by na škole nesmela byť jedna otravná, namyslená mrcha, ktorá občas nevie, čo so sebou.

„Draco, musím s tebou hovoriť!“ povedala, keď sa hrnula ku mne.

„O čom?“ spýtal som sa unudene a otočil som sa na ňu. „O tom, aká totálne neznesiteľná...“ začal som, ale skočila mi do reči.

„Nemohla som ti to dovoliť!“ vyštekla podráždene. „Snáď si si nemyslel, že sa budem pozerať, ako si špiníš ruky nejakou humusáckou pliagou!“ posledné dve slová vykríkla a vo mne vykypel hnev.

Občas, keď som bol malý a zažil som niečo, čo ma vyviedlo z mieri, tak sa moja mágia zbláznila. Presne ako teraz a ja som len pozoroval Daphné ako s piskotom odlieta naprieč halou.

„Pán Malfoy!“ zahrmel za mnou hlas majstra elixírov a ja som sa s hrôzou, ktorá do mňa vrazila ako blesk, otočil smerom, odkiaľ jeho škrek doľahol ku mne.

Stála vedľa neho Grangerová.

„Do mojej pracovne!“ zavrieskal a jeho bledá tvár odrážala hnev. „Hneď!“

Poslušne som sa otočil a utekal za ním. Radšej budem čeliť osemnástim Snapom, ako jednej Daphné. Hermiona šla vedľa mňa a ani jeden jediný raz sa neodvážila na mňa pozrieť.

Keď sme vošli do Snapovej kancelárie, hlasno za nami zabuchol dvere a ja som sa cítil, akoby ma niekto práve chcel obesiť. Do pľúc mi neprúdil kyslík, v hlave mi hučalo a prsty mi brneli.

„Čo to malo včera znamenať?“ začal Snape svojim typickým chladným a bodavým tónom.

„Nevieme o čom hovoríte,“ odsekol som a vzápätí som to oľutoval.

Snapova tvár naberala červenkastý odtieň a to bolo v kontraste s tou čiernou celkom desivé. „Takže vy neviete?!“ vybuchol a nadychoval sa, aby pokračoval.

„Ale vieme. Lenže ja som musela odísť, lebo sa tam votrela tá otravná princeznička Greengrassová a s touto fretkou sa tam muchlovali a nedalo sa na to pozerať!“ spustila Grangerová a ja som pri jej slovách prestal dýchať.

Naozaj to povedala? Toto predsa nemyslí vážne. Po tom všetkom... teraz sa cítim ako prostitútka.

„Takže,“ prikývol Snape a pomalým, ležérnym krokom prešiel k svojmu stolu. „Za trest mi napíšete desaťstranovú esej na tému Veritaserum, obom vám strhávam stopäťdesiat bodov a z prvej hodiny ste uvoľnení, takže sa prosím vyberte do skleníka, dokončiť, čo ste včera ani nezačali!“ prikázal a ja som s povzdychnutím vyletel z miestnosti.

Počas celej cesty naprieč hradom som bol ticho a Hermiona tiež očividne nemala potrebu začínať nejakú konverzáciu. Keď sme vošli do skleníkov, nebol tam nikto a Hermiona sa bez jediného slova pustila do práce.

Ja som sa oprel o stôl vedľa nej a pozoroval ju, ako praská tie odporné pľuzgiere. Miestnosť bola do pár sekúnd naplnené odporným zápachom, z ktorého človeka až zadúša.

„Čo keby si mi pomohol?“ prehodila pokojným hlasom, ale ani raz sa na mňa nepozrela. Začínalo ma to štvať.

„Čo keby si sa začala chovať normálne?“ odpovedal som jej otázkou.

Hermiona sa prestala venovať buberóze a pozrela na mňa. „A čo konkrétne ti na mojom chovaní prekáža?“ spýtala sa a zamračene na mňa pozerala.

Zhlboka som sa nadýchol a zaťal ruky v päste. Tá jej flegmatickosť mi dožierala aj tie posledné zvyšky nervov, čo som ešte mal. „To čo si povedala Snapovi, bolo úbohé aj na teba!“ začal som a Hermiona sa zaškerila.

„Ale no tak!“ zvreskla a rozhodila rukami. „Netvár sa, že ti na našom vzťahu nejako záležalo, lebo ti neverím!“

Len sa mi to zdalo? Alebo som naozaj v jej očiach zazrel náznak sĺz? „Hermiona,“ začal som a pohol som sa k nej.

Okamžite predo mnou cúvla a obranne nadvihla ruky. „Nie,“ pokrútila rázne hlavou. „Pozri, Draco. Naše svety sú príliš odlišné a ty...“ zasekla sa a hľadala tie správne slová. „Nie si pre mňa a ja zasa nie som pre teba. Je absolútne zbytočné, aby sme sa trápili a snažili sa tváriť, že nie sme tými, kým v skutočnosti sme.“

Pozeral som na ňu a pripadal si ako totálny idiot. Ona sa so mnou rozchádza?

„Ehm,“ prehodil som a civel na ňu. Ale ona sa so mnou rozísť nemôže... však sme spolu nechodili.

„Mal by si byť s Daphné a ja...“ začala, ale konečne som našiel svoj stratený hlas a prerušil ju.

„A ty s tupohlavcom Weslíkom!“ zavrčal som sarkasticky. „To už mi len bude pár. Namyslená knihomoľka, ktorá si myslí, že zožrala múdrosť sveta a idiot, ktorý ma problém spočítať koľko je dva a dva!“ zvreskol som po nej.

„Hej, lebo tá namyslená knihomoľka by sa istotne viac hodila k namyslenému, rozmaznanému pankhartovi, ktorý si nevidí ďalej od nosa!“ vrátila mi.

Vtedy som to už nevydržal a rozbehol som sa preč zo skleníkov, preč od nej. Bola príliš lákavá, bola ako zakázané ovocie, ktoré, ako býva zvykom, chutí najlepšie a ja som sa totálne zamotal do pasce, ktorú mi nastavila.

Aj keď som vlastne tú pascu nastavil ja. Ale ako sa hovorí, kto druhému jamu kope, sám do nej spadne.

A ja som spadol tak hlboko, že budem mať veľký problém dostať sa von. Vyhrabať sa z tých sračiek, do ktorých som sa sám namočil.

Myslel som si, že som úžasný a vždy vyhrám a ja som skutočne vyhral, ale nie tak ako som si to predstavoval.

Hermiona Grangerová, tá muklovská humusáčka, sa mi zaryla pod kožu a ja som ju odtiaľ nemohol dostať. Otázne zostáva, či som vôbec chcel, ale skôr nie, ako áno.

A teraz mi zostáva len jedno. Potichu ju očkom sledovať a tváriť sa, že ju nenávidím, i keď v skutočnosti myslím len na to, aké by to bolo znova ju pobozkať a znova pocítiť ten blažený pocit, keď sa jej nahé telo trie o moje.


Takže, posledná časť poviedky Stávka je za nami. :) Pôvodne mala mať len tri dlhé kapitoly, ale pripadali mi príliš dlhé, tak som ich rozdelila na sedem kratších kapitol :D

A teraz tá dôležitejšia vec. Vzhľadom k tomu, že mám maturity a učenia vyše hlavy, dve poviedky naraz by som nestíhala. A preto dávam do pozornosti menšiu anketu. :) Chcete pokračovanie poviedky Stávka, ktorého názov je Spáry minulosti alebo úplne novú poviedku Za hranicou sveta (obsahy oboch poviedok sú na mojom zhrnutí). Svoje želania mi prosím píšte na zhrnutie a poviedka s väčším počtom hlasov nastúpi ako prvá (samozrejme, že budem písať aj tú, ktorá bude mať hlasov menej, ale až po maturách).

Ešte na záver dodávam, že poviedku by som rada venovala všetkým skvelým ľuďom, ktorí ju čítali a menovite: Mee, Teesske, Zuzi, Ivet, Perle, Trishe, Sophie, Hejly, Leylon, SharonBalmore, Ali (hádam som na nikoho nezabudla).

Vaša Mimi :)


« Předchozí díl


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Stávka - siedma časť:

9. an
05.04.2013 [14:36]

super, rozhodně pokračovní Stávky Emoticon Emoticon Emoticon

8. Veva
05.04.2013 [14:25]

urite Spáry minjulosti. velmi som zvedava na pokracovanie Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

7. mima33 admin
04.04.2013 [21:20]

mima33Umučil??? Emoticon Emoticon Emoticon To nie je Dracov štýl Emoticon skôr si viem predstaviť, že by sa jej vyhrážal alebo ju uniesol Emoticon Emoticon A happyend Emoticon ak mám byť úprimná, zvažujem tri rôzne konce a naozaj neviem Emoticon Nebude to prekvapením len pre vás, ale aj pre mňa. Proste to chcem nechať voľne plynúť Emoticon

6. Ivet
04.04.2013 [20:58]

Emoticon Emoticon Emoticon ale tak snad bude happyend v II.sérii :-) tohle byl open end Emoticon Noooo nebo by ji on umučil smutným výrazem, na mě by to platilo

5. mima33 admin
04.04.2013 [17:36]

mima33Ďakujem krásne za komentáre Emoticon
Zuzi, Dráčik sa chytil do pasce, ktorú sám nastražil Emoticon myslím, že by šiel sám proti sebe, ak by prijal od Blaisa tie peniaze. Hlavne po tom, čo si uvedomil, že niečo k Hermi cíti Emoticon A za venovanie nemusíš ďakovať Emoticon Ja ďakujem tebe za skvelé komentáre Emoticon
Perlička, Draco a úprimnosť? Úprimný je jedine v prípade ak je sám presvedčený o tom, že klame Emoticon Ale uvidíme, ako sa to vyvinie Emoticon
Teesska skvelý koniec? Ja neviem...mala som vymyslených asi desať koncov a tento sa mi zdal naj. Takže thnx Emoticon
Ivet, Dráčik je proste Emoticon A bolo na tom niečo ako sadend? Ani nie...horšie by bolo, keby na to Hermi prišla a umučila ho cruciom Emoticon Emoticon Emoticon

4. Ivet
04.04.2013 [16:51]

co, to, co to, ááááááá Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon počkat neříkala jsi něco o happy endu? Emoticon já to pročtu ještě jednou a zkusím tam něco happyendovýho najít Emoticon Ale je to kavalír, to se mu musí nechat Emoticon

3. Teesska
04.04.2013 [15:45]

Sotva jsem Stávku začala číst, tak už je konec. Emoticon
Za mě teda určitě taky Spáry minulosti, skončilo to tak skvěle, že se prostě těším na pokračování.

2. Perla přispěvatel
04.04.2013 [15:23]

PerlaNo takže ja som jednoznačne za spáry minulosti. Skončilo to príliš napínavo na to, aby som nechcela pokračko.
Dúfam, že Draco to len tak nenechá. Musí predsa Hermine povedať, ako to bolo. Síce by mu strelila ďalšiu facku, ale potom by sa odobrili. Emoticon Emoticon
No ale ináč to bolo super! Emoticon Emoticon Emoticon

1. zuzinecckaa přispěvatel
04.04.2013 [14:48]

zuzinecckaa Emoticon Emoticon Co to má znamenat? To fakt bude zatím takhle ladem, skladem? Emoticon
Ach jo... Mia i Draco se fakt chovají... Emoticon Jako telata. Ale bohužel mají pravdu - jak by spolu mohli být, když nedokážou jít ani proti svým vlastním přesvědčením? Emoticon
Nu což, uvidíme, co bude v další povídce - a myslím, že pro mě vyhrává Spáry minulosti. Emoticon A doufám, že to spustíš co nejrychleji, protože už teď mi to vrtá hlavou. Emoticon
Těším se na další nabalování. Emoticon
No... Ale jsem ráda, že Draco je naprosto fér - že Blaise nechal vyhrát. upřímně, ještě jsem si říkala, jestli by byl takový hajzl, ale to jsi mi rozhodně vyvrátila. Aspoň jedna věc k dobru. Emoticon Emoticon
Už se tedy těším na novou povídku. A děkuji za věnování, ale víš, že já tu už pro tebe jsem, budu a zůstanu. Emoticon
Takže... U další tvé tvorby Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!