OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter » Thalia Shepard - kapitola 12 - List



Thalia Shepard - kapitola 12 - ListCucfleky a temná predzvesť.

Tak, som veľmi rada, že sa vám minulá časť páčila. :D A teraz tu máme ďalšiu. Temnota sa blíži...

Kapitolu venujem izzie22, FILADE, WendyMoon, Dreamcatcher, Violet, Nathy a Trishi. :D Ďakujem za podporu.

Ak sa mi podarí, tak budem zverejňovať často, z čoho mimu33 asi porazí, keď bude opravovať moje chyby – za čo ti patrí VEĽKÁ VĎAKA, že ich opravuješ! :D

Sisa118

P.S.: Čo vravíte na Bratrstvo černé dýky?


 

Kapitola 12

Vrátila som sa do izby.

„No tak, máš?“ štekla som po Tichošľapovi, ale ten na mňa hľadel ako na zjavenie.

„Tali, kde si bola – v noci?“ spýtal sa James vydesene a obzvlášť si dal záležať na tom v noci. Spražila som ho ešte naštvanejším pohľadom.

„Kde? Nie je to podľa tých škvŕn dosť jasné?“ spýtala som sa a ukázala na cucfleky, načo som po Siriovi strelila zúrivým kukučom.

„Tak, čo? Máš?“ Konečne sa spamätal a siahol do nočného stolíka, odkiaľ vytiahol elixír v tube.

„Do minúty to zmizne,“ povedal dezorientovane.

Vrátila som sa do kúpeľne a v izbe sa zatiaľ rozbehla búrlivá debata. Siri mal pravdu. Do minúty boli cucfleky tam-tam. Vrátila som sa spať a s poďakovaním mu krém hodila. Chytil ho bez väčšej námahy. Prešla som k jeho posteli a zničene sa na ňu hodila.

„Tali,“ začal opatrne James. „Kto to bol?“ chcel vedieť. Prehodila som si ruku cez oči a unavene odvetila.

„To by som aj ja rada vedela.“ Chvíľu im trvalo, než im došiel význam slov.

„Ty...“ začal Remus. „Ty nevieš?“ Prečo to znie, akoby ma ľutoval?

„Nie, neviem. Bola som príliš ožratá,“ priznala som.

„On ťa zneužil!“ vykríkol James a prudko sa postavil. Strelila som po ňom naštvaným pohľadom.

„Kušuj, Paroháč! S najväčšou pravdepodobnosťou bol rovnako ožratý ako ja!“

„Ale zdrhol skôr, ako si sa zobudila, nie?“

„Možno sa bál, že ho za to zmlátim do guľôčky?“ zamýšľala som sa nahlas.

„To si fakt nepamätáš vôbec nič?“ neveril mi.

„Nie,“ priznala som. „Teda hej, ale aj to málo by sa skôr dalo označiť za spomienky na orgazmus. Jeho si nepamätám.“ Spomienky na bolesť som vynechala. Ich ochranársky komplex bol aj tak dosť vypätý. Asi ako tetiva luku. Ešte chvíľu a šíp vyletí – no, a to je to posledné, čo chcem!

„Tali, je mi to fakt ľúto,“ začal Remus, ale ja som ho prekvapene stopla.

„Čo ti je ľúto?“ nechápala som.

„No...“ nevedel, ako dopovedať a preto som sa naňho unavene usmiala.

„Pokoj, Námesačník. Ja to neľutujem a to je podstatné!“ Moje vyhlásenie ho trošku upokojilo, ale Jamesa ani najmenej.

Zaprisahával sa, že toho prasáka nájde a vytlčie z neho dušu, čo bolo dosť vtipné, lebo on sám robí v podstate to isté. Ale nechala som to tak. Po pár minútach sa do Jamesovho vášnivého monológu zapojil Siriusov omámený hlas.

„Ty si s niekým spala,“ šepol, akoby ho niekto ovalil po hlave. Uprela som naňho svoje hnedé oči. V tých jeho búrkových sa začínal zdvíhať hurikán a ja som vedela, že toto dobre neskončí.

„Áno, vyspala. Máš s tým problém?“ zavrčala som. Nepáčilo sa mi to. Ani najmenej!

„Ty si sa s niekým vyspala!“ zavrčal.

„Bože, Tichošľap, nerob z toho zbytočne kovbojku!“ zahriakla som ho, ale on ma ignoroval.

„Ako to, že nevieš, kto to bol? Nepamätáš si aspoň niečo? Farba vlasov, oči?“

„Nie,“ pokrútila som hlavou, aj keď z neznámeho dôvodu mi napadla biela. Biela? Kto má, u veľkého Merlina, na škole biele vlasy? Dumbledore? Fúj, už len tá predstava bola odporná! Nie, toho môžem stopercentne vyčiarknuť.

„Ty si s niekým spala!“ vyhlásil napokon, akoby tomu nedokázal uveriť.

Jeho tón sa mi nepáčil. Čo viac, mala som dojem, akoby ma obviňoval, a to mu fakt nedovolím. Skôr, ako stihol zareagovať, mu moja päsť pristála na tvári a sknokautovala ho do perín. V momente som na ňom sedela s rukami povedľa jeho tváre.

„Máš s tým problém!?“ zavrčala som mu do ksichtu. Prekvapene zažmurkal. Už je to zopár rokov, čo som ho naposledy udrela. „Ty si ten posledný, kto by ma mal kritizovať!“ zúrila som. „Ja som spala s jedným! Jedným! Ty si ich pretiahol koľko? Desiatky? Stovky? Tak sa konečne preber! Ja nie som mníška, Tichošľap! Aj ja mám určité potreby! Tak sa netvár, akoby sme žili v osemnástom storočí, kde chlapi môžu všetko a baby musia so zavretou hubou sedieť na zadku a čakať na manžela!“

To ho konečne prebralo. Videla som mu v tvári, ako si pomaly, ale isto uvedomuje iracionálnosť vlastného konania.

Nakoniec krotko šepol: „Prepáč, nemyslel som to tak.“

Verila som mu. Nikdy by mi neublížil a je jedno či fyzicky alebo psychicky.

„Tak sa nesprávaj ako puritánsky idiot! Áno, vyspala som sa s niekým. Ale ani ty a ani nikto iný nemá právo súdiť ma za to!“

„Viem, prepáč,“ zopakoval. „Správal som sa ako idiot... ja len, je to divný pocit vedieť, že...“

„Že čo?“ štekla som a naklonila sa bližšie. Delilo nás len pár centimetrov.

„Že už nie si... neskúsená.“ Plné pery sa mu vykrivili do ospravedlňujúceho úsmevu. Pobavene som sa si odfrkla a odtiahla sa.

„S tvojím zaškolením som ňou prestala byť v trojke, len mi chýbala prax!“ odvetila som pichľavo. Zlosť ustúpila rovnako rýchlo ako prišla a z nás boli opäť pobláznení idioti.

„Prepáč,“ zopakoval.

„V poho,“ odvetila som sa a zliezla z neho.

„A teraz, páni, ak je to všetko, idem späť,“ vyhlásila som odhodlane a zaliezla pod Siriusovu perinu. Zaspala som prekvapivo rýchlo.

Zobudila som sa asi dve hodiny nato. Remus do mňa jemne štuchal, aby som vstala, lebo premeškám raňajky. Dezorientovane som rozlepila oči. Bolo krátko pred deviatou.

„Už som hore...“ zavrnela som a na dôkaz sa posadila.

Unavene som zaliezla do kúpeľne, kde som si dala rýchlu sprchu a potom na seba hodila moje obľúbené, bedrové rifle a oblietnuté tričko s nápisom „PYROTECHNK! Ak ma uvidíte, utekať, snažte sa ma predbehnúť!“ na prsiach. Modré vlasy som mala mierne vlhké, ale ignorovala som to.

Nastala sobota a s ňou aj deň voľna! Do Veľkej siene som vošla ako hromádka poalkoholického nešťastia. Nevoľnosť odznela, ale stále pretrvávali určité neblahé následky a jedným z nich bol aj fakt, že mastné jedlo bolo nad moje sily. A tak sa stalo, že na raňajky som skončila s pohárom čistej vody a toastom so zeleninou. Nič ťažšie by môj žalúdok nezniesol. 

Okrem môjho jedla pre mňa zvyšok sveta prestal existovať, ale aj tak som sa občas musela zasmiať na Jamesových a Siriusových vtipoch. Inak to, jednoducho, nešlo. Asi päť minút po nás do Veľkej siene dorazila Evansová a začala sa každodenná prestrelka ona vs. James.

„Evansová, poď som mnou na radne!“

„Nešla by som ani keby mi za to platili!“

„Ale no tak, ja som tvoja vstupenka...“

„... do blázinca!“ štekla skôr, ako dopovedal a znechutene si sadla na opačný koniec chrabromilského stola.

„James!“ zavrčala som. „Prosím, neziap tak. Praskne mi hlava!“

„Ehm, sorry.“

Deň plynul na vlnách poludňajšieho slnka. Doobedie som strávila pri jazere, pár minút pred obedom som sledovala, ako Filch zúri nad výjavmi dračích gulí na oknách a poobedie ubehlo rovnako rýchlo. Ani som sa nenazdala a bol tu pondelok a ja som kráčala na raňajky. Chalani sa ku mne pripoja neskôr, neboť majú isté nevyriešené záležitosti s nemenovaným školníkom a Remus, ten musel narýchlo skočiť do knižnice.

Dosadla som na miesto a v tej chvíli ma prestúpil podivný pocit, akoby ma niekto sledoval. Zažívala som ho celý víkend, ale nikdy som neprišla na to, odkiaľ pochádza. Zodvihla som pohľad a poobzerala sa po okolí. Prechádzala som po Veľkej sieni a potom sa zarazila.

Malfoy sa pozeral priamo na mňa. Bol to ležérny pohľad dravca. Vytáčal ma do červených čísel. Noblesne si rukou podopieral bradu a hľadel mi priamo do očí. Nemohla som sa mýliť, lebo keď som sa aj ja pozrela naňho, dokonca mu mierne trhlo kútikmi úst.

Ten hajzlík sa mi vysmieva? Uškrnula som sa a ukázala mu prostredník. Viac pozornosti som mu nevenovala a bola som vďačná Robovi, že si sadol zrovna tak, aby ma pred jeho dotieravým pohľadom kryl.

„Čau,“ pozdravil ma.

„Nazdar. Ako?“ spýtala som sa so záujmom. Mala som ho fakt rada. Nikdy s ním nebola nuda.

„V pohode. Včera sme s kamošmi vyhodili hajzle na prvom poschodí,“ priznal hrdo. Hej, počula som o tom.

„Umrnčaná Mirta nebola moc nadšená,“ uškrnula som sa. Bola som to totižto ja, kto si odniesol jej bedákanie.

„Nebola, ale keď som jej sľúbil, že jej prinesiem kalendár s holými chalanmi, nebonzla nás.“ V očiach mu preblesli šibalské ohníčky.

„Kto by povedal, že naša Okuliarnička je takáto... ehm, divoká?“ usmiala som sa a sprisahanecky naňho žmurkla.

Jeho pery sa roztiahli do širokého úsmevu. Raz z neho bude fakt pekný chalan. Mal veselé hnedé oči a dlhšie, strapaté, tmavé vlasy. Chcela som k tomu ešte niečo dodať, ale v tom ma prerušil prílet pošty. Pozrela som hore a na moje obrovské prekvapenie si to mojím smerom mieril obrovský orol kráľovský.

Wtf? Čo tu robí Garra?

Obrovská orlica sa zniesla ponad moju hlavu a pristála mi na nastavenej ruke. Mala som čo robiť, aby som ju udržala. Bola hrozne ťažká. Garra patrila mojej mame a do Rokfortu zaletela len vážne občas. Za celú tú dobu, čo študujem, asi päť – šesťkrát? A vždy niesla zlé správy. Na operenom, hnedom chrbte mala pripevnený box so zásielkou. Pokynula som jej, aby prešla na stôl. Urobila tak a okamžite sa pustila do mojich raňajok a z Robových si uchmatla salámu. Ten na ňu len vyvalene hľadel.

„Ty máš orla? To je... tak cool!“ nadchýnal sa, ale ja som ho vyviedla z omylu. Na orloch nie je nič, ale vonkoncom nič cool! Sú to sadistické mrchy!

„Nie, nemám. Ja nemám domáce zviera,“ priznala som. Mama mi žiadne nechcela dovoliť. „Garra patrí mojej mame.“

„Tvoja mama má orla? To je... cool!“

Čo s tým cool furt má? Orly nie sú hračky – nie sú to sovy! A je veľmi dobrý dôvod, prečo čarodejníci používajú práve tie. Sovy sú priateľské. Teda väčšinou. Orly? Nikdy.

„Hej,“ potvrdila som kyslo, zatiaľ čo som dolovala obsah zásielky.

„Čo robí tvoja mama?“ chcel vedieť.

„Je aurorka,“ odvetila som bez záujmu, ale u neho to vyvolalo ešte väčší obdiv.

„Cool! Môžem si ho pohladkať?“ spýtal sa. To už som našťastie vnímala.

„Radšej nie, Rob. Garra je dosť svojská a...“ Tá operená potvora sa otočila a ďobla ma do ruky, akoby rozumela tomu, čo som povedala. A možno aj áno, veď je to predsa čarodejnícke zviera a tie sú oveľa inteligentnejšie ako normálne. „... a bezcitná! Au!“ dopovedala som s bolestivým podtónom. Toto jej predstavenie stačilo nato, aby sa Rob znovu nepýtal. Ľudia okolo si ju zvedavo obzerali.

Zo zásielky sa vykľuli noviny a list od mamy.

Ou, veď teraz som sekala dobrotu... väčšinou. Roztvorila som ho a zahľadela sa na jej úhľadné písmo.

Thalia, stálo tam.

Preskočíme zbytočné formality a prejdeme rovno k veci. Svet sa mení.

Wtf? Čo tým myslí?

Smrťožrúti sa začínajú organizovať oveľa efektívnejšie ako doteraz. Niečo sa chystá. Vojna je na spadnutie. Je len otázkou času, než Voldemort rozpúta peklo.

Ale no tak, mami, vynechaj tie teatrálne hovadiny.

Ak si myslíš, že sú to len hovadiny, si na veľkom omyle! Medzi múrmi ste v bezpečí. Pod Dumbledorovou ochranou ste v bezpečí. On je jediný, koho sa Voldemort skutočne bojí. Ale vonku – mimo školu – umierajú ľudia. Ministerstvo nechce vyvolávať zbytočnú paniku. Snaží sa to ututlať, ale vymyká sa mu to spod kontroly. Denný prorok je podplatený. Nehovorí pravdu. Wizengamot schvaľuje každý jeden článok. Z neho pravdu nezistíš. Posielam ti muklovské noviny. Za posledný týždeň sedem mŕtvych. Začínajú to pripisovať sériovému vrahovi. Varujem ťa, viem, že si nikdy o podobných problémoch nechcela počuť, ale musíš sa konečne prebrať! Vojna sa blíži a ty na ňu musí byť pripravená!

Onedlho to príde aj k vám na školu. Odhoď konečne tie klapky z očí. Pozri sa na slizolinský stôl, a to, čo uvidíš, budú decká Smrťožrútov! Každé z nich je tvoj potenciálny nepriateľ! Každý z nich sa ťa po škole pokúsi zabiť, ak sa k nim nepridáš!

Budú sa snažiť naverbovať vás na ich stranu. Najskôr peknými rečičkami o vyšších cieľoch, o dôležitosti čistokrvnej línie a ak vás tým nepresvedčia, použijú násilie.

Čas pokoja sa skončil, Tahlia, a ja by som spravila všetko na svete, dala by som všetko, čo mám za to, aby som tomu zabránila, ale to nejde. Viem, že mi neveríš. Viem, že ma nenávidíš a beriem to. Nikdy som nebola dobrou matkou. Popravde, bola som otrasnou matkou. Netvrdím opak, ale v tomto mi musíš veriť.

Čas pokoja skončil, prichádza boj. Smrťožrúti vraždia ľudí a nie len muklov. V sobotu vyvraždili rodinu Jokrina Franca preto, že s nimi odmietol spolupracovať! Ak mi neveríš, daj si tú námahu a prečítaj si noviny.

Čo ti tie úmrtia pripomínajú? Spomeň si, čo som ťa učila. Ako rozoznáš kliatbu od prirodzenej smrti? Viem, že si náš tréning nenávidela, ale nútila som ťa doň z istého dôvodu. Využi svoje vedomosti a maj oči na stopkách. Odteraz mi budeš hlásiť každé decko, čo sa ťa pokúsi naverbovať na ich stranu.

Never nikomu novému. Drž sa svojich priateľov, ale riaď sa heslom „Dôveruje, no preveruj!“. Ak sa ti niečo nebude zdať, choď priamo za riaditeľom. Za nikým iným, rozumieš!? On jediný ti bude vedieť pomôcť.

Thalia, je mi to skutočne ľúto. Nechcela som, aby sa to stalo, ale Voldemort je príliš silný a „čistokrvný“, príliš naivný. Neuvedomujú si, že ich vedie do záhuby a spolu s nimi aj náš svet. Veria v to, čo hovorí. Že sú lepší, než zvyšok sveta, a to je nebezpečný ideál. Je jedno, koľko ich zabiješ, na ich miesto nastúpia ďalší. Sú ako šváby. Dostanú sa všade a je problém zbaviť sa ich.

Thalia, maj oči otvorené a rovnako tak aj myseľ. Pamätaj si, vo vojne Nič nie je pravda, všetko je dovolené. Priprav sa a obrň, lebo čoskoro uvidíš, ako ti pred očami budú umierať priateľa. Nie sú to milé slová útechy. Na tie máš otca. Ja som od toho, aby som ťa občas prefackala a ukázali ti pravý svet.

Si silná a inteligentná, len to musíš začať využívať.

V skratke si zapamätaj toto. Každý, kto sedí za Slizolinským stolom, je nepriateľ! Budú sa vás snažiť naverbovať – nedovoľte im to! Patriť medzi Smrtožrútov znamená zabíjať nevinných! Každého, kto sa o to  pokúsi, mi okamžite nahlásiš. Bez výnimky. Ak sa ti niečo nebude zdať, choď rovno za riaditeľom!

A nakoniec ti dám jednu malú radu. Nechoď do Rokvillu a neopúšťaj areál školy. Drž sa od jej hraníc. Aj teraz, v tomto momente, sa snažia dostať dnu.

Viem, že mi to neuveríš, ale milujem ťa, dcérka. Chcem, aby si to vedela, nech sa stane čokoľvek. Rozumieš?! Pamätaj si to, milujem ťa.

Tvoja mama, Alexandra Shepardová.

Dočítala som a nevedela, čo si o tom myslieť. Spočiatku som bola naštvaná. Len ona ma dokáže spoľahlivo sprdnúť aj cez list a pritom vo mne vyvolať vulkanickú zlosť. Ale ako som čítala ďalej, tým viac som pochybovala. Raz o nej, potom o mne a nakoniec ma totálne dostalo „milujem ťa, dcérka“. Nepamätám si, že by mi to niekedy povedala, a to znamená len jedno.

Niečo je fakt kolosálne na hovno! A keď si ona myslí, že je niečo kolosálne na hovno, tak to potom je giganticky na hovno! Moja mama je niečo ako čarodejnícky terminátor. A to, že tam napísala „milujem ťa, dcérka“ znamená, že sa obáva najhoršieho. A práve to mi zovrelo srdce. Skutočne som sa začala báť.

Zložila som list, aby si ho neprečítal nik iný a vzala do rúk noviny. Keď som ich dočítala, mala som chuť grcať. Presne som vedela, na aké kliatby tí ľudia zomreli. A každá z nich spadala pod čiernu mágiu... Vedela som to, lebo každú z nich som dokázala použiť a aspoň raz v živote, pod pozorným dohľadom matky, aj použila.

„Irim Bones“ – lámanie kostí.

„Barada“ – roztavenie vnútorností.

 „Crucius“ – bolesť.

„Avada Kedavra“ – smrť.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Thalia Shepard - kapitola 12 - List:

8. Týna
06.03.2015 [17:58]

Delší dobu jsem nestíhla,nečetla tudíž nekomentovala tvoji povídku. Nekomentovala jsem asi od 5 kapitoly,stydím se Emoticon Dnes vše napravím,dnes jsem se konečně dostala k tvé úžasné povídce Emoticon Takže přidávám komentář Emoticon

Jsem v lehkém šoku z vojny,idyž jsem si říkala,kde je Voldemort? Tak jsem se ho dočkala Emoticon

Mám tokový nápadík kdo asi bude onen cucflekáč,kterého si nepamatuje Emoticon Sirius to vzal asi ze všech nejhůře..Proč asi? Já bych si je i nějak dokázala předtavit spolu,ale vše nechám na tobě Emoticon

Díky za skvělou kapitolk a šup šup sem s pkráčkem,jesm stráášně nedočkavá Emoticon Emoticon Emoticon

7. Zuzana
05.03.2015 [20:16]

Ahoj Emoticon Po veeeľmi dlhej dobe znovu komentujem a musím iba chváliť Emoticon Emoticon Páči sa mi to že pridávaš tak často a ešte viac sa mi páči to čo pridávaš Emoticon Utčite sa posnažím komentovať keď budem mať čas, veď napríklad teraz som čítala až od 5.kapitoly lebo som mala veľa práce do školy Emoticon
Emoticon Emoticon Emoticon

6. Nathy
05.03.2015 [17:18]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

05.03.2015 [16:11]

FILADASkvělé Emoticon Emoticon Emoticon vážně mě zaskočilo to s tou vojnou

4. Violet přispěvatel
04.03.2015 [22:02]

Violetzdá sa že tali má veľký problém Emoticon a to nielen tým že si niečo nepamätá ale aj tým že sa rozpútala vojna Emoticon som zvedavá ako to zvládne Emoticon Emoticon Emoticon

3. Trisha přispěvatel
04.03.2015 [21:24]

TrishaTy vole, tak toto bude pre Tali ešte väčší oriešok ak sa (možno) dá s Malfoyom dokopy a ak by sa to dozvedela jej matka... no zbohom. jedine ak by bol ochotný prejsť na protivoldy stranu (čo sa dfm, aj stane, raz :D ). Krásna kapitolka zhltla som ju na jeden šup. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2.
Smazat | Upravit | 04.03.2015 [21:14]

OMG. Uff, ja neviem čo mám povedať ten list ma zaskočil. Som v šoku. Čo sa mi pri tvojich posledných kapitolách už neraz stalo. Emoticon

1. mima33 admin
04.03.2015 [21:05]

mima33Naozaj mi nemáš pre čo ďakovať. Som tu presne od toho, aby som dotiahla vaše články do prijateľnej podoby (zámerne nehovorím do dokonalosti, lebo ani ja nie som neomylná a nejaký fundovaný korektor by po mne ešte určite našiel kopec chýb Emoticon). Jediné, na čo si dávaj pozor - ale nie je to zasa žiadna pohroma - je, že občas píšeš Sirius a občas Sírius a tiež Lily a Lili, ale to je banalita. (Správne sú prvá varianty - Lily a Sirius s krátkym i).
Inak, táto tvoja poviedka je jedna z mála, ktorú opravujem rada, pretože ma naozaj baví. Už som aj predtým uvažovala, že ti napíšem komentár, ale nie som komentárový typ Emoticon
Thalia je presne ten typ postavy, aké mám rada. Nepáči sa mi, keď sú dievčatá vykresľované ako dámy v núdzi, práve naopak, milujem tie nebojácne s podrezaným jazykom a vzpurnou povahou.
Inak, od začiatku som si (neviem prečo) myslela, že Tali skončí so Siriusom, ale Malfoya som si teda obľúbila fakt veľmi a teším sa, ako Tali zareaguje, keď sa dozvie, kto bol ten šťastný, komu darovala poctivosť. Určite to ešte bude zaujímavé.
A budem sa snažiť písať komentáre aspoň občas, sama viem, aké to dokáže byť povzbudzujúce a nakopávajúce.
Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!