OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Wolf song 8. kapitola

16.06.2012 (16:00) • aisha • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 4× • zobrazeno 1471×

„Melissa, vstávaj,“ prudko mnou mykal Jeff. Neochotne som otvorila oči. Stál pri mojej posteli a tváril sa zdesene.

„Čo sa stalo,“ rozospato som zamrmlala. Jeff rýchlo prešiel k oknu a potom sa otočil ku mne.

„Dnes ráno našli v lese mŕtve telo,“ zašepkal potichu. Zhrozene som otvorila oči a rýchlo zažmurkala. Len nech to nie je Gabriel. Napadlo mi automaticky.

„Ako to vieš?“ spýtala som sa logicky. Je len ráno. Sotva sme otvorili oči. Jeff len kývol hlavou nech idem k oknu. Neochotne som sa vyhrabala so svojho teplého pelechu a strapatá podišla k oknu.

„Preboha,“ vykríkla som a rukou si zakryla ústa. Smerom k lesu húkala sanitka a dve policajné autá. Pred naším domom stáli moji rodičia a rozprávali sa s nariekajúcou susedou, ktorá býva odjakživa vedľa nás. Žije len so svojou jedinou dcérou Jenny. A tá s ňou nestála.

„Nemyslíš si, že...“nevedela som to vysloviť. Jeff sa len pozeral na les. Bez rannej hygieny som vystrelila z izby a vyšla pred domom.

„Mami? Oci? Čo sa stalo?“ zaujímala som sa. Ignorovali ma a utešovali mamu Jenny. Strelila som pohľadom na Rebeccu, ktorá stála ďalej a tvárila sa vyľakane ako všetci naokolo.

„Čo sa stalo?“ zopakovala som otázku.

„V lese našli mŕtve telo. Myslia si, že je to Jenny lebo celú noc nebola doma po hádke s mamou,“ šepkala potichu a hlas sa jej triasol.

„Mŕtve telo?“ nechápala som. Ako je možné, že v meste v ktorom sa nič nedeje sa nájde mŕtvola.  Rebecca len prikývla.

***

Celé doobedie sme sedeli s Jeffom pred televíziou a pozerali mieste správy naživo. Potvrdilo sa, že sa jednalo o  Jenny. Jej telo bolo však zničené a roztrhané na kúsky, takže sa predpokladá, že sa stala obeťou zvieraťa. V našom lese však nežijú žiadne nebezpečné živočíchy čo je ďalšia otázka, ktorá mi vŕtala v hlave. 

„Je to strašné však?“ ozval sa Jeff keď správy skončili a prišla reklama.

„Je to divné.“

„Ale strašné,“ trval na svojom a ja som vedela, že mu musím dať za pravdu lebo ďalej sa nepohneme.

„Je to strašné. Ako je možné, že ju zabil útok zvieraťa?“ spýtala som sa. Jeff pokrčil plecami.

„Mala dobre kozy,“ zamrmlal. Buchla som ho po hlave.

„Si strašné prasa, nie je mŕtva ani deň a navyše si zadaný,“ pripomenula som mu.

„Dobre máš pravdu,“ rezignoval. Oprela som sa a zamyslela. Všade naokolo som cítila rozruch, ktorý táto udalosť spôsobila. Nikdy nikto ešte v našom lese nebol zabití. Vlastne tu ešte nikdy nikoho nezabili. V lese nežijú ani medvede a ani žiadne iné šelmy. Možno to nebolo zviera. Ale nejaký človek. Psychopat. Nejaký nový prisťahovalec. Gabriel. Striaslo ma. 

„Dnes v noci nechoď nikam, hlavne nie do lesa. Nebude to bezpečné,“ vynorili sa mi v hlave Gabrielove posledné slová a cítila som, že ma rozbolel žalúdok. Preboha! Nie to neprichádza do úvahy. Nižší živočíšny druh.

Čo ak je Gabriel a jeho rodina nejaká sekta, ktorá zabíja nevinných ľudí, ktorý sa pofľakujú po lese? Prečo by ale potom mňa varoval? Možno preto lebo si ma  Eire a Liam obľúbili. Možno ma chcú stiahnuť do ich sekty a nútiť zabíjať. Nevedela som si urovnať myšlienky a cítila som, že sa trasiem.

„Melissa?!“ skríkla na mňa Rebecca. Pozrela som sa na ňu. „Cítiš sa dobre? Si nejaká bledá a spotená? Bolí ťa hlava?“ pýtala sa ma chlácholivo. Pokrútila som hlavou.

„Nič mi nie je. Som len vystresovaná,“ zašepkala som.

„Netušila som, že ťa tá správa o Jenny tak vezme,“ pokrčila Rebecca plecami a odišla do kuchyne. Áno, ta správa ma vzala ale nie kvôli Jenny. Nie žeby mi jej nebolo ľúto ale nedávalo mi to zmysel. Z ničoho nič som sa postavila a vyšla von. Jeff utekal za mnou.

„Kam ideš? Mell?“ kričal na mňa keď som už sadala do auta.

„Hneď som späť Jeff, musím sa len previesť po okolí nikde sa nezastavím,“  zaklamala som mu. Vedela som presne kam idem.  Za Gabrielom. Za jeho rodinou. Musela som ich vidieť. Presvedčiť sa, že celú noc spali a, že moje podozrenie, že sú vrahovia je len výmysel mojej divokej fantázie. Keby spáchali takú brutálnu vraždu ako sa Jennyna smrť opisuje, boli by niekde dôkazy. Krvavé nože, dýky alebo čo ja viem čo všetko. Ruky sa mi triasli. Šliapla som na plyn a auto vyrazilo rýchlejšie. Takto rýchlo som nikdy nešoférovala ale náhli nával adrenalínu sa mi páčil. Šaliem. Zbláznila som sa. To jediné môže vysvetliť moje správanie.

***

Dorazila som. Zaparkovala som na pri kraji cesty a vypla motor. Srdce mi divoko bilo až sa mi hruď zdvíhala. Čo vlastne chcem? Odpovede. Vypla som motor a vystúpila z auta. Opatrne som sa približovala k domu. Závesy v Eirinej izbe, boli zatiahnuté. Boli tri hodiny poobede. Žeby ešte spala? Alebo schováva vraždiace nástroje. Zastavila som sa pri vchodových dverách a dlho zvonila na zvonček. Nikto neotváral. Zazvonila som ešte raz. Nič. Zúfalo som si vzdychla. Je to znamenie, že som sem nemala chodiť. Otočila som sa a vybrala sa na odchod. Začula som odomykanie dverí. Zastala som a pozrela sa smerom k dverám. Stál tam Gabriel. Vlasy mal strapaté a stáli mu na všetky strany a na sebe mal len trenky.  Ach, tá jeho vypracovaná hruď.

„Čo tu chceš?“ oslovil ma chladne. Oči mal podliate krvou a vyzeral vyčerpaný.

„Ahoj,“ pozdravila som ho neisto.

„Čo sa deje, Gabriel?“ začula som dievčenský hlas a ku Gabrielovi sa pristavila Eire. Vyzerala  podobne ako Gabriel. Zle.

„Potrebujem sa porozprávať,“ zašepkala som potichu. V tom mi došlo, že nemám ani tušenia o čom sa s nimi vlastne mám rozprávať. Ako im mám povedať, že ich podozrievam, že zabili Jenny. Vlastne aký mám dôkaz, že to urobili?

„Je to nutne?“ spýtal sa ma stroho. Energeticky som prikývla. Eire zašla dovnútra a Gabriel ustúpil stranou čím mi naznačil, že môžem vojsť. Zdvihla som hlavu, zhlboka sa nadýchla a odhodlane kráčala do jamy levovej.

„Hovoril som, že sa jej nezbavíme tak ľahko,“ začula som Warrenov hlas.

***

V dome bolo chladno a pochmúrne.  Všetky závesy boli zatiahnuté. Nasledovala som Gabriela do veľkej miestnosti kde som ešte nebola. Obývačka. Na sedačke bol rozvalený Warren a podobne ako Gabriel nemal tričko. To je nejaké modrené prechádzať sa po dome polonahý?

„Máme hosťa,“ precedil pomedzi zuby Gabriel. Warren ku mne lenivo zdvihol zrak a uškrnul sa.

„Nejako sa ti u nás zapáčilo,“ poznamenal a jedným rýchlim pohybom si sadol. Gabriel si sadol do kresla a rukou mi ukázal na miesto vedľa Warrena. Neisto som sa tam usadila. 

„Dáš si niečo na pitie?“ spýtala sa ma zvesela Eire. Pod očami mala veľké fialové kruhy akokeby celú noc oči nezažmúrila ale nedala to nijako najavo. Veselo sa usmievala.

„Myslím, že to nebude nutné, nezdrží sa tu tak dlho,“ objasnil jej Gabriel.

„Ale,“ nedala sa Eire.

„Sadni si!“ prikázal jej ľadových hlasom a mňa striaslo. Eire onemela a zvalila sa do kresla oproti Gabrielovi.

„Dobre Melissa, povedz nám o čo ide?“ spýtal sa ma chladne a pošúchal si rukou oči. Sklopila som zrak na veľký červený koberec a hľadala správne slová.

„Dnes ráno,“ odmlčala som sa „našli v lese mŕtve dievča,“ dokončila som a zdvihla oči. Gabriel vyzeral prekvapene, Warren nezaujato, Eire zhrozene.

„Dobre, a prečo si nám to prišla oznámiť?“ spýtal sa chladne Gabiel.

„Pretože,“ slová mi vypadli. Som trápna. Toto celé je jeden veľký trapas. „Pretože si ma varoval, že nemám túto noc ísť do lesa, lebo to bude nebezpečné,“ stíchla som. Prebodával ma ostrým pohľadom.

„Aha, takže ty si myslíš, že som to dievča zabil ja?“ spýtal sa ma s posmechom v hlase.

„Ja neviem čo ma to napadlo,“ vykrúcala som. Slová mi dochádzali. Nevedela som čo povedať.

„Varoval si ma a hneď nato sa stala vražda.“

„Mala by si odtiaľto zmiznúť,“ zasyčal Gabriel tónom akým som ho ešte hovoriť nepočula. Bolo v ňom toľko nenávisti, arogancie a opovrhovania. Postavila som sa.

„Vyprevadíš sa sama,“ dodal prísne. Pripadala som si ako chudera. Nikto nikdy sa ku mne ešte nesprával takto nepríjemne. Oči ma pálili. Začala som rýchlo žmurkať aby som sa nerozplakala. Otočila som sa a bez pozdravu som odchádzala preč. Už v živote nechcem tíchlo ľudí vidieť. Priniesli mestu len problémy. Keď som už vyšla z ich domu nechala som slzy voľne stekať. Nikto ma nesledoval. Sadla som si do auta a chvíľu hľadela pred seba. Slzy mi nedovolili vidieť. Snažila som sa upokojiť. Nič také hrozné sa nestalo. Urazil ťa len chlap, ktorého ani nepoznáš. Ktorý je arogantný blbec a, ktorého už nikdy neuvidíš. Pokiaľ sa mu budeš vyhýbať. Čo bude v malom meste veľmi komplikované. 

Autor: aisha (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Wolf song 8. kapitola :