OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Wolf song 16. kapitola

14.07.2012 (20:00) • aisha • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 7× • zobrazeno 1548×

     Čakala som, kedy mi v hlave prebehne celý život, ako som to čítala v knihách. Ľudia, ktorí boli na pokraji smrti a potom samozrejme prežili, vždy hovorili, že sa im pred očami zjavil celý ich život. Nič také však neprichádzalo. Rozmýšľala som, či aj ja budem mať taký pekný kar ako Jenny. Zviera na mňa stále hľadelo a cerilo zuby. Chcela som aj utekať, ale stála som tam ako prikovaná. Moje nohy ma odmietali poslúchať. Pocítila som paniku. Toto nie je normálne, mala by som utekať. Zviera vydalo hrozivý zvuk a skočilo po mne. Pocítila som silný náraz na chrbte a ležala na zemi. Zviera stálo nado mnou a cerilo zuby. Cítila som hnilobný pach z jeho pusy. Špicaté uši, veľké zuby. Spomenula som si z ničoho nič na Červenú čiapočku. Bol to vlk! Ide ma zabiť vlk a ja rozmýšľam nad rozprávkou? Konečne sa vo mne objavil pud sebazáchovy. Z celej sily som kopla vlka do slabiny. Prevalila som sa na brucho a snažila sa plaziť preč. Skríkla som, keď sa vlk zahryzol do mojej nohy a začal ňou trhať. Niekam ma ťahal. Zovretie povolilo. Posadila som sa. Zrazu okolo mňa krúžili tri siluety. Traja vlci. Takže takto sa musela cítiť Jenny pred smrťou. Moje oči zaplnili slzy. Takmer nič som nevidela. Zrazu ma jeden vlk zrazil na zem a zahryzol mi do krku. Pohltila ma temnota.

     Medzi životom a smrťou je tenká hranica. Nikdy neviete, kedy ju prekročíte. Ja som bola blízko smrti. Mala som na jazyku jej trpkú pachuť. Cítila som ju. Bola som jednou nohou za tou hranicou. Bola som taká ľahká. Necítila som už tú ostrú bolesť v nohe. Cítila som sa šťastne. Videla som Jenny. Usmievala sa a volala ma k sebe. Usmiala som sa na ňu. Chcela som sa jej dotknúť, no niečo ma vtiahlo späť. Jenny vyzerala sklamane. A stratila sa. Ja som bola znova v tme. Vnímala som tmu. Potom už ani ju.

     Pip-pip-pip. Bolela ma z toho hlava. Pootvorila som oči. Videla som zahmlene. Všetko bolo rozmazané. Hľadala som Jenny. Kam zmizla? Nakláňali sa nado mnou tri tváre, ale nevedela som ich rozoznať. Zatvorila som oči a po chvíli ich skúsila otvoriť znova. Stále som videla nejasne, ale rozoznala som črty maminej tváre v strede. Naľavo bola Rebecca a napravo Jeff. Snažila som sa zaostriť. Podarilo sa mi to. Pozerali sa na mňa, ako keby práve sledovali narodenie dinosaura. Rozosmiala som sa. No smiech mi prerušila ostrá bolesť v hrudníku.
 „Au!“ vyhŕkla som prekvapene a nahnevane. Teraz sa rozosmial  pre zmenu Jeff.
 „Neuveriteľné! My sa strachujeme, či prežije a ona sa preberie, začne sa smiať a potom bolestivo vykríkne tónom, ako keby nám tu bolesť vyčítala,“ zhodnotil. My sa strachujeme či prežije? Nechápala som tomu, čo Jeff hovoril. Obzrela som sa okolo seba. Bola som v nemocnici. Čo sa stalo? Spomienky sa ku mne začali bolestne vracať. Veľký vlk so žltými očami. Bolestivé zrazenie na zem. Ostrá bolesť v nohe.
 „Som v nemocnici,“ vyhŕkla som.
 „Rebecca, zavolaj doktora!“ rozkázala mama. „Preboha, Melissa, som taká šťastná, že si v poriadku. Čo ťa to napadlo ísť do lesa? Vieš, ako sme sa o teba báli? Otec celé dni nespal a nejedol. Teraz je v práci, ale idem mu zavolať, že si sa prebrala. Nikam nechoď,“ dokončila svoj monológ. Prevrátila som oči. Kam by som asi tak šla, keď mam nohu zabalenú v obväze a vyvesenú hore. Ostala som sama s Jeffom v izbe.
 „Mám ju zlomenú?“ spýtala som sa nevinným hlasom. Jeff pokrčil ramenami.
 „Neviem presne. Lekár hovoril, že je to nalomené. V každom prípade, zvyšok leta budeš o barlách,“ zhodnotil a ja som si nahnevane odfúkla.
„Ako dlho som mimo?“ spýtala som sa.
 „Tri dni, lekári sa o teba začínali strachovať či neupadneš do kómy,“ zhodnotil. Tri dni. 
 „No, som späť,“  povedala som s hraným nadšeným. Jeff len prevrátil oči a sadol si ku mne na posteľ.
 „Čo ťa to napadlo ísť do lesa?“ spýtal sa ma starostlivo. Skôr ako som sa zmohla na odpoveď, vošiel lekár. Jeff sa automaticky postavil a rozpačito si začal prehrabávať vlasy.
 „Takže, slečna Evolove, koľko máte rokov?“ spýtal sa ma.
 „Som v poriadku, naozaj, nemám žiadne výpadky pamäte,“ odvetila som. Doktor sa si zapísal niečo do papierov.
 „To som rád, takže váš vek?“
 „Sedemnásť,“ vzdychla som si.
 „Meno,“ pokračoval.
 „Melissa Evolove,“ prevracala som oči.
 „Koľko prstov ukazujem?“ spýtal sa.
 „Štyri,“ odvetila som.
 „Vlastne päť, keď rátame aj palec, ktorý máte schovaný,“ ozval sa Jeff. Doktor sa na neho pozrel pohľadom, ktorý hovoril „nestaraj sa mi do mojích otázok, ty decko.“ Vymenili sme si s Jeffom pobavené pohľady. Doktor mi začal svietiť do očí malou baterkou.
 „Vyzerá to, že mozgové funkcie  máte v poriadku,“ zhodnotil.
 „Tým by som si nebol taký istý, viete..“ ozval sa Jeff, ale doktor ho znova schladil pohľadom.
 „Ako dlho tu vlastne budem?“ spýtala som sa.
 „Ešte tri dni si vás tu necháme na  pozorovanie,“ povedal.
 „Tri dni?!“ skríkla som zdesene. „Nedalo by sa pustiť ma na reverz?“ vyjednávala som.
 „Nie ste plnoletá, takže nie,“ povedal chladne. „A vy mladý pán sa rozlučne so slečnou. Návštevné hodiny končia o 10 minút,“ oznámil a odišiel. Chvíľu sme sa pozerali s Jeffom na zatvorené dvere a potom vypukli od smiechu. Ja som sa nesmiala dlho, lebo bolesť v hrudníku oznámila svoju prítomnosť.
 „Ako je možné, že som niečo také prežila?“ spýtala som sa znepokojená.
 „Je to zázrak,“ povedal. „Nejaké zvieratá sa do teba pustili a potom ťa tam nechali,“ vysvetlil mi.
 „Ako to vieš?“
 „Lekári filozofovali,“ povedal jasne.
 „Kto ma našiel?“ vyzvedala som.
 „Polícia. Ležala si tam v jame, to je možno aj dôvod, prečo si prežila. Tie zvieratá nešli za tebou do jamy,“ povedal mi, pre mňa samé novinky. Ako je možné, že si pamätám tak málo? Asi je to normálne.  Po chvíľke som si uvedomila, že Jeffa som naposledy videla vtedy v Pridile, keď ma tam s Hedley nechali.
 „Pamätáš sa, keď si ma s Hedley zoznámil?“ nadhodila som. Jeff vyzeral prekvapený, že som sa začala baviť práve to tom.
 „Samozrejme, že pamätám,“ odvetil.
 „Nechali ste ma tam,“ odsekla som naštvane. Jeff teraz vyzeral dotknuto.
 „To nie je pravda, ty si Hedley..“ nestihol to dopovedať, lebo vo dverách sa objavil doktor.
 „Dovidenia, mladý pán,“ povedal mu arogantne.
 „Ešte päť minút, prosím,“ prosila som ho.
 „Dovidenia,“ zopakoval. Jeff sa na mňa spýtavo pozrel a ja som mu prikývla nech pokojne odíde.
 „Prídem zajtra,“ povedal.
 „Maj sa,“ usmiala som sa a ostala som v izbe sama.  

     V tú noc som nevedela spať. V poranenej nohe som cítila divné šteklenie až pálenie. Nebolo to príjemné. Skúšala som mať zatvorené oči, ale to nebol dobrý nápad. Poznáte ten pocit, keď kráčate v tme a myslíte si, že je niekto za vami a sleduje vás? Tak presne tu paranoju som cítila, keď som zatvorila oči. Radšej som len tak ležala a počúvala tichý šum v nemocnici. Za dvadsať minút som počula hluk. Divné.
 „To je už tretie dievča, pokiaľ sa nemýlim,“ počula som mužský hlas.
 „Je otázne, či to prežije. Je na tom horšie ako tá minulá,“  počula som ženský hlas. Ďalej som už nepočúvala. „To je už tretie dievča“, „tá minulá.“ Mala som z toho krátkeho rozhovoru, čo som začula, zlý pocit.

Autor: aisha (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Wolf song 16. kapitola: