OurStories.cz ~ naše povídky » Ochranca srdca - Kapitola 17.



Ochranca srdca - Kapitola 17.Stret s minulosťou.

Kapitola 17.

Keith prudko otvoril oči do potemnenej komnaty, ktorú osvetľovalo len pár iskierok svetla z dohárajúceho polena v kozube. S prekvapením sa porozhliadol. Netušil, čo ho prebudilo. Sotva zažmúril oči a poddal sa spánku. Pokrútil si sám pre seba hlavou.

Pretočil sa na chrbát. Keď si konečne privykol na tmu, všimol si, že Elyon spí na druhom konci lôžka, čo najďalej od neho. Už-už sa chcel po nej natiahnuť a uložiť si ju späť do náručia – kde aj patrí -, keď začul akýsi zvuk. Zopakoval sa dvakrát a potom opäť nastalo ticho. Sotva okamih mu trvalo uvažovanie nad tým, kto ho ruší takto neskoro. Nesmelé klopkanie na dvere mu napovedalo, že to ani omylom nie je jeden z jeho bojovníkov, ktorí aj v noci mávali stráž. Mali pár nepriateľov, ktorí nikdy nespali a radi útočili zákerne v noci. Keby sa niečo stalo, nikomu by nezáležalo na tom, či pobudí všetkých vnútri. Lenže toto bolo tichučké, opatrné. A až priveľmi dobre poznal, kto je na druhej strane a odmieta len tak odísť. Akoby dosť jasne nepovedal, že sa s ňou nechce rozprávať. Nemali o čom.

S otráveným povzdychom vstal z lôžka. Elyon starostlivo prikryl tartanom až po bradu a sám si zobral druhý, aby si ho obtočil okolo bokov. Dávno sa naučil, že dráždiť hada bosou nohou po hlave je nebezpečné. Čo sa týkalo Edith, neradno pred ňou chodiť obnažený. To bolo ešte horšie ako provokovať hladného medveďa medom. Určite by sa naňho vrhla rovnako hladne. A to posledné, po čom túžil, bolo skončiť v milostnom tanci s niekým iným ako so svojou ženou.

Aký je ten život prazvláštny, pomyslel si. Až teraz dokázal vidieť, aká bola naozaj. Kým Edith predstierala nevinnosť a poslušnosť, Elyon bola taká, akou sa zrodila. Ohnivá, svojhlavá, no aj nesmierne súcitná a... milujúca. Sám pre seba sa usmial.

Potichu otvoril dvere a vyšiel na chodbu. Nechcel zbytočne nikoho budiť. A dúfal, že tak Edith dostane rýchlejšie zo svojej blízkosti. Bola to nesporne príťažlivá žena. Lenže krásna tvár nie je všetko.

Pohliadol na jej sporo odetú postavu. „Čo chceš? Nepovedal som jasne, že nemáme o čom hovoriť?“

Zvodne sa naňho usmiala. „No tak, Keith. To, že si sa oženil, neznamená, že nemôžeme byť spolu. Ja sa viem podeliť, hoci len nerada.“

„Čomu z toho, čo som ti povedal, si nerozumela? Nehodlám svoju ženu podvádzať. V klane je dosť mužov, ktorí by boli radi, keby si im prejavila svoju náklonnosť.“

Odula spodnú peru ako rozmarné decko. „Vieš, že túžim len po tebe. Iní ma nezaujímajú. No tak, nikto nás neuvidí. Vrátiš sa skôr, ako si tá tvoja anglická ženuška niečo všimne,“ lákala ho, rukou si zhŕňajúc šaty tak, aby čo najviac odhaľovali jej bujné vnady.

Zamračil sa ako sto čertov. „Povedal som! Svojej žene budem verný až po hrob. Choď zahrievať posteľ niekomu inému, Edith.“

„Ja nie som žiadna pobehlica!“ skríkla pobúrene.

Keith k nej priskočil a ruku je priložil na ústa. V očiach mu nebezpečne blýskalo. „Ženská jedna, ticho buď! Chceš všetkých pobudiť?!“ rozohnil sa, no stále dokázal hovoriť dostatočne potichu.

„Pusť ma!“ sykla.

Veľmi rád ju poslúchol. V hlave mu opäť vyvstala myšlienka, prečo ho jej dotyk nedokáže vzrušiť tak, ako pred pár týždňami. Akoby bol niekým iným. Bál sa ponoriť do svojich citov príliš hlboko. Je zemanom, nemôžem byť oslabený. Ani len ženou, ktorá spala na jeho lôžku a vždy sa mu odovzdávala celá a bezo zvyšku.

Potriasol hlavou. „Vypadni, Edith. Poslednýkrát hovorím nie. Zapamätaj si to, alebo odíď z mojej zeme.“

„Toto ešte oľutuješ. Mne nikto nehovorí nie! Nikto!“ S tými slovami sa otočila a ako fúria zbehla dole schodmi. Akoby v mrákotách začul ako za sebou zatresla dvere. Nesmierne sa mu uľavilo, že to už konečne uzavreli.  

Zrazu sa vedľa neho akoby odnikiaľ zjavila Cornelia. Prekvapene na ňu vzhliadol. „Nemôžete spať?“ spýtal sa potichu, aby odpútal jej pozornosť od toho, čoho bola asi svedkom. Možno stála niekde v kúte a načúvala. A on si nič nevšimol.

Pozerala mu do očí. „Toto si mal urobiť už dávno. Ale som rada, že moju neter nemieniš klamať. Teraz, keď ju mám konečne pri sebe, nedovolím, aby odišla len kvôli tvojej sprostosti.“ A rovnako ticho sa vytratila späť do svojej izbietky.

Keith si unavene pošúchal bradu. Nemal náladu práve uprostred noci sa zaoberať problémami so ženami. Mal dosť starostí aj bez toho. Brody bol zranený a zatiaľ nebol v stave, aby im povedal, čo sa mu vlastne stalo. Našiel ho zakrvaveného krátko po tom, čo odišiel od Elyon. Akoby to nestačilo, zdalo sa, že McLeod sa opäť pokúša naťahovať tenké vlákno jeho trpezlivosti a začal kradnúť chudobným farmárom, ktorí žili takmer na hranici jeho pôdy, vychudnuté kravy a sliepky. Nebolo to dosť na to, aby niekoho pripravil o život, ale stačilo to na to, aby ho dostatočne napálil. Občas mal pocit, že to zeman McLeod je sotva dospelý mladík a nie šedivý bojovník, oveľa starší než bol jeho otec. Zajtra ho čaká veľmi dlhý deň.

Otočil sa na päte a pobral sa k Elyon. Teplá náruč jeho ženy mu dovolí aspoň na tých krátkych pár hodín zabudnúť na starosti. Lenže to si myslel len do chvíle, kým sa k nej nesklonil, aby ju mohol pobozkať, a ona naňho neuprela ospalé oči, viečka sotva odlepené od seba.  

„Už je ráno?“ pýtala sa rozkošne nahnevaným hlasom.

Ticho sa jej zasmial do ucha. „Ešte je noc. Spi ďalej, kým môžeš.“

Zrazu, ani nestihol žmurknúť, sa mu schúlila v náručí. Tvár mu zaborila do hrude a spokojne vzdychla. „To sa mi páči.“ A opäť spala. Poznal to podľa toho, ako pokojne dýchala.

Pritiahol si je k sebe ešte viac a objal ju okolo útleho drieku. Bol si takmer istý, že niečo z hádky s Edith začula, ale nevyčítala mu nič. Možno si myslela, že sa jej to prisnilo, alebo im nerozumela. Ale aj tak sa prebudila. Nechtiac ju v duchu opäť porovnal s Edith. Kedysi si myslel, že je viac ako vhodnou ženou pre neho. Teraz mal v náručí Elyon. Nebola dokonalá, ale práve tým si ho získala.

Rovnako ako dnes, keď sa starala o Brodyho. Pohľad na krv nezniesla. Celý čas, keď pomáhala Cornelii, odvracala tvár, ale aj napriek tomu tam ostala a robila čo vedela, aby mu uľahčila od bolesti. Bol si istý, že takmer nikto si nevšimol, ako sa v jednu krátku chvíľku sklonila k uchu jeho zástupcu a voľačo mu pošepla. Možno to videl len on, lebo na ňu celý čas pozeral. Najviac ho však trápilo to, čo sa stalo s jeho bratom. Nemal ani potuchy, že sa tu Vane zjaví. Mal prekliatu schopnosť vytrácať sa a s rovnakou tichosťou aj prichádzať. Ako tieň. Nikdy ho to asi neprestane udivovať, ani rozčuľovať.

Myseľ mu však kvárila nástojčivejšia spomienka. Nikdy nikomu neotvoril svoje srdce. Matka mu zomrela keď mal sotva štrnásť. Jedine s ňou si dovolil byť sám sebou, netváriť sa vážne. V samote komnaty sa chcel ovládnuť; chcel v sebe potlačiť staré krivdy a ísť ďalej. Ale vtom prišla ona. Nenaliehala naňho, iba sedela a bola s ním. A práve to ho zlomilo. Tak dlho bol sám a nikto ho neutešoval. Chýbalo mu, že nikoho nezaujímalo, či sa trápi alebo trpí. Nehovoril o sebe a o svojich démonoch, či krivdách. Ako zeman sa staral o ostatných, on bol až posledný. A zrazu do jeho života zavítala Elyon so svojim láskavým srdcom, ktoré ho dokázalo upokojiť a objať. Možno by sa mal báť, ale asi je naozaj slaboch. Poskytla mu útechu, precítila jeho bolesť a nič nežiadala. Iba aby urobil to isté.

Cítil, ako sa mu v spánku zavrtela v náručí. Vzhliadol na ňu. Vyzerala byť taká bezbranná a nevinná. Akoby ju mohol silnejší vetrík odniesť kamsi do neznáma. Zrazu ho prepadol pálčivý pocit... strachu. Tak dlho sa jej bránil, až boj prehral a ani si to neuvedomil. Vyvolávala v ňom pocity, ktoré nevedel ovládnuť. Chcel ich umlčať, no nedali sa. Napokon ešte bude svoje rozhodnutie, že si ju zoberie za ženu, považovať za najlepšie vo svojom živote.

S potrasením hlavy sa jej prudko prisal na pery. Prišiel čas zaplašiť plané úvahy o ničom späť do kútika mysle, kde aj patrili. Teraz chcel a potreboval ženu vo svojom náručí. Ruku jej vplietol do vlasov a budil ju zo spánku tým najlepším spôsobom. Nemusel čakať dlho a Elyon sa podvolila jeho tichému vedeniu. Ale len dovtedy, kým mu nezatlačila plecia dole a nevyhupla sa naňho. Bez toho, aby od neho oddelila pery.

Potešene sa tomu zasmial a pohladil ju po nahom chrbte. Zdá sa, že jeho ženuška nie je z tých ustráchaných dievčatiek, čo ticho sedia v kúte a čakajú, kam ich posadia. Toto bola zrelá a vášnivá žena túžiaca po svojom mužovi. Keď jazykom nesmelo obkreslia Keithove pery, prestal uvažovať. Hlavu mu zaplnila jediná predstava - byť čo najskôr spojený so svojou ženou.

***

Bastien sa mračil na mesiac nad svojou hlavou. Už niekoľko dlhých dní putovali po nehostinnej Vysočine. Nikdy predtým tam nezavítali, takže ani poriadne netušili, ktorým smerom sa vydať. Až dnes ráno konečne narazili na chalúpku akéhosi starca, ktorý im až príliš ochotne prezradil, ktorým smerom sa majú vydať, aby našli pôdu McCadena. Starček len rozprával a rozprával, takže sa bez pýtania dozvedeli všetko, čo potrebovali vedieť. Ich sestra putovala ešte s ďalšími dvoma mužmi a jednou staršou dámou. Ak ich Duane neoklamal, musela to byť tá lady Kenna, ktorú jej muž všade zháňal. Pokrútil hlavou. Keby od neho ušla manželka, tiež by bol rozzúrený.

„Ak tam budeš pozerať ešte chvíľu, oslepneš,“ prehodil Raine len tak mimochodom, no oči neotvoril. Bastien si myslel, že spí.

„Robím si starosti o Elyon. Ktovie, či vôbec tuší, s kým má dočinenia.“

Raine sa s útrpným povzdychom posadil, aby sedel bratovi zoči-voči. „McCaden bol vždy tajnostkár. Pochybujem, že naša sestra vie aspoň jeho meno.“

„Nikdy si mi nepovedal, kde si ho spoznal. Ja som o ňom počúval historky takmer denne, ale ty si ho poznal.“

Rozšafne pokrčil plecami. „Záleží na tom? Proste sme sa párkrát stretli. Nemôžem povedať, že by to bola česť pre jedného, či druhého.“

Bastien si povzdychol. Neznášal, keď bol jeho brat prehnane tajnostkársky. „Môžeš aspoň raz v živote odpovedať na jedinú moju otázku bez toho, aby si na mňa útočil?“

Raine sa zazubil. „Vieš, ako sa to hovorí o tom psovi a nových kúskoch. Čo sa mňa týka, tak som hotová zdochlina.“ Keď však odmietal ustúpiť a nechať ich rozhovor tak, skleslo povzdychol. „Vane McCaden bol jedným z mála ľudí, ktorých som kedy považoval za priateľov. Až do dňa, keď ma zradil.“

„Povedz mi viac,“ požiadal odhodlaným hlasom. Nemienil ustúpiť a Raine to veľmi dobre vedel. Veď on bol rovnaký.

Prevrátil očami, akoby mu svojimi rečami robil ktovieakú službu. „Ak si spomínaš, vyrastal som v kláštore. Vane býval o dva domy ďalej a občas sme na seba narazili. Skutočne sme sa spriatelili v deň, keď som mu zachránil život pred miestnym... proste pred chlapom, čo si myslel, že je pánom štvrti. Od toho dňa sme chodili všade spolu. Skoro ako bratia.“

„Prečo sa to zmenilo?“

„Po pár rokoch mu zomrela matka. Mal nevlastného otca, no ten ho nenávidel. Potom, ako sa narodil, jeho matka nemohla mať ďalšie deti. Nikdy to nepriznal, ale myslím, že ho predal do otroctva. Vtedy mohol mať trinásť. Raz som videl vypálenú značku na pravom zápästí. To je aj dôvod, prečo si nikdy nevyhŕňa rukávy na košeli.“

Bastiena to prekvapilo. Netušil, čo všetko ten muž v živote zažil. Ale to nič nemenilo na špinavostiach, ktoré napáchal. Ak teda tie príbehy o ňom boli pravdivé.

„Ako sa potom stal kapitánom pirátskej lode?“

Raine pokrútil hlavou. „Nikdy som sa to nedozvedel. Viem len to, že sa jedného dňa zjavil ako kapitán Bosorky. Ľudia ho volali Diablo.“

„A ako ste sa stretli osobne?“

„Jeden muž mi zaplatil slušnú sumu za jeho hlavu. Nebol to pre mňa problém. Myslel som si, že to budú rýchlo zarobené peniaze. Príležitosť, ako sa aspoň na jeden večer vytratiť z kláštora. Mýlil som sa. Keď som uvidel stáť kapitána lode pri kormidle, vedel som, že je to Vane. Ako sa neskôr ukázalo, stáli sme na rovnakej strane. Myslel som, že sa porozprávame, ale nikdy k tomu nedošlo.“ Na konci jeho hlas sfarbila krutosť a nenávisť. Aj keď to Bastiena prekvapilo, zachovával si chladnú tvár.

„Prečo?“ pobádal ho k odpovedi.

Raine sa zákerne usmial. „Ešte ten večer, sotva som mu ozrejmil kto naozaj som a povedal ako žijem, sa strhol boj. Nebol som jediný, kto chcel jeho hlavu. Nikdy som neprišiel na to, kto bol ten človek a kde sa tam zobral. Chcel som pomôcť starému priateľovi. Až do okamihu, kým sa mi do chrbta nezabodla Vaneova dýka,“ dokončil s trpkosťou v hlase.  

Kapitola 16. ¦¦ Kapitola 18.


Dnes o niečo kratšia kapitola. Dúfam, že sa bude dať čítať, pretože sa mi písala naozaj ťažko. Je mi dosť zle, takže to tak asi aj bude vyzerať. Ak budete chcieť niečo skritizovať, pokojne môžete.

S pozdravom Lili :)



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Ochranca srdca - Kapitola 17.:

3. Hejly přispěvatel
13.05.2012 [14:09]

Hejly Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. blotik přispěvatel
11.05.2012 [16:34]

blotikMINE, je to skvělé. Sice jsem pochopila, proč jí to Keith řekl, ale stejně se mi to na něho nepodobá. Promiň, nemůžu si pomoct. Emoticon Ale třeba se v něm skrývá tajný romantik. Kdo ví? Možná jí udělá překvápko v podobě hořící svíčky, stolu plného jídla, kterého uvařil/spálil a sezení na podlaze. Jak romantické. Emoticon
No, a ti dva bráchové. Tak proto Keitha nemaj rádi, protože si myslí, že je Vane. To už chápu, ale stejně je nemám ráda, i když jsem vlastně příbuzní Elyon, pravděpodobně.
No, každopádně se mi nelíbí, co říkali o Vaneovi. Protože to znamená, že věděl, kdo je, musel i vědět, že má bráchu atd. Takže by mě zajímalo, co tam dělá, jestli někoho nechce odkráglovat nebo nedělá někomu zvěda. Navíc, jak říkal Keith, dokáže se vypařit a přijít velice tiše, tak, že si toho nikdo nevšimne. Což je další známka, která mě znepokojuje.
Každopádně si nechám zbytek teorií pro sebe, protože jestli ti zase čtu myšlenky, akorát by to všechno vyzvonila, což nechci, že jo. Emoticon Emoticon
Ale je to překrásné. Nemám slov, vážně. Emoticon Emoticon Emoticon

1. voldy
10.05.2012 [19:03]

joj som stastna ze ju odkopol... aspon nieco... svina edith... najprv vies ze chcem len teba a potom... mne nikto nepovie nie =D joj ale takto to nechat nemozes vyzadujem skore pokracovanie!! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!