OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Wolf song 17. kapitola

16.07.2012 (18:00) • aisha • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 5× • zobrazeno 1573×

     Na  druhý deň som sa cítila lepšie. Sestrička mi ráno ukázala, kde sú sprchy a dokonca bola taká ochotná, že mi požičala aj barle. Sprchovanie mi robilo trochu problém, lebo ja hrdinka som odmietla pomoc sestričky. Predstava, že je so mnou v sprche cudzia žena mi nebola príjemná. Potom mi previazali nohu a ja som ležala pokojne vo svojej izbe s knihou. Bola to nejaká detektívka a vôbec ma nebavila. Odrátavala som minúty do návštevných hodín. Po hodine sa dvere izby otvorili.
 „Máte návštevu, slečna,“ povedala vysmiata sestrička, „je to fešák,“ sprisahanecky na ma mňa žmurkla. Áno, Jeff bol fešák, ale nikdy žiadna žena na neho nereagovala takto. Teda aspoň predo mnou nie.
 „Ahoj,“ pozdravil ma mužský hlas, ktorý rozhodne nepadol Jeffovi.
„Čo tu robíš?“ spýtala som sa prekvapene, ale môj hlas znel nahnevane.
„Prišiel som ťa pozrieť a doniesol som ti toto,“ povedal Gabriel a v rukách zvieral knihu. Prekvapene som zaostrila na obálku knihy. Nicholas Sparks, Šťastlivec.
 „To je od teba milé,“ povedala som dojato. Gabriel podišiel ku mne a položil mi knihu na kolená.
 „Smiem?“ spýtal sa a ukázal na kúsok postele pri mojich nohách.  Prikývla som. Chvíľu sme boli ticho tvárila som sa, že čítam zadnú stranu knihy.
 „Takže,“ začala som „čo tu naozaj robíš? Vieš, ja sa v tebe vôbec nevyznám a som z toho unavená. Netrpíš schizofréniou?“ vyhŕkla som. Gabrielovi myklo kútikmi úst.
 „Naozaj ma mrzí ako som na teba vyletel,“ povedal  zvláštne zastreným hlasom. Akoby ho bolelo, že musí povedať niečo milé.
 „Už som si zvykla,“ povedala som chladne a bojovne som si prekrížila ruky na prsiach. Cítila som sa ako bojovník v nemocničnej plachte.
 „Nechcem, aby si si zvykala,“ povedal okamžite. Nadvihla som obočie a mlčala.
 „Ja..“ začal a pozeral na mňa „žiarlil som,“ povedal s veľkou dávkou bolesti. Dokonca aj tvár sa mu tak skrivila.
 „Čože si?“ začala som dobiedzať, lebo sa mi páčil pohľad na jeho tvári.
 „Žiarlil som,“ povedal rýchlo, aby si skrátil trápenie.
 „Prepáč, nerozumela som,“ smiala som  sa.
 „Robí ti to dobre?“ spýtal sa ma chladne, ale v očiach som mu videla smiech. 
 „Dobre, dobre,“ smiala som sa „ale prečo si, prosím ťa, žiarlil?“ spýtala som, lebo mi to nedávalo zmysel.
 „Neviem,“ začal „dlho som nič také necítil, ale keď sa ťa Liam dotýkal a ako na teba pozeral, proste mi to vadilo a rozhodol som sa, že keď ťa nemôžem mať ja, tak ani on,“ vysvetľoval. Zamyslela som sa.
 „Ako si prišiel na to, že ma nemôžeš mať?“ spýtala som sa. Gabriel sa usmial a pozrel na mňa.
„A môžem?“ odpovedal protiotázkou. Sklonila som hlavu, lebo som nevedela, čo povedať. Po minúte som hlavu zdvihla. Gabriel na mňa stále pozeral.
 „Prečo to nezistíš sám?“ spýtala som sa ho a tajomne som sa uškrnula. Gabriel mi úsmev vrátil, naklonil sa ku mne. Vzal mi bradu dvoma prstami a naše pery sa dotkli. Pozrel sa mi do očí a znova ma pobozkal. Pootvorila som ústa a nechala sa unášať.
 „To je krásne,“ ozval sa od dverí dievčenský hlas. Odskočili sme od seba. Pozrela som sa na votlerca, ktorý mi pokazil úžasný bozk. Stála tam vysmiata Hedley s prúteným košíkom  v ruke. Mala na sebe červené obtiahnuté šaty. Pripomínala mi Červenú čiapočku. Červená čiapočka.  Pri pomyslení na tú rozprávku ma striaslo, ale netušila som prečo.
 „Hedley?“ spýtala som sa prekvapene dojatá.
 „Jeff mi povedal, čo sa ti stalo. Nevieš si predstaviť, aká som rada, že si to prežila,“ tárala Hedley znova.
 „Na čo sa to hráš?“ ozval sa Gabriel a nepriateľsky sa k nej postavil. Hedley sa v očiach objavil zmätok.
 „Prepáč, ale ja neviem, kto si,“ povedala Hedley tenkým hlasom.
 „Takže ty nevieš? Miranda, prosím ťa, vypadni!“ skríkol na ňu Gabriel.
 „Gabriel,“ vložila som sa do toho. Obaja sa na mňa pozreli. „To nie je Miranda, volá sa Hedley a chodí s Jeffom,“  vysvetľovala som mu „Jeff je môj naj..“
 „Viem, kto je Jeff,“ skríkol na mňa Gabriel, až ma striaslo. Ešte raz si nenávistne obzrel Hedley.
 „Neviem, akú hru to hráš, Miranda, ale prehráš,“ precedil pomedzi zuby a odišiel z izby.  Ani sa so mnou nerozlúčil. Zase.
 „Ehm, to bol tvoj priateľ?“ spýtala sa vyjavene Hedley. Pokrútila som hlavou.
 „Bol zvláštny išiel z neho strach, pozri sem, mám tam zimomriavky,“ ukázala mi Hedley ruku ako dôkaz. Smutne som prikývla. Nebolo mi moc do reči. Hedley mi rozprávala o tom, ako boli s Jeffom na kúpalisku, ako boli na nákupoch a tak ďalej. Nevnímala som ju. Potom prišla mama, Rebecca a Eire. Návštevne hodiny sa skončili a ja som ostala sama. Ešte dva dni. Pomyslela som si sklesnuto. Pohľad mi zablúdil na knihu od Gabriela. Pri pomyslení na neho sa mi znova chcela plakať. Toto nie je normálne. Vzala som knihu do ruky a pritisla som si ju k hrudi. Mala som sto chutí ju šmariť do kúta, ale aj objímať ako keby to bol Gabriel. Zbláznila som sa!

     Okolo štvrtej priviezli na moju izbu nové dievča. Malo takmer celé telo v obväzoch a aj cez oko. Bola v oveľa horšom stave ako ja.
 „Privítajte vašu novú spoluležiacu,“ zašveholila sestrička. Jej optimizmus nebol na mieste vzhľadom na stav dievčaťa.
 „Čo sa jej stalo?“ spýtala som sa zhrozená.
 „Útok zvieraťa,“ objasnila mi. „V lese,“ dodala dramaticky. Smutne som sa pozrela na dievča. Spod obväzov jej vykukali čierne vlasy s blond končekmi. Sestrička ju napojila na všetky prístroje a odišla. Nastala noc. Svetlo nám zhasli, ale mne stále svietila lampička na nočnom stolíku. Otvorila som knihu od Gabriela a znova sa mi chcelo plakať.
 „Nechcem, aby si sa kvôli mne takto trápila,“ ozval sa od okna Gabriel. Mám halucinácie. Tie prášky proti bolesti sú príliš silné. No nemala som, Gabriel prišiel cez okno.
 „Čo to robíš?“ skríkla som šeptom. „Čo si o sebe myslíš? Že ma v jednu chvíľu bozkávaš a potom sa ku mne správať ako hulvát. Nie som tvoja bábika a ako si sa sem, doriti, dostal,“ nadávala som mu šeptom, že som takmer syčala. Gabriel mi zhasol svetlo.
 „Nechceme predsa, aby nás tu sestrička načapala,“ oznámil mi a sadol si vedľa mňa.
 „Nechceme? Možno by to bolo dobré. Ja by som povedala, že si ma prišiel zabiť a ty by si bol aspoň dočasne v base a ja by som mala pokoj,“ odsekla som.
 „To by si mi naozaj urobila?“ zašepkal.
 „Bez mihnutia oka,“ prisvedčila som.
 „Tak prečo teda nekričíš pomoc vrah alebo niečo také?“ doberal si ma. Štipla som ho do rebra, aby pochopil, že ma prestať.
 „Prečo si Hedley nazval Miranda?“ spýtala som sa ho.
 „Lebo sa volá Miranda,“ odsekol..
 „Nevolá jej meno je He..,“ položil mi prst na pery.
 „Poznáš ju?“ spýtal sa ma.
 „Nie, ale..“
 „Ale ja áno,“ povedal. „Nemala by si sa s ňou baviť,“ prikázal mi.
 „Je milá,“ namietala som. Gabriel sa zahľadel do tmy.
 „Kto je to?“ spýtal sa a ukázal na dievča, ktoré ležalo vedľa mňa.
 „Neviem, je to nejaké dievča, dnes ju sem priviezli. Stalo sa jej pravdepodobne to, čo mne,“ vysvetlila som mu. Gabriel sa postavil a prešiel k nej. Neviem, čo robil. Nevidela som tak dobre v tme. Ale podľa zvukov sa mi zdalo, že jej odmotáva obväzy.
„Ach, aké nezvyčajné,“ šomral Gabriel. „Presne ako vždy,“ krútil hlavou. Nechápavo som zdvihla obočie.
 „O čom to hovoríš?“ zamrmlala som potichu, ale pochybujem, že ma počul.
 „Nič, len som si niečo overoval.“ Takže ma počul.
 „Melissa, pamätáš si niečo z tej noci?“
 „Akej noci?“
 „Noci útoku,“ dodal znudene.
 „Áno, pohádali sme sa,“ pripomenula som mu.
 „Melissa.“
„Nepamätám.“
„Skús to.“  Vzdychla som si. Zatvorila som oči a vracala som sa späť k tej noci. Nešlo mi to ľahko. Bolo to desivé. Z ničoho nič sa vybavili v mysli...
 „Žlté oči,“ vyhŕkla som nahlas. „Pamätám si na žlté oči, myslím, že ma napadol vlk,“ povedala som.
 „Je to jasné,“ povedal.
 „Gabriel, mňa už toto nebaví,“ vzdychla som. Po dlhej dobe som videla v Gabrielových očí pochopenie.
 „Ja viem, len je to o trošku zložitejšie, ako si myslíš,“  povedal a odhrnul mi vlasy z tváre.
 „Tak mi to vysvetli,“ povzbudzovala som ho.
 „Raz ti všetko vysvetlím, sľubujem,“ povedal, pobozkal ma  na čelo a odišiel. Zaspala som ako batoľa. 

Autor: aisha (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Wolf song 17. kapitola: