OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter » Thalia Shepard - kapitola 17 - Opica



Thalia Shepard - kapitola 17 - OpicaWhisky, opica, Malfoy a jeden starý auror.

A je tu ďalšia časť, ktorú venujem mime33, izzie22, Violet, Ivet, Nathy, Valhalinke, Kike, Claw, FILADE a Trishe. Dik za komentáre. Som rada, že sa vám príbeh páči. Popravde, ani vo sne by mi nenapadlo, že sa bude páčiť toľkým. :D

A hurá späť do učenia... :(

Sisa118


 

Kapitola 17

Nič nie je horšie ako opica!

Bola som totálne grogy. Ledva som stála na nohách. Asi by som mala ubrať, lebo týmto tempom buď skončím s cirhózou pečene alebo rovno na protialkoholickom!

Len tak mimochodom. Ako sa tak dnes pozerám na Malfoyov výraz, tak ten by ma tam odporučil v ultrarýchlom konaní.  

Ako sa mi žije s našou tichou dohodou?

Ohodnotenie „na hovno“ nie je ani zďaleka dostatočne výstižné, ale na druhú stranu to nie je ani také hrozné, ako som predpokladala. Už ubehli takmer dva týždne od uzavretia našej dohody a ja som každé stretnutie znášala so stoickým pokojom. Marcus Aurelius by bol na mňa hrdý!

Miesto sa zatiaľ vždy zmenilo, rovnako aj čas. Našťastie mal ten idiot dosť rozumu, aby vybral podmienky, za ktorých sa to dalo čo najviac utajiť.

Nohavičky mi nevrátil a mám taký dojem, že ani nevráti... A zrovna tie som mala tak rada!

Ale späť k dianiu naokolo. Zničene som dosadla na lavicu pri chrabromilskom stole a ešte zmučenejšie sa zadívala na jedlo pred sebou. Musela som vynaložiť všetok môj zostávajúci elán, aby som potlačila chuť zvracať. Proti-opicový elixír (jasné, že od Rema) začne pôsobiť až za pár minút, dovtedy to hádam nejako vydržím. Dnes máme, prosím pekne, stredu a ako vždy, aj dnes, je mojou prvou hodinou – no vlastne dvojhodinovkou – čas zabitý so Slughornom.

Nie, neteším sa. Na elixíroch je vždy smrad a s mojim žalúdkom na vode to bude prvotriedna mučiareň! Prečo nemôžem mať taký Život a zvyky muklov? Veď tam aj tak nič nerobím.

„Hej! Shepardová, si v poriadku?“ zaziapal niekto vedľa mňa. Otočila som sa za hlasom a pohľad mi padol na divokú hnedú záplavu vlasov – Rob.

„Neziap,“ zasyčala som. „Jasné, že nie som v pohode, mám opicu ak si si nevšimol!“

Uvedomil si svoju chybu. „Ach, sorry, ja len... večer sa koná nálet na Filchov kabinet, nepridáš sa?“

Ou, tak to znelo lákavo, ale nemohla som.

„Sorry, nemôžem. Mám po škole s McGonagallovou.“

„Aha, ešte stále?“ nechápal a začínal sa zlostiť. „To je tak nefér! McGonagallová by to predsa mala chápať! Slizolin je nepriateľ!“

„McGonagallovú z toho vynechaj,“ radila som mu. „Mesiac po škole som dostala aj za menšie prkotiny. Zrazila to najviac ako mohla.“

Neveril mi.

„Nemala ťa potrestať!“

„Teda, nie, že by mi vadilo, keby to nechala tak, ale nemohla. Je profesorka a vedúca fakulty. Musí sa riadiť pravidlami,“ bránila som ju, ale viac som k tomu povedať nestihla, lebo v tej chvíli sa vedľa mňa posadil Sirius.

„Kde je James?“ spýtala som sa.

„Momentálne? Ťažko indisponovaný,“ odvetil. „S tou whisky sme to prehnali,“ vyhlásil zničene.

„A ako, bratku! Sme totálne nepoužiteľní!“ sťažovala som sa.

„Ako to, že Remus nikdy nemá opicu?“ nechápal.

„Myslím, že je to jeho genetickou výbavou,“ naznačila som opatrne a on prikývol.

„Námesačník má svoje výhody!“ zašomral závistlivo. „Dokáže sa opiť, ale opica sa ho bojí!“ No, kto by sa vlka nebál, že?

„Tak, tak...“

Rob nás sledoval s vyvalenými očami a nakoniec sa zvedavo spýtal.

„Koľko ste toho vypili?“ chcel vedieť a Sirius by mu bol bez okolkov odpovedal, ale ja som ho predbehla.

„Dosť na to, aby to niekoho ako ty dostalo pod kytičky, takže to neskúšaj!“ zavrčala som a Sirius pochopil. Posledné, čo teraz potrebujeme, je mať na svedomí mladistvého alkoholika, čo sa vďaka prílišnej horlivosti otrávil!

„Ale, no tak...“ škemral.

„Choď otravovať niekoho iného, krpec!“ zahriakol ho jemne Sirius a ja som sa mu vďačne oprela o rameno.

„Čo máme ako prvé?“ chcel vedieť.

Zakňučala som a potom odpovedala. „Elixíry.“ Tento krát zakňučal aj on.

„Si robíš srandu?“

„Ver mi, rada by som... ale nie.“

„Kruci. Idem na blic!“ vyhlásil odhodlane.

„Slughorn ťa zabije,“ varovala som ho.

„Nech si ten starý mrož zabíja koho chce, ale mňa na elixíroch neuvidí! Idem do postele,“ zašomral a potom sa obrátil na mňa. „A ty?“

„Ja?“ zatiahla som. Čo ja?  Tiež by som rada šla na blic, ale som v podmienke. Ešte jeden priestupok a môžem sa tešiť na doživotnú otročinu pre Filcha. „Nie, sorry. Nemôžem,“ zakňučala som a zložila sa na stôl vedľa nezjedeného toastu.

„No, ako chceš. Ja idem,“ vyhlásil odhodlane a potácal sa von z Veľkej siene.

Znechutene som sa snažila ignorovať hluk naokolo, ale keď na moje plece dopadla cudzia ruka, vystrelila som hore ako prútik. Na moje veľké prekvapenie vedľa mňa stála Evansová.

„Ehm, čau...“ zatiahla som. „Potrebuješ niečo?“ spýtala som sa a snažila znieť čo najmilšie a najzdravšie.

To posledné, čo potrebujem, je jej siahodlhá prednáška o hrôzach alkoholizmu! Jemne sa usmiala. Pokiaľ nie je na blízku James, je to vcelku milá kopa.

„Remus ti posiela tašku,“ vyhlásila a ja som si až teraz uvedomila, že ju pri sebe nemám. Asi – čo asi, isto – som ju nechala v izbe.

„No... dík,“ pípla som a v tichosti dúfala, že odíde. Neviem, ako dlho sa ešte dokážem pretvarovať. Ale ona neodišla. Namiesto toho si hlasno povzdychla a z vlastnej kapsy vytiahla malú, uzavretú fľašku.

„A toto je z mojich zásob,“ vyhlásila. „Poprosil ma, či by som ti jeden nedala, že inak budeš celý deň mimo.“ Na tvári jej pohrával nesúhlasný výraz a ja som si až po chvíli uvedomila prečo.

To, čo mi podávala, bol pravý proti-opicový elixír vyberanej značky a lá Lili Evansová! Pozrela som najskôr na ňu, potom na fľaštičku v jej rukách a zvažovala či je to nejaký krutý žart. Evansová je možno v mnohom stelesnenie najlepších ľudských vlastností, ale vie byť aj parádna sekera a, ehm, no aj zákerná... ale povedzme si to popravde. James si to občas fakt zaslúži!

„No tak, vypi to, nech môžem ísť!“ nabádala ma a ja som sa rozhodla skúsiť šťastie.

Hádam v tom nie je nijaká otrava... Jej elixír chutil oveľa lepšie ako Remusov – sorry, kamoško, ale je to tak. Tvoj chutí ako vyprané ponožky zmiešané s esenciou zo Slizošových vlasov, zatiaľ čo jej ako...no troška pripálený karamel. Až neskôr mi doplo prečo. Remus varí elixíry pre nás – tvrdých alkoholikov, a preto musia byť aj dostatočne silné.

Evansová si ich vyrába pre vlastnú potrebu, lebo ako tvrdí, jej tolerancia alkoholu je hanebne nízka – čo môžem len potvrdiť – a preto je aj ich účinnosť slabšia a chutia lepšie. Sila na úkor chute a naopak. Ale podstatné je, že zabral a ja som sa aspoň ako-tak pozviechala. Radšej nechcem vedieť, akoby som dopadla, keby som ich nevypila. Stavím sa, že do nasledujúceho rána by som preležala v posteli!

„Ďakujem,“ pípla som krotko.

„Keby ste tak nepili...“ a začala jej päť minútová prednáška o nebezpečenstvách konzumácie omamných nápojov. Človek by si normálne myslel, že to myslí vážne a že sa o mňa skutočne bojí!

Keď odišla, vydýchla som od úľavy. Doniesla mi jej vlastný elixír – nemohla som ju len tak poslať do prdele... a navyše, keby som tak spravila, James by zo mňa stiahol kožu. Pokiaľ ide o Evansovú, je to neskutočný egoista. Iba on jediný má právo podpichovať ju, ostatní sa k nej musia správať s patričnou úctou... Láska je láska a ona je slepá, že to nevidí a on je debil, že jej to nevie dať najavo! Tým, že ju podpichuje, ju akurát tak štve proti sebe! Ale vysvetlite mu to niekto!

Nevoľnosť ustúpila, ale aj tak mi trešťalo v hlave. Niektorých vecí sa človek jednoducho nezbaví ani elixírom! A keď už sme pri elixíroch, prosím, zachráňte ma niekto pred budúcnosťou!

Bohužiaľ, žiadna záchrana sa nekonala a ja som sa musela postaviť. Cez plece som prehodila ramienko tašky a zničene napochodovala do žalárov... hm, možno by som mohla skočiť do kuchyne? Škriatkovia by mi istotne dali niečo na bolesť hlavy.

Neskoro. Moja bolesť sa ešte viac znásobila. Zatiaľ čo zvyšok študentov už sedel v učebni a vyťahoval kotlíky, ja som váhavo čakala na chodbe a tu ma vymákol ten najnepríjemnejší idiot na škole.

„Pila si!“ obvinil ma.

„Povedz mi niečo, čo neviem!“ zavrčala som.

„Keď nevieš piť, tak nepi!“ hral múdreho.

„Vieš čo? Hlava ma bolí aj bez toho, aby som musela počúvať tvoje múdre sračky, tak si daj pohov!“ navrhla som zúrivo, ale on sa k odchodu nemal.

Skrížil si ruky na prsiach a pár prameňov platinových vlasou mu skĺzlo dopredu. Prepaľoval ma nesúhlasným, ľadovo-zeleným pohľadom.

„Prečo piješ?“ chcel vedieť a ja som sa naňho pozrela ako bacil do lekárničky a nadvihla obočie.

„Prečo teenageri pijú?“ spýtala som sa a jedným dychom aj odpovedala. „Asi preto, aby pili!“

„To nedáva zmysel,“ pokrútil hlavou.

„Vieš, pitie je samo o sebe nezmyselné, a práve to mu dáva zmysel!“

„Keď je niečo nezmyselné, tak to zmysel nemá,“ trval na svojom.

„Vieš čo nemá zmysel?“ spýtala som sa podráždene. „Táto debata! Bolí ma  z nej hlava!“

„Hlava ťa bolí z toho, že si pila.“

„Nehovor, Einstein,“ zamrmlala som a radšej sa pohla do učebne. Na moje obrovské zhrozenie na mojom mieste opäť sedeli dve slizolinské nány.

„A toto má byť, kurva, čo?“ zavrčala som a v tej chvíli im chcela odtrhnúť hlavy od tela... len keby ma tá moja tak nebolela!

Pohla som sa k nim, ale v tom ma niečia ruka stiahla späť. Pozrela som sa na dotyčného a ani ma neprekvapilo, že ním bol Malfoy.

„Čo je?“ štekla som.

„Sedíš pri mne,“ oznámil mi nekompromisne.

„Nesedím!“

„Sedíš a nehádaj sa so mnou!“ vyhlásil neoblomne a potom sa naklonil ku mne, aby mi do ucha zašepkal:

„Tento týždeň som si ešte nevybral svoju hodinu.“

„Ale... ale... ale...“ koktala som a zdesene sa obzerala okolo seba.

„Žiadne ale,“ usmial sa a z toho úsmevu šiel strach!

Ale naša dohoda!“ bránila som sa polohlasne, aby nás nik nepočul a zároveň si vytrhla ruku z jeho zovretia.

„Naša dohoda znie, že sa nebudeme stretávať pred očami tvojich priateľov,“ pripomenul mi s úsmevom. Bože, ako nenávidím, keď sa usmieva!

„Nie, dohoda znie, že sa nebudeme stretávať pred...“

„Sadni si konečne,“ skočil mi do reči. „Slughorn, prišiel.“

Mal pravdu. Otočila som sa a za mnou stála známa postava mroža.

„Shepardová,“ oslovil ma mierne podráždene. „Zas si nemáte kam sadnúť?“ spýtal sa a potom sa mu oči stretli s Malfoyovými. „Tak si sadnite vedľa pána Malfoya!“ prikázal a ja som sa automaticky pustila do oponovania.

„Ale pán profesor, naposledy...“

„Naposledy sa vám podaril vynikajúci Lunusov bozk. Chcem vedieť, čo dosiahnete v spolupráci s pánom Mafoyom.“ Na tom „s pánom Mafoyom“ si dal obzvlášť záležať.

„Naposledy som si dokázala spáliť polovicu ruky!“

„Tak tento krát buďte opatrnejšia,“ uzavrel a začal sa venovať veciam na katedre. Vedela som, že je to koniec nášho malého rozhovoru. Spomedzi pier sa mi vydralo zúfalé zakňučanie. Malfoy ma pozorne sledoval a ja som hľadala pomoc v triede. Chalani tu neboli. Remus sa, s najväčšou pravdepodobnosťou, o nich staral. Bystrohlav ani Bifľomor sa proti Sloghornovi nepostaví a Evansová už sedela so Srabusom. Kruci! Ja asi fakt nemám na výber! Kruci!

Pozrela som sa na Malfoyov triumfálny výraz a mala ho sto chutí zabiť. Prečo len nie je schválený zákon na elimináciu provokatérskych idiotov jeho typu?! To by bol svet hneď krajší!

Opäť som nečujne zavzlykala a zviezla sa na prekliatu stoličku. Slughorn sa rozrečnil o elixíre Osvietenectva a ja som ho ukážkovo ignorovala. So skríženými rukami na prsiach som sa snažila utlmiť bolesť hlavy, ale neúspešne.

Cítila som na sebe Malfoyov pozorný pohľad, ktorý mi neskutočne liezol na nervy. To sa nemôže pozerať inam?

„Je ti zle?“ spýtal sa šeptom. On si zo mňa hádam robí srandu!?

„Nie, skáčem od radosti!“ zavrčala som späť.

„Len som sa pýtal,“ bránil sa.

„Len odpovedám,“ vrkla som späť.

„Nie, ty neodpovedáš, ty vrčíš,“ napomínal ma, akoby som bola päťročné decko.

„A ty sa pýtaš debilné voloviny!“

„Len som sa spýtal či ti je zle,“ bránil sa.

„Tak sa radšej nepýtaj nič!“ uzavrela som.

Koniec koncov, nejako takto vyzerali aj naše stretnutia. Ja som dorazila s kavalériou učebníc a čas zabíjala tichým učením. On po väčšinou robil to isté. Fakt som nechápala, na čo je to dobré! Len strata času.

Slughorn sa práve dostal k bodu, prečo by elixír Osvietenectva nemali brať ľudia so slabým srdcom, keď sa Malfoy ozval znova.

„V sobotu sa stretneme  po metlobalovom zápase,“ oznámil mi a ja som naňho uprela zdesený pohľad.

„To nemôžem!“ zasyčala som.

„Môžeš. Poznáš pravidlá,“ opáčil mi.

„Ak Chrabromil vyhrá, bude oslava!“ vysvetľovala som aj keď neviem, prečo si vôbec dávam tú námahu.

„Myslím, že jedna hodina bez chlastu ťa nezabije,“ trval na svojom. „A nikde nie je napísané, že Chrabromil vyhrá.“

„Snívaj ďalej. Odkedy je James stíhačom ste nás neporazili!“

„Všetko sa môže zmeniť,“ oponoval mi.

„Toto nie!“

„Ale áno, aj toto.“

„V tom prípade sa to ale nezmení tento víkend!“ zavrčala som o čosi hlasnejšie a Slughorn sa ku mne podráždene otočil.

„Shepardová, máte niečo, o čo by ste sa chcela podeliť aj so zvyškom triedy?“ nafukoval sa.

„Ehm, nie, pán profesor.“

„Tak, prosím, nerušte moju prednášku!“ zahriakol ma a potom sa obrátil k Evansovej. „Lili, drahá, mohli by ste...“

Elixíry skončili a ja som si so spokojným výdychom prerezala cestu von z učebne skôr, ako ma ten idiot zas zastaví. Mojou ďalšou hodinou boli čary a na nich sa ku mne pripojili aj chalani. V skratke som ich poinformovala, čo spôsobila ich absencia a dosť neslušným spôsobom ich poslala do hája zeleného. No zlosť ma rýchlo prešla a ja som si začala užívať úchvatného pocitu neboľavej hlavy. Krása, keď človek môže rozmýšľať bez toho, aby mu každá myšlienka spôsobovala muky!

Profesor Flitwick, ako vždy, sedel na hromade kníh. Ak by som mala vytvoriť anketu o najrešpektovanejších profesoroch, tak on by bol jednoznačne na jej chvoste... ale mala som ho rada. Veď, keď sa to tak vezme, tak jedine od neho som ešte nikdy nedostala trest a tie, ktoré som si musela odpykať v jeho spoločnosti, sa za tresty vydávať nemohli. Teraz len dúfať, že najbližšie dva týždne bude mať každý deň niečo, čo by som si mohla odpracovať. Ďalšie po škole s Filchom a asi fakt skončím na práškoch. 

Hodina prebehla rýchlo a Siriusovi sa, za tú dobu, podarilo dohodnúť rande s jednou Bifľomorčankou. Hlupaňa, už len z jej výrazu mi bolo jasné, že verí v to, že ju skutočne miluje. Cs, už by sa konečne mohli poučiť! On miluje všetky ženy rovnako!

Mojou poslednou dvojhodinovkou bola obrana s Ironom McGrovachom. Bol to starý, ostrieľaný auror. Dalo by sa povedať, že elita. Nastúpil tento rok ako nový učiteľ na žiadosť Dumbledora. Bol prísny, akoby sme boli na vojenskej škole, ale čo sa mu uprieť nedalo, tak to boli výsledky. Mala som ho rada aj keď to bol starý, uziapaný pedant, ale na druhej strane vedel, kedy so ziapaním prestať a začať podporovať.

Usadili sme sa do lavíc po dvoch a po mojom boku sedel Remus.

„Shepardová!“ zhučal po mne profesor (ktorý sa vynoril neviem odkiaľ) a ja som nechápavo nadvihla obočie.

„Áno?“ zvolala som.

„Ku mne!“ zavelil a ja som ho ako verný psíček nasledovala do kabinetu za učebňou.

Jeho postava bola vysoká a mohutná od rokov strávených v prvej línii. Vlasy mal dlhšie a prešedivené. Kedysi mali tmavohnedú farbu – ale to bolo dávno predtým, než som sa narodila. Ale hlavný dôvod, prečo k nemu chovám takú úctu je, že pred dlhou dobou bol učiteľom mojej mamy. Bol to muž, ktorý ju naučil všetko, čo jej nespočetnekrát zachránilo život!

Otočil sa ku mne, aby zavrel dvere. Podišla som ďalej do kabinetu a uprela pohľad do jeho zjazvenej tváre. Veruže sa netváril prívetivo. Zúžil oči. Pozorne sledoval každý môj pohyb, zatiaľ čo ja som nehnute stála na mieste.

„Tak,“ povedal nakoniec. „Ešte som ti nezagratuloval.“

„Hm?“ nechápala som a on sa jemne usmial.

„Si ako tvoja mama, keď bola mladšia. Slušné správanie jej tiež nič nehovorilo,“ zaspomínal si a mňa jeho priznanie dostalo do kolien.

To istotne nehovorí o mojej mame! Tá je disciplína sama. Ona a neslušná? To by sa svet mohol rovno odstreliť!

„To asi ťažko,“ oponovala som mu polohlasne.

„Nie, Thalia. Ty a Alexandra ste si podobnejšie viac, akoby si chcela,“ oznámil mi a mne sa táto téma čím ďalej tým viac nepáčila... teda, nieže by sa mi nechcelo počúvať o maminej minulosti. V skutočnosti som o nej vedela len pramálo. „Ale odbieham od témy. Bude z teba dobrý auror,“ vyhlásil a ja som mierne vypúlila oči. Čo ho k tomuto vyhláseniu viedlo? „Delingovci žijú len vďaka tvojej pohotovej reakcii...“

„Pán profesor, nespravila som nič významné!“ stopla som ho. Neznášam, keď mi to pripomínajú. Je to, akoby vo mne otvárali ranu pochybností. Čo by sa stalo, keby som ho neposlala? Mala by som teraz na svedomí ich životy? „Len som poslala list. Nič preborné. To mamina jednotka ich zachránila...“

„Hlúposť, dieťa! Nebyť tvojho varovania, boli by mŕtvi. Máš byť na čo hrdá. Správne si vyhodnotila situáciu a konala podľa inštinktu... ale to nie je to, prečo teraz meškáme na hodinu,“ vyhlásil a prešiel si sadnúť za stôl. Nemala som z toho dobrý pocit. „Sadni si,“ vyzval ma a ja som bez reptania poslúchla.

Opäť ma prepaľoval pozorným pohľadom a jeho nasledovné slová mi vyrazili dych.

„Čo je medzi tebou a Malfoyom?“

Tak toto bola krutá rana pod pás, ale uhrala som to, aj keď len tak-tak.

„Nič, pán profesor!“ vyhlásila som odhodlane.

„Neklam mi!“ zahriakol ma a zlostne si skrížil ruky na doske stola.

„Neklamem. Medzi mnou a tým idiotom nič nie je!“ zavrčala som. Aj ja viem hrať túto hru... len škoda, že on má polstoročnú prax na viac! Svet je niekedy tak nefér!

Trhlo mu kútikom úst. „Vieš, ako sa spoznala tvoja mama a otec?“ spýtal sa a ja som nechápala, kam tým miery.

„Na nejakej jej misii,“ odvetila som pokojne aj keď realita bola úplne iná. Usmial sa a z jeho úsmevu šiel skutočne strach!

„Tá misia bola zameraná na tvojho otca. Alexandra ho mala chrániť aj za cenu vlastného života. Potrebovali sme jeho vzácne liečiteľské znalosti a neboli sme jediní. Okrem nás po ňom išla aj skupinka čarodejov z Turecka. A keďže je tvoj otec zarytý pacifista, nedokázal by sa im – a ani by nechcel –postaviť v boji. Ako celá táto misia skončila? Medzi nimi dvoma vznikol románik, ktorý ich oboch takmer stál život,“ objasnil mi.

Ehm, tak toto som nevedela. Otázka teraz znie, čo o svojich rodičoch vlastne viem?!

„Ale nechápem, čo to má spoločné so mnou,“ vyhlásila som nakoniec.

„Thalia, ja viem, že s Malfoyom tráviš čas. Chceš to udržať v tajnosti. Možno sa ti to darí tajiť aj pred Blackom, Potterom a Lupinom, ale ja som šesťdesiatročný auror. Vo svojom živote som zažil veľa,“ priznal sa, ale mne stále unikala pointa. „A viem rozpoznať, kedy sa ľudia rútia do záhuby. Nech ťa na mladom Malfoyovi priťahuje čokoľvek, je to klam! On nie je a nikdy nebude na našej strane!“ vyhlásil a mňa to položilo na kolená. Skôr, ako som si stihla premyslieť a uvážiť, čo sa chystám urobiť, sa moje ústa rozhovorili.

„Ja s ním nie som preto, že by ma priťahoval! Je to slizký had!“ štekala som a vzápätí sa zarazila. Ups, to som povedať nemala! Víťazoslávne sa usmial. Práve som mu potvrdila jeho domnienky. Kruci, som fakt sprostá!

„Tak prečo?“ spýtal sa a ja som v mysli lovila najuveriteľnejšiu výhovorku.

Sekundy plynuli a ja som na nič neprichádzala. Jediné, čo mi bolo dokonale jasné, bol fakt, že pravdu mu povedať nemôžem. Zakusla som si do pery a zúfalo prosila, nech ma tie jeho hnedé oči nechajú na pokoji. Nenechali.

Prečo by som s Malfoyom trávila čas? Čo by urobila moja mama? Prečo by ona... a potom mi to doplo. Skladačka, zapadla na miesto. Výhovorka, ktorá ma mohla ochrániť pred všetkými!

Sklonila som pohľad na znak prehry. Ťažko si povzdychla a potom šeptom vyhlásila: „Preto... pretože ho sledujem!“



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Thalia Shepard - kapitola 17 - Opica:

10. valhalinka
15.03.2015 [10:45]

jooj asi nakoniec predsa len bude s Malfoyom a nie Siriusom Emoticon joooooj....ale tuto poviedku mám moc rada, tiež ma teší, že je to zamerané na detstvo Harryho rodičov a tak, lebo všade sami Harry a TVD a už je to celé otrepané. a ešte ti prajem nech zvladneš maturity ľavou zadnou, mňa to ćaká o rok Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

15.03.2015 [8:58]

DreamcatcherMoje srdiečko ticho piští Malfoy Malfoy Malfoy! Emoticon Jednoducho ho zbožňujem a zbožňujem jeho krehkú trpezlivosť s Tali Emoticon Neskutočne sa teším na ďalšiu kapitolu a dúfam, že tam bude veééééľa vééééľa Malfoya a Tali v dobrom! Emoticon P.S. držím palce pri učení na maturu Emoticon

8. Nathy
15.03.2015 [0:16]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

7. Trisha přispěvatel
14.03.2015 [22:08]

TrishaĎalej, ďalej!!!! Už sa neviem dočkať! Emoticon Emoticon Emoticon

14.03.2015 [20:15]

FILADASuper kapitolka Emoticon Emoticon Emoticon

5. Týna
14.03.2015 [18:45]

Emoticon Emoticon Emoticon

4. Ivet
14.03.2015 [18:39]

mima33: Harry mi lezl na nervy docela často, asi jako Elena v Deníkách....celá země se točí kolem nich
Emoticon To je hlavička! Jinak kocovina a elixíry, nezávidím. A Malfoy jak se o ni furt stará Emoticon Emoticon

3. Violet přispěvatel
14.03.2015 [17:38]

VioletÚžasná kapitola Emoticon Emoticon

2. izzie22
14.03.2015 [15:05]

JA NEMÁM SLOV Emoticon Emoticon Emoticon

1. mima33 admin
14.03.2015 [12:58]

mima33Malí alkoholici Emoticon takže Malfoy nepije vôbec? To je pozoruhodné Emoticon

Pán profesor sa mi z nejakého dôvodu nepáči a zrejme aj viem z akého. Ja som zarytý fanúšik Malfoyovcov a neznášam, keď sa do nich niekto obúva. Možno aj preto mi občas v kanóne liezol Harry neuveriteľne na nervy. Emoticon

Každopádne, kapitolka sa mi páčila a dúfam, že v ďalšej sa dočkáme stretnutia Malfoy+Tali Emoticon

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!