Život našich hviezd - Kapitola 4. - Krásne dopoludnie a príprava na večierok • OurStories.cz ~ naše povídky

Nina a Ian sa pojdú prejsť po LA a neskôr sa začnú chystať na stretnutie s kolegami.

18.08.2012 (13:00) • • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 1× • zobrazeno 404×

„Nech sa páči. Sadni si," navrhla a rukou pokynula na miesto pred seba. Prisadol som si.

„Takže... počula som, že si tiež dostal rolu v Upírskych denníkoch," usmiala sa a odpila si z kávy.

„Áno, a ty tiež. Budeme spolupracovať. Veľmi sa teším," povedal som tiež s úsmevom.

„Ideš dnes na ten večierok?" spýtala sa.

„Jasné, že idem. Zoznámim sa s ľuďmi, s ktorými budeme spolupracovať. A dobre sa zabavíme," usmial som sa a ona mi úsmev opätovala. Dívali sme sa jeden na druhého a ja som sa úplne strácal v jej očiach. Krásne oči.

„Nech sa páči. Tu je vaša objednávka."

„Ďakujem," usmial som sa a zobral si jedlo.

„Ty nebudeš jesť?" spýtal som sa Niny.

„Nie, ja už som jedla," povedala s úsmevom.

„Aha. Tak, povedz niečo o sebe."

Nina začala hovoriť a ja som ju pozorne počúval. Neskôr som začal o sebe hovoriť ja a presvedčil som Ninu, aby si so mnou dala ešte jedny raňajky. Smiali sme sa, zabávali a dozvedeli sa o sebe veľa zaujímavých vecí. Neskôr sme sa rozhodli ísť sa poprechádzať po LA.

Nina:

„Nech sa páči. Sadni si," navrhla som Ianovi, hneď ako prišiel k môjmu stolu.

„Takže... počula som, že si tiež dostal rolu v Upírskych denníkoch," povedala som s úsmevom a odpila si z kávy.

„Áno, a ty tiež. Budeme spolupracovať. Veľmi sa teším," povedal so žiarivým úsmevom.

„Ideš dnes na ten večierok?" zaujímala som sa. Bola by som rada keby išiel, pomyslela som si lišiacky.

„Jasné, že idem. Zoznámim sa s ľuďmi, s ktorými budeme spolupracovať. A dobre sa zabavíme," usmial sa a ja som mu úsmev ihneď opätovala. Dívali sme sa jeden druhému do očí. Vznikla medzi nami taká tichá chvíľka, v ktorej by som bola nerada keby nás niekto vyrušil. No stalo sa:

„Nech sa páči. Tu je vaša objednávka," prerušila nás servírka.

Ian si prevzal jedlo jednoduchým: „Ďakujem."

„Ty nebudeš jesť?" spýtal sa ma.

„Nie, ja už som jedla," povedala som s úsmevom.

„Aha. Tak, povedz mi niečo o sebe," vyzval ma popri jedení.

Tak som teda začala rozprávať od môjho detstva, cez školu až po moju hereckú kariéru. Na moje počudovanie ma Ian pozorne počúval. Zopárkrát niečo dodal, alebo sa na niečo spýtal. Myslela som si, že muži sa žien pýtajú na ich minulosť, aby reč nestála, ale Ian bol iný. Pýtal sa, lebo ho to zaujíma. V jeho očiach vidno nefalšovaný záujem. To ma dosť prekvapilo. Príjemne, samozrejme.

Neskôr som ja vyzvala Iana, aby o sebe hovoril a on mi za to objednal raňajky, ktoré som musela povinne zjesť, aj keď som už dnes jedny mala. Dnešné ráno som si naozaj užila. Smiali sme sa, zabávali a dozvedeli sa o sebe veľa zaujímavostí. Napríklad, že Ian hral už aj gaya v jednom filme s názvom Pravidlá vášne a ja som odprisahala, že si ho pozriem, aj keď Ian protestoval. Vraj tam vyzerá hrozne, a že hneď o ňom stratím dobrú mienku. Ja som sa len usmiala a ešte viac ma to navnadilo na to, aby som si ten film pozrela. Naozaj si neviem predstaviť niečo, v čom by Ian vyzeral hrozne. Po raňajkách sme sa vybrali do ulíc LA. Prechádzali sme sa len tak bezcieľne hore-dolu. Nakoniec som vyhlásila, že musím ísť domov na obed. Ian ma ako správny džentlmen odprevadil až pred naše dvere.

„Tak, ďakujem za toto úžasné dopoludnie," poďakovala som s úsmevom.

„Nemáš za čo. Niekedy to môžeme zopakovať. A na ten večierok... môžeme ísť spolu?" spýtal sa trochu váhavo. Usmiala som sa.

„Samozrejme. Začína sa o šiestej, tak... o pol u mňa?" spýtala som sa.

„Jasné. Už sa teším," dodal s úsmevom. Úsmev som mu opätovala. Rozlúčili sme sa a ja som šla domov kým po mne mama nepošle pátračku.

„Ahoj, mami, som doma," oznámila som.

„No konečne. To kde si bola raňajkovať? V Texase?" spýtala sa nahnevane.

„Nie. V mojej obľúbenej kaviarni. Stretla som Iana a trochu sme sa zarozprávali," priznala som. Mama je jediný človek, ktorému poviem v podstate všetko. Tak načo klamať.

„Kto je Ian?" spýtala sa mama podozrievavo.

„Jeden známy," povedala som tajomne.

„Známy? No ták, Nina, vysyp to," dožadovala sa mama.

„Dobre, dobre. Prvýkrát som ho stretla, keď som bola na tom konkurze. Narazili sme do seba a tak. No a teraz som ho znova videla v tej kaviarni. Prisadol si ku mne, začali sme sa rozprávať, potom sme sa šli prejsť a tak," povedala som celý príbeh mame a jedla pri tom obed, ktorý mi stihla položiť na stôl.

„Aha. A nenapadlo ti, že je to nejaký únosca alebo niečo podobné, Nina? Nemôžeš len tak hocikoho pozvať k stolu. Zvlášť nie vtedy, keď sme v takom veľkom a nebezpečnom meste ako je Los Angeles," poúčala ma mama a ja som len krútila hlavou a prekrúcala očami.

„Nie, mami. Viem, že to nie je vrah ani únosca ani nič podobné, lebo budeme spolu hrať v Upírskych Denníkoch," oznámila som jej.

„Je to obyčajný muž, ktorý sa rovnako ako ja živí herectvom," dodala som.

„Keď myslíš. Ideš dnes na ten večierok?" opýtala sa ma mama.

„Áno. Ian príde okolo pol šiestej," oznámila som jej.

„Vy idete spolu aj na večierok?" opýtala sa prekvapene.

„Nejaký problém?" spýtala som sa pre zmenu ja.

„Nie. Ja len... že je to divné. Poznáte sa niekoľko hodín a už spolu chodíte na večierky," vysvetľovala.

„Mami, on je naozaj v pohode. Bude sa ti páčiť. Mimo to - on tam ide, ja tam idem, tak prečo nemôžeme ísť spolu?" Nechápala som. Mama len pokrčila plecami.

Ian:

O piatej som sa začal konečne chystať. Veľmi sa mi tam ani nechcelo ísť, ale pomyslenie na to, že tam idem s Ninou, ma inšpirovalo. Začal som sa obliekať a pripravovať. Za chvíľu som bol hotový. Keď som sa pozrel na hodiny, bolo za päť pol.

Nestíham, pomyslel som si a rýchlosťou blesku bol von pri aute. Nastúpil som a mohol som vyraziť.

Autor: , v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction