OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » The return of scion (6. časť)



The return of scion (6. časť)Kto je ten cudzinec, čo pobozkal Acelynn?

6. časť

Panstvo jarabín

 

„Volám sa Ren,“ predstavil sa.

To meno mi niečo hovorilo. Pripadalo mi, akoby som to úž niekedy v nejakej súvislosti počula. No ale za nič na svete som si na to nevedela spomenúť.

Usmiala som sa. „Ren, teší ma.“

Chytila som ho za ruku a ťahala ho ku dverám. „A teraz ideme k našim. Ja ťa tu nenechám,“ rozprávala som ďalej a nenechávala mu priestor na vyjadrenie sa.

Nakoniec sa mi ho podarilo vytiahnuť z domu. Vyšli sme do tmavej a studenej noci.

Zarazila som sa. Kam máme vlastne ísť? Neviem, kam naši odišli, ale určite nie sú v jaskyni.

Do šľaka! zanadávala som si v duchu.

Zhlboka som sa nadýchla a snažila sa zachytiť vôňu svorky.

Nič. Vôbec nič som necítila. Len chlad a okolité pachy stromov, zeme a podobne.

„A kamže to ideme?“ spýtal sa ma.

Pokrčila som plecami. Zdá sa, že som sa ocitla v slepej uličke. Kam mohli ísť?  Žeby k ľuďom? Môže to byť? Ale aj keby, kam presne? Tuna vo Vail síce nie je až toľko rodín, ale je ich dosť na to, aby sa mi chcelo chodiť po každom dome. 

No nič, vzdychla som si. Asi mi neostáva nič iné, než počkať do rána, a tak sa dať do pátrania. Len dúfam, že Ren ma nebude veľmi zržiavať, keďže je človek, očividne. O vlkoch sa s ním nechcem rozprávať, lebo ak by sa to dozvedel človek, určite by som mala problém.

„Teraz nejdeme nikam. Teraz sa vrátime dovnútra a pospíme si. Ráno vyrazíme za našimi,“ vysvetlila som.

Ren prikývol. „Rozumné.“

Obaja sme sa teda pobrali dovnútra. Nežne ma uložil do postele, prikryl a kamsi odišiel. Nevedela som, čo robiť. Chcela som ho zavolať, nech si ku mne príde ľahnúť, aby nezamrzol, ale prišlo mi to divné.

Veď ho ani poriadne nepoznám, napomínala som sa v duchu. Neviem, či nie je nebezpečný. Čo ak len predstiera to, že vraj bol mŕtvy?

Ešte asi pol hodinu som rozoberala rôzne možnosti toho, ako by ma mohol v spánku zabiť, ale potom som konečne zaspala.

 

Zaklipkala som očami. Do izby prenikalo veľa svetla.

Postavila som sa z postele a prešla k oknu. Slnko už svietilo vysoko na nebi, len sem tam ho zahaľovali nejaké oblaky.

Do šľaka! Určite je už minimálne desať hodín! Zaspala som! Musím ísť nájsť Rena, pomyslela som si rýchlo a vyšla z izby.

Zaškvŕkalo mi v bruchu. Ja som to však odignorovala a hľadala som Rena.

„Ren!“ skríkla som na schodoch.

Žiadna odozva. Len mŕtvolne ticho. Kam len mohol ísť? Žeby odišiel? rozmýšľala som a sadla si na schody. Nie! To by neurobil! Nenechal by ma tu. Alebo áno?

Myšlienky mi vírili hlavou ako besné. Nevedela som, kde je a čo s ním je.

Porazenecky som si vzdychla. Určite odišiel, len aby sa vyhol svorke. Nemala som naňho tlačiť. Je to moja vina. A teraz netuším, kde mohol odísť, obviňovala som sa ešte o ďalšiu pol hodinu. Nakoniec som sa postavila a rozhodla sa opustiť toto miesto. Keď pri mne nebol Ren, bolo akési... opustené.

Keď som vyšla von, premenila som sa do vlčej podoby.

Ach, ako mi to chýbalo! Bolo to úplne iné, ako byť človekom. Keď som sa premenila, do nosa mi udrel akýsi pach.

Určite je Renov, prebleslo mi hlavou a hneď som sa vydala za ním. Kľučkovala som pomedzi stromy, ktoré obklopovali tento súbor domov a behala som čím ďalej tým rýchlejšie. Chcela som yť pri ňom. Dotýkať sa ho. Objímať ho. Bozkávať ho.

Och, Acelynn, to nemôžeš! Veď keby na to prišiel tvoj otec, zabil by ťa! kričala som na seba v duchu. Ale akosi mi to bolo jedno. Proste som ho chcela.

Stopa bola stále čerstvejšia. Ako som tak behala, stromy pomaly redli a ja som sa dostávala preč z lesa. Chvíľu som behala po ceste, ale tak ma stopa zaviedla znova do lesa. Bolo to divné, ale cítila som, že už som blízko.

Zrazu som zastavila. Predo mnou sa rozprestieralo veľké panstvo. Ešte v živote som tu nebola. Bolo nádherné.

Ale keď som zapozerala lepšie, vpredu som si všimla čierneho vlka, ako sa zakráda k panstvu.

Žeby to bol Ren? Bol aj on vlkolak? Srdce sa mi rozbúchalo a ja som sa začala približovať tiež. Neviem prečo nenápadne, ale keď to takto robil Ren, tak na to asi musí byť nejaký dôvod.

Ja som ale behala. Nemala som čas nazvyš. Nakoniec som dobehla Rena. Ten sa ku mne otočil a vytrieštil na mňa tie svoje vlčie oči.

Čo tu robíš?! Veď sa ti môže niečo stať! Mala si ísť k svorke! vrčal na mňa.

To naozaj? Vážne si myslí, že mňa sa len tak ľahko zbaví? Vidno, že ma ešte nepozná.

Nebol si v dome. Bála som sa, že sa ti niečo stalo. Nevedela som, že aj ty si... Vtom ma prerušilo akési rinčanie skla zvnútra. Obaja sme sa opatrne postavili na zadné a zadívali sa cez okno dovnútra.

Bolo tam strašne veľa prachu. Ale aj cez to sme videli nejakých zvláštnych ľudí. Alebo žeby to ani neboli ľudia? Niečo také som ešte v živote nevidela. Bolo to pre mňa niečo nové. Ale keď som sa pozrela ešte pozornejšie, vzadu som zbadala...

Ten smrad! neubránila som sa tej myšlienke. Bol to ten, čo napadol môjho oca. Veľký sivý vlk.

Poznáš ho? spýtal sa ma Ren.

Áno, odvetila som. Napadol môjho oca. A s ním ešte ďalší dvaja. Potom som na chvíľu stíchla.

Ale čo sú tamto za ľudí? zaujímalo ma.

To sú Sukubovia. Správne by tu nemali byť, ale očividne sa niečo stalo s trhlinou.

S trhlinou? To je čo? Nechápala som.

Ty nevieš, čo je trhlina? Veď kvôli nej si musela byť len vlk, vysvetlil mi Ren.

To naozaj?

Áno. Čo ti vôbec rodičia povedali o tom, čo sa stalo pred sedemnástimi rokmi?

Nič. Nepovedali mi nič. Jediné, čo viem je, že sa stalo niečo dôležité. Viac neviem nič.

Ren stíchol a na chvíľu sa zamyslel. Viac už nič nepovedal, ale pozrel sa znova dovnútra.

Potrebujem sa dostať do tých veľkých dverí. Tam sú odpovede na všetky otázky, povedal mi potichu. Aj ja som sa pozrela na veľké dvojkrídlové dvere, pred ktorými stal veľký sivý vlk.

Tam sa nedostaneš. Zabil by ťa hneď, ako by ťa zbadal, oponovala som mu. Mali by sme ísť za svorkou a potom niečo podniknúť. Oco na niečo určite príde.

Ren prevrátil oči. Nie. Ja tam idem teraz. Jeho zabijem a cez Sukubov sa nejako prešmyknem., rozhodol sa. Ty si choď za svorkou. Pre mňa neznamenajú nič. Ja ich skoro nepoznám.

Ale... Ren, prosím. Poď so mnou. Lebo inak pôjdem ja s tebou. A ver mi, že to pre teba nebude veľmi pekné.

Ren na mňa zavrčal a ja som sa len usmievala. Som síce mladšia, ale prefíkanejšia.

Keď odo mňa Ren ustúpil, buchol do veľkej sochy a ona spadla na zem. Hneď sa rozbila a upútala pozornosť vlkov, ktorý boli vo vnútri.

Hneď nás zbadali.

Ren, musíme zmiznúť! kričala som naňho a ťahala ho preč. On len zahrešil, ale nakoniec ma poslúchol. Boli sme asi desať krokov od panstva, keď z dverí vybehli traja vlci a pozreli sa na nás.

Obaja sme pridali na tempe, keď sme zbadali, že sa za nami rozbehli. Vybehli sme z nádvoria a hneď sme zamierili do lesa a medzi stromy. Utekali sme ako o dušu. Bolo to vzrušujúce. Cítila som, že sme im ušli, ale nevedela som určiť, či nás ešte naháňajú, alebo nie.

Prebehli sme cez cestu a znova sme už uháňali lesom. Vietor ma šľahal do tváre, ale ja som stále utekala ako o život.

Zrazu Ren zastal. Ja som ale nestihla pribrzdiť, narazila som do neho a obaja sme sa skotúľali z menšieho kopca. Nakoniec pristál na mne.

Nevedela som, čo robiť. Jeho obsidiánové oči sa vpíjali do mojich a úplne ma odrovnali. Chcela som mu do nich hľadieť celý zvyšok dňa.

Vtom sa ale v tom mohutnom tichu ozvala ešte mohutnejšia myšlienka.

Zlez z mojej dcéry!


« Předchozí díl


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek The return of scion (6. časť):

3. Perla přispěvatel
02.08.2012 [23:07]

PerlaTrisha: nie, nezdá sa mi to, že je to nejako skoro, keďže Acelynn bola vlastne celý život len vlk a ovládali ju jej pudy. A teraz, síce sa zmenila na človeka, ale stále všetko vníma podobne ako vlk. A vlci na partnera nečakajú celý život. Toľko na objasnenie. Emoticon A čo sa týka ďalšej časti, neviem, kedy bude. Možno do konca tohto týždňa. Emoticon

2. Trisha přispěvatel
02.08.2012 [7:37]

Trishatak záver je super! Emoticon Emoticon Emoticon ale nezdá sa ti, že medzi nimi je to nejako rýchlo? Teda aspoň pri Acelynn... nejako skoro ho chce. ale inak je to super. kedy si asi bude ďalšia časť??? Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. LiliDarknight webmaster
31.07.2012 [19:45]

LiliDarknight*Pozor na preklepy a chýbajúce písmenká.

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!