The Traitor - kapitola. 1 • OurStories.cz ~ naše povídky

Annabeth Chaseová si šťastne nažíva so svojimi priateľmi v tábore polokrvných, mysliac si, že jej nič nehrozí - omyl. Čo sa stane, keď sa jej ozve starý priateľ? Dokáže naňho zabudnúť a zmieriť sa s tým, že človek, ktorého tak dobre poznala sa zmenil? Alebo sa pokúsi priviesť ho na správnu cestu?
Percy Jackson fanfiction.

29.09.2013 (12:00) • MiriamTaylor • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 3× • zobrazeno 1183×

Sedela pod veľkým, mohutným stromom, ktorý ochraňoval tábor. Vždy tam chodievala, keď si potrebovala pretriediť myšlienky alebo uniknúť aspoň na malú chvíľu, z toho zmätku, ktorý sa okolo nej neustále dial.

Hlavu si oprela o drsný, šupinatý povrch studenej kôry a nahlas si vzdychla, obzerajúc sa do tmavého lesa pred sebou. Na malý moment zatvorila oči, nechajúc sa unášať myšlienkami a šťastnými chvíľami, až pokým ju nevyrušilo slabé puknutie konára.

Okamžite otvorila oči a prudko stočila hlavu do strán, obzerajúc sa ostražito okolo seba. Nikoho však nevidela a tak usúdila, že to bolo len nejaké zatúlané zviera. Pritiahla si mikinu tuhšie k telu, dúfajúc, že ju uchráni pred chladom, ktorý sa začal pomaly rozprestierať okolo nej a s hlasným povzdychom znova zatvorila oči.

Znova však započula prasknutie a tento krát bola presvedčená, že tie kroky určite museli patrili človeku. Bez premýšľania sa postavila na nohy a so zatajeným dychom počúvala kroky blížiace sa k nej. Rukou sa rýchlo snažila nahmatať niečo, čo by jej pomohlo sa ubrániť pred útočníkom, avšak nenašla nič a tak sa pritisla, čo najbližšie k stromu, sledujúc približujúcu sa siluetu.

„Že by sa nebojácna Annabeth, skutočne naozaj bála?“ spýtal sa hlas, bez akejkoľvek emócie a Annabeth sa pokúšala zaostriť očami, aby mohla zistiť, komu to ten známy hlas patrí.

Medzi tým sa silueta približovala a Annabeth teraz cítila dych neznámej osoby na svojom krku. Zmätene zažmurkala očami, sledujúc modré oči, ktoré hľadeli do tých jej sivých.

„Luke,“ vydýchla zhrozene, pritláčajúc sa ku stromu, čo najďalej od neho.

„Dlho sme sa nevideli,“ povedal akoby nič a skúmavo si ju prezeral.

Annabeth sťažka preglgla a vzdorovito mu hľadela do očí, premýšľajúc o všetkých možných možnostiach, ako by mu mohla ujsť. No on, ako keby jej prečítal myšlienky, ruky položil vedľa jej hlavy, čím jej zatarasil cestu.

„Čo tu robíš?“ spýtala sa vyčítajúco so silným zamračením a striasla sa pod jeho teplým dychom, ktorý cítila na svojom krku.

Naozaj sa ho bála. Kedysi bol jeden z jej najlepších priateľov a ona vedela, že by bol za ňu položil život. Ale po tom, čo spravil, sa naňho nevedela pozerať, tak, ako kedysi. Zmenil sa. Tak veľmi sa zmenil.

Vonku pršalo a kvapky dažďa sa hlučne odrážali od zeme. Malé dievčatko s blonďavými kučerami a šedými očami sa zababušilo do teplej deky, sledujúc okno a kvapky stekajúce po ňom. Vonku silno zahrmelo a jeden z bleskov ožiaril celú oblohu. Dievčatko sa prikrčilo pritom hroznom zvuku a vydalo tichý vzlyk.

„Annabeth, si v poriadku?“ spýtal sa známy hlas a ona hneď vedela, že keď je pri nej on, nič jej nehrozí. Odokryla zo seba kúsok prikrývky a stočila hlavu k dverám, kde stál a opieral sa o zárubňu dverí.

„Mala si jeden zo zlých snov?“ spýtal sa starostlivo a kráčal k nej s jemným úsmevom.

„Luke, mám strach,“ šepla roztraseným hlasom a potiahla nosom, uvoľňujúc mu miesto na posteli.

„Čo sa deje, maličká?“ spýtal sa znepokojene a sadol si vedľa nej, hľadiac ju upokojujúco po jej jemných vlasoch.

„Však ma nechcete s Thaliou vrátiť k mojej rodine? Ja sa tam vrátiť nechcem. Nemajú ma radi,“ povedala so strachom v očiach a odula spodnú peru.

Zamračil sa na ňu a potom si ju zobral do náručia, tíšiac jej slabé vzlyky. „Sme rodina, Annabeth. Neopustím ťa, nikdy. Vždy na teba budem dávať pozor,“ šepol a vtisol jej bozk do vlasov a spokojne sa pousmial, keď vzlyky utíchli a ona mu so spokojným úsmevom zaspala v náručí.

To on ju našiel, keď ušla z domu a sama netušila kam má isť. To on sa o ňu postaral, keď mala iba sedem rokov. Bol od nej starší o šesť rokov a sám bol ešte dieťa. No, nenechal ju túlať sa po uliciach. Zachránil ju.

Pravda je, že cez tie všetky roky, čo s ňou bol začala k nemu cítiť niečo viac. Pamätala si na tie dni, kedy sa jej v jeho blízkosti vždy zružoveli líca. Bola do neho zaľúbená, no on ju vždy bral ako mladšiu sestru, na ktorú musí dávať pozor, nie pretože jej to sľúbil. Ale pretože ju mal rád.

Avšak keď dovŕšila sedemnásť rokov, Luke sa k nej začal chovať inak. Bola medzi nimi istá chémia, no všetko sa zmenilo, keď ju zradil a pokúsil sa zničiť Olymp. Ušiel z táboru polokrvných a opustil ju. A ten muž, ktorý stál teraz pred ňou, nebol ten istý, ktorý ju kedysi zachránil. Tento muž pred ňou, sa ju pokúsil zabiť, tak ako jej priateľov.

„Prečo by som nemohol prísť pozrieť starú priateľku?“ spýtal sa chladne s malým úškrnom a potom ruky stiahol, no stále bol celkom blízko pri nej.

„My nie sme priatelia,“ povedala so zastretým hlasom a ostražito ho sledovala, keď sa začal netrpezlivo prechádzať sem- tam. Tak veľmi ju ranilo, vidieť ho takto. Celkom zmeneného.

„Možno chcem, aby sme nimi znova boli,“ prestal sa prechádzať a upriamil na ňu svoj pohľad.

„Vážne si myslíš, že som taká naivná?“ neveriacky pokrútila hlavou a odvážila sa spraviť krok k nemu.

„No tak, Annabeth, naozaj neveríš, že sa človek môže zmeniť?“ spýtal sa prehnane sladko, s ironickým úsmevom a urobil krok k nej.

„Nedovolím ti ublížiť nikomu z tohto táboru, Luke. Už nie,“ povedala odhodlane a síce jej mozog vysielal pokyny, aby o krok od neho odstúpila, prinútila samú seba stáť na mieste a hľadieť mu vzdorovito do očí.

„Odvážna Annabeth, aké hrdinské. Vidím, že si sa nezmenila,“ povedal s uznaním v hlase a pomaly sa k nej približoval.

„Zato, ty si sa zmenil na nespoznanie,“ odsekla mu a znova sa musela prehovárať, aby od neho neušla. Ten jeho zvláštny pohľad ju skutočne desil. No, nedala na sebe poznať strach, sklamanie a ani smútok. Neurobila mu takú radosť.

„Škoda, že nie som jeden z tých, ktorým to vadí,“ pokrčil plecami a keď už bol celkom blízko pri nej, silno ju schytil za zápästie, strhnúc ju k sebe. Prudko sa zaprela a odstrčila ho od seba, stavajúc sa do obrannej pozície.

„Dúfal som, že sa tomuto vyhneme,“ pobavene pokrútil hlavou a rozbehol sa k nej, zovrúc ju v jeho náručí. Šklbala sebou, snažiac sa dostať z jeho zovretia. No jeho ruky boli príliš silné.

Chcela naňho nakričať a vysmiať sa mu, pretože si myslela, že by jej nedokázal ublížiť. Že toto je iba arogantná maska, za ktorou sa skrýva jej starý priateľ. Ale čím ju jeho ruky viac stískali, tým si začala uvedomovať, že možno v ňom nie je už žiadne dobro. Možno už neexistuje žiadna nádej. Jej priateľ bol preč. Začula ako niečo vyťahuje z vačku. Zavrela oči, predstavujúc si všetky tie šťastné zážitky, ktoré spolu kedysi prežili.

„Prosím, neubližuj mi Luke,“ šepla roztraseným hlasom a cítila, ako sa jej slzy derú na povrch. Už to ďalej nedokázala vydržať. Bol to jej najlepší priateľ! Jej najlepší priateľ, ktorý sa jej snaží ublížiť. Nech si už nahovárala čokoľvek, stále jej na ňom záležalo.

Luke sa zamračil a s hnevom v očiach na ňu pozrel, nepúšťajúc ju. Naozaj si myslela, že jej chcel ublížiť?

„Ja ti nechcem ublížiť, Annabeth,“ povedal so zamračením, uvoľniac svoje zovretie.

Cúvol o krok dozadu a chytil sa za hlavu, zmätene sa obzerajúc okolo seba. Annabeth zalapala po dychu, vďačná, že ju pustil a v duchu na seba kričala, prikazujúc samej sebe, utiecť od neho preč, zavolať Percyho a ostatných.

Možno by sa im podarilo zadržať ho a tak by sa ďalej nemuseli báť o svoje životy. No nedokázala to urobiť. Čo ak neodišiel nadobro? Čo ak tam jej Luke ešte stále niekde je? Váhavo spravila krok k nemu a opatrne načiahla ruku k jeho ramenu, no on jej ruku striasol a cúvol o krok dozadu, mračiac sa na ňu.

„Nepribližuj sa ku mne, inak ti ublížim,“ šepol varovne a poobzeral sa okolo seba, bojac sa, že jej priatelia sa už dozvedeli o jeho malej návšteve.

Prišiel sem, zlákať polobohov na svoju stranu, no netušil, že Annabeth bude sedieť sama pri Thaliínom strome. Nemohol od nej odtrhnúť oči. No, ani ona mu nezabráni v jeho plánoch. Vybrala si ich namiesto jeho. A toto jej nikdy nedokáže odpustiť.

„Rodina, Luke. Prisahal si!“ obviňujúco vyštekla, cítiac slzy stekajúce po jej tvári.

Pri týchto slovách upriamil na ňu svoj pohľad a hľadel na ňu s niečím zvláštnym v očiach. Náhle si spomenul, na všetko, čo spolu prežili. Tak veľmi mu chýbala. Miloval ich, obe. Thalia a Annabeth, boli ako jeho rodina. A keď ho opustila Thalia, jeho nenávisť voči bohom sa iba rozrástla a zaprisahal sa, že raz ich donúti zaplatiť za jej smrť.

„Pridaj sa ku mne, Annabeth,“ náhle povedal pevným hlasom. „Pomstíme spolu Thaliínu smrť!“

Slabo potriasla hlavou so slzami v očiach.

„Oni nemôžu za Thaliínu smrť!“ vyštekla, hnevajúc sa naňho.

„Nevidíš, akí sú Bohovia sebci? Myslia len na seba, ich deti sú im ukradnuté!“ hovoril vášnivo, snažiac sa Annabeth presvedčiť o svojom názore.

Tá však na neho hľadela s ľútosťou v očiach a nesúhlasne krútila hlavou, pomaly od neho ustupujúc. Schytil jej ruky, pevne do tých svojich a prenikavo jej hľadel do očí.

„Nechápeš to, Annabeth,“ zamračil sa na ňu.

„Nie, Luke. Ty to nechápeš! Dovolil si nenávisti, aby ťa celého pohltila!“ zavzlykala a vytrhla si ruky z tých jeho.

„Zmýlil som sa v tebe,“ povedal trpko a Annabeth videla to sklamanie v jeho očiach. Bez ďalšieho slova sa otočil a kráčal do tmavého lesa, preč od nej.

„Luke!“ zakričala, vzlykajúc.

No on sa neotočil. Rozrušene sa poobzerala okolo seba, sledujúc, ako odchádza a netušila, čo má spraviť. Má ho nechať ísť? Lenže ona ho mala až príliš rada. Možno viac, než by v skutočnosti mala a než by si v skutočnosti dokázala priznať.

„Luke, neodchádzaj!“

Nepovedal jej nič, len sa letmo obzrel naspäť a varovne zúžil oči.

„Ešte sa uvidíme,“ povedal s vyhrážkou v hlase a uškrnul sa.

Skôr než Annabeth stihla povedať čo i len slovíčko, bol preč.

Ako iste viete, táto poviedka je na tému Percy Jackson, keďže som knižkami a filmami jednoducho uchvátená, rozhodla som sa dať šancu, páru Luke/Annabeth, avšak nedokázala som zabudnúť na Percyho, takže sa to bude postupne vyvíjať a ktovie, s kým nakoniec Annabeth skončí.

Chcela by som sa tejto poviedke venovať, keď budem mať viacej času, po prípade, keď sa mi podarí dokončiť Spomeň si na mňa. Avšak túto úvodnú kapitolu, som si jednoducho nedokázala odpustiť. :)

Autor: MiriamTaylor (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction