OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Jednodílné » FanFiction ostatní » Zvrátená hra

17.12.2012 (13:00) • Tralala • Povídky » Jednodílné » FanFiction ostatní • komentováno 3× • zobrazeno 1519×

Naša hra nám nikdy príliž nešla. No stačilo to. Stačil jeden škaredý pohľad, jedno slovo, zvýšený hlas. Nič viac, len to... Tá hra nám nikdy nešla, no pritom, nikto nemohol byť lepší. Oči zúžiť do štrbiny, kto by sa pozeral na pery. Pritlačiť o stenu a chrliť jedno slovo za druhým, kto by sa pozeral na ruky, ktoré boli úplne všade. Som tvoj kryptonit. Som to, čo ťa môže zničiť. Poznám tvoje najhoršie tajomstvo. Pretože... som to ja.

Tá hra bola až priliž jednoduchá, zvrátená, nebezpečná... tak prečo som nedokázala povedať nie? Som blázon? Milovať sa s nepriateľom. Tasiť, kričať, vyhrážať, byť chladný a nikoho si k sebe nepustiť, to si celý ty... No ja už ti neverím. Vravíš nie, ale myslíš áno a potom mi vzdycháš do úst. Vedeli sme to. Som tvoj kryptonit. Jediné slovo a zničím ti celý život. Viem, čo chceš, pred celým svetom utajiť. Som to ja...

Naša hra... Sme blázni a niekde je cela s našimi menami, tak prečo, nedokážeme povedať nie? Tá hra je až príliž lákavá. Vravím si skús to a šepkám nie, no ty mi už neveríš. Svojimi dotykmi ma odzbrojíš.

Nemyslím a ty už vôbec nemyslíš. Sme príliš zvrátený. Kričím spamätaj sa, no zároveň tvoje ruky držím na svojom nahom tele. Chcem viac... a ty? Chceš mi to dať? Som tvoj kryptonit, tak sa už spamätaj, pretože ja to nezvládnem, nie potom, čo si mi dal. Som tvoj nepriateľ, tak mi už povedz nie...

Nie! Táto hra... je tak strašne lákavá. Môžeš ma mučiť, no nikdy nepriznám, že ťa milujem. Som ten bad boy, na ruke mám znamenie hada. Tak prosím, už mi povedz nie, pretože, keď to poviem ja, vravíš, že klamem. No ty ma mučíš ďalej, chceš po mne viac a ja už nevládzem, ti povedať dalšie nie. Si pre mňa až príliž lákava.

Nikdy som nemyslel...

A ja to budem navždy popierať...

Pretože, táto hra...
je až príliž lákavá,
aby som povedal nie...
aby som povedala nie...


On je blázon a pritom som mu tak vďačný. Vymeniť jahody za levandulu. Chutíš tak strašne sladko, ako hriech. On je blázon a ty, jahniatko v jame drakovej. Bláznim, totálne si ma zničila. Chcem ochutnať každý kúsok tvojho teľa. Chutíš ako hriech. Mal by som stisnúť viac, povedať to zakázané slovo, či dve a nie držať si v postely nepriateľa, lenže... Stačí drobný pohyb a ty mi v rukách vravíš len ach. Táto hra je tak zvrátená...


Prosím.... Nie, nie, nie... Draco! Ja... chcem viac. Viac teba, v sebe, na sebe. Cítiť ťa, stískať ťa, až budeš kričať len Mia! Ukázal si mi zakázane ovocie, keď si ma našiel na dne. Táto hra je zvrátená, no ty si viac... stále sa na niečo hráš. 

To, čo máš na tvári, je len maska a opona ti nikdy nepadne. Ale ja už viem... prišla som na tvoj kryptonit. Pery sa ti hýbu a tú vrásku medzi obočím môžeš stláčať, ako len chceš, pretože ja ti už neverím, pretože tvoje oči neklamú. Nikdy som nič také nevidela. Ach Draco, povedz mi nie... Si ten najhorší klamár. Povedz mi, že ma nemiluješ...


Môžem ta zničiť, vieš, že musím... vyžaduje si to moja rola, lenže tieto ukradnuté chvíle. Chveješ sa mi v rukách a ja nedokážem myslieť, jediné po čom túžim, je zastaviť čas. Tvoje nechty a môj chrbát. Kričíš. Si v bezpečí. Tečie mi krv. Už pohyb či dva, nedokážem nič viac, len pozerať sa ti do očí. Je to až príliž dobré. Je to smiešne, pretože v mojom svete, je takto hrešiť smrteľné. Tvoje pery, chutia ako jahody, ach Mia... ak mám zato zomrieť, tak poďme hrešiť viac.


Záleži ti na tom, že som mukel?
Nie...
Povedz, že ma miluješ.
Nepoviem.
Prečo?
Som bad boy, Mia, bad boy, to sa nikdy nezmení.

A ja som hriech. Osud sa dá zmeniť
Milé, že si to myslíš.
Toto nebude trvať na veky.
Nie.
Ale, mne sa táto hra...
Hrajeme ju až príliž mizerne.
Nie.
Ale áno, nehrajeme podľa pravidiel.
Kto to vraví?
Ja... pretože, ťa milujem.


Viem, že by som nemala plakať, lenže ja viem, že je to posledný krát.
Zvládneš to hrať?
Nie, nie, nie...
Neboj sa, ja sa o to postarám.
Nie, nie, nie, prosím... prútik nie.
Mia, vieš, že inak...
Ja to zvládnem, zahrám to. Bude to ďalšia naša zvrátená hra, len nie prútik. Nechcem zabudnúť, že ma miluješ.


A tak skončila naša hra. 
Zvrátená do poslednej chvíle
Aby mohla vzniknúť iná, úplne šialená.
Myslíš, že stále budeme vedieť načo myslíš, myslím?
Nie, budeš ma nenávidieť, rovnako ako ja teba.

„Na to nezabudni!”
„Nezabudnem...”
„Zbohom, Mia.”
„Chcípni, Malfoy!” Musel som sa usmiať. Hrala to dobre...

Autor: Tralala (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Jednodílné » FanFiction ostatní

Sdílet

Diskuse pro článek Zvrátená hra: