OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter » Thalia Shepard - kapitola 19 - Neférová hra

18.03.2015 (12:00) • sisa118 • Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter • komentováno 12× • zobrazeno 1506×

No, maturitu zo sjl mám za sebou. Či dobre, to je otázka väčšia ako Mont Everest! Po desiatich rokoch sa to zdegenerované ministerstvo rozhodlo, že nám na esej hodí výklad a jasné, že ho nik nevedel! Tomu sa hovorí irónia... a test? A to nám vraveli, že riaditeľské sú oooveľa ťažšie ako obyčajná maturita... huf. Ale až zajtra príde pravý kat mojej budúcnosti... Anglina. Tak čo, ak to nedám, tak pôjdem robiť v septembri a ako to ani vtedy nepreleziem, tak skúsim šťastie o rok! :D

P. S.: Sľubujem, že v ďalšej časti bude Malfoya tak moc, že vám bude liezť na nervy! :D

P. P. S.: Túto kapitolu venujem mime33, Violet, Týne, Trishi, izzie22, Ivet, Nathy, Dreamcatcher a valhalinke. :D

Sisa118

Kapitola 19

Poznáte ten pocit, keď viete, že všetko ide do kytek?

Ja ho poznám až príliš dôverne!

V duchu odrátavam sekundy... tri, dva, jeden a nakoniec to príde. Priečka, ktorá nás chránila pred svetom tam vonku, sa pomalým, plynulým pohybom začala zdvíhať a na moje ušné bubienky zaútočil rev davu. Ach jo, a je to tu.

Prvý metlobalový zápas sezóny! Chrabromil vs. Slizolin!

„Mužstvo!“ zvolá James hromovo, aby prehlušil dav: „Dnes im to natrieme!“ A my zborovo zreveme na dôkaz súhlasu. S mohutným pokrikom „Za Mari!“ vyletel von. My sme odpovedali rovnako a nasledovali jeho príklad.

Tiene šatne sa pominuli a nahradilo ich jasné slnko. Dnes bude dobrá viditeľnosť, uvedomila som si a vzápätí sa zaradila do predzápasovej zostavy. Na jednej strane my, na druhej Slizolin. Navzájom sme sa prepaľovali nenávistnými pohľadmi. Toto bude kruté! Veľmi kruté...

Starý profesor Gratwich – ktorý je už na dôchodku, ale metlobal vyučuje aj tak – sa vzniesol do vzduchu a začal so svojím zdĺhavým a nudným príhovorom o športovom správaní a férovej hre. Myslím, že každému na štadióne je jasné, že táto hra bude všelijaká, len nie férová! Teda každému až naňho.

Ignorovali sme ho a namiesto toho svoju pozornosť venovali nepriateľovi. Ich tým bol vekovo vyrovnanejší ako náš. Boli to prevažne siedmaci a šiestaci, ale jeden z triafačov bol piatak. Ich kapitán bol ako inak Malfoy, ktorý hral na poste strážcu. Ďalej tam bola jedna z jeho goríl – Niewheall – ktorá aj tu zastávala tú najagresívnejšiu pozíciu. Druhým odrážačom bol Janik Graton. Vysoký, mohutný brunet so sivými očami. Bol to šiestak a nijak bližšie som ho nepoznala. Stíhača robila Iris Marigota. Malá, útla, špinavá blondína s neskutočne bielou kožou. Bola to siedmačka a dá sa povedať, že patrila medzi to málo Slizolinčanov, s ktorými som za celú dobu štúdia nemala nijaký problém. Za triafačov hrali súrodenci Koga – inak aj Kogaran – a Terassa Halinovci zo šiestaku a spomínaní piatak Frederich Norman.

Náš tým bol rôznorodejší. Okrem mňa – náhradníka na poslednú chvíľu na post triafačky a Jamesa - kapitána a stíhača, sme tu mali vekovo o dosť rozmanitejšiu zbierku.

Strážcu robil Gruno Smith. Aj keď to bol len piatak, postavou sa skôr ponášal na odrasteného siedmaka, ale stále bol dosť pružný, aby v prípade núdze dokázal vykryť aj opačnú stanu obročí. Odvážačov sme taktiež mali z piateho ročníka. Boli nimi Callum Drummand a Finley Garet. Obaja boli vysoký a dobre stavaný, aj keď nie až tak mohutný ako Niewheall. Mali hnedé vlasy a aj oči. Človek by povedal, že sú bratmi, ale neboli... aj keď kamoši boli nerozlučný. Na postoch triafačov sme boli samé baby. Gelien Fearchar a Eallair Gilleabart pochádzali zo Škótska a obe mali ohnivé vlasy... aj keď skôr do mrkvova. Nie ako Evansová, ktorý vyzerala, akoby jej na hlavu niekto vylial krv a ešte do doplnil o šarlátovú. Gelien bola tretiačka a Eallair štvrtáčka. Ako vravím. Široký vekový záber.

Gratwichov príhovor sa konečne skončil. Halelúja, ešte minúta a idem sa dobrovoľne odprásknuť. Je fakt zaujímavé, ako niekto dokáže byť až tak neznesiteľne nudný. V pohode trumfnul aj profesora Binnsa. A to už je, čo povedať!

Prechádzala som pohľadom po postavách v zelených dresoch na opačnej strane ihriska. Moja nenávisť vo mne bublala ako magma pod povrchom. Jeden (ne)správny impulz a stane sa z nej láva! A ja ho tak vrúcne privítam... tak sa naň teším!

Pohľad sa mi stretol so zeleným. Malfoy na mňa uprene hľadel, ale to nebolo všetko. On sa mi tým pohľadom vysmieval! Vyzýval ma, aby som sa ho porazila! A ja mu jeho výzvu s radosťou splním. Odhodlane som skrivila pery do slabého úsmevu. Nebol to pekný úsmev. Hovoril : Ty si korisť – ja dravec. Tak pozor! No on sa usmial ešte viac. James medzi nami zmetene kmital pohľadom, ale nakoniec to nechal tak. Nevedel, čo mám v pláne, ale pokiaľ si odvediem svoju prácu, tak ho to nezaujímalo. Nie teraz – nie vo chvíli, kedy musel pomstiť Mari!

„Kapitáni, podajte si ruky!“ zapišťal profesor Gratwich. Poslúchli, ale tento znak priateľskej hry v ich podaní vyznieval všelijako, len nie priateľsky! Malfoy niečo šepol a James mu odpovedal. Tak toto fakt nevyzerá dobre. Dnes to budú jatky! Krvavé jatky!

Lopty vzlietli do vzduchu a hra začala. Hralo sa tvrdo a neúprosne. James nám v šatni jasne prízvukoval, že máme hrať tak fér, ako oni a myslím, že v tomto prípade slove fér okolo ani nešlo!

Urobila som ostrú otočku, aby som sa vyhla približujúcej sa dorážačke. Pod plecom som mala zakliesnenú prehadzovačku a nebezpečne rýchlo sa blížila k Malfoyovi. Toto bol môj siedmy nálet a doteraz som neskórovala. Ignorovala som farebné tribúny – či skôr dvojfarebné. Tri štvrtiny červeno – žlté, jedna zelená. Čakala som do poslednej chvíle. Teraz! štekla som si v mysli. Napla som svaly a prehadzovačka letela vzduchom.

Nie! zrevala som v duchu. Chytil to!

Malfoy sa na mňa široko usmial. Bol to desivý a zároveň neskutočne otravný úsmev. Provokoval ma! Zavrčala som a prudko sa otočila.

A teraz znova dostať loptu do chrabromilských rúk.

Skóre bolo aj po desiatich minútach stále nula:nula a nevyzeralo to, že by sa mu chcelo v najbližšej dobe meniť. Razila som si cestu pomedzi hráčov. Uhýbala som sa dorážačkám a pálkam odrážačov. Vzduch mi hladil rozpálené tváre. Dýchala som ťažko. Nemám rada metlobal, ale som v ňom dobrá, tak hrám. Navzájom sa to vylučuje, že? Ale je to pravda.

Baby sa ku mne pridali. Leteli sme v šípovej formácii a do minúty sme loptu mali opäť vo svojom držaní. Vyrazili sme späť. Nemám metlobal rada aj kvôli tomuto. Čo je už len zaujímavé na tom, že lietate z jedného konca ihriska na druhý? Je to, ako keď si pes naháňa vlastný chvost.

Moment, už viem! Je to ten výraz v Malfoyovej tvári, keď sa mu nepodarí chytiť moju strelu! Strelila som! Strelila a tribúnami sa rozletel mohutný krik, ktorý úplne prekryl pískanie v zelenej časti. Usmiala som a špeciálny druh úsmevu si nechala pre Malfoya. Predpokladala som, že bude naštvaný, ale on nebol. On nebol! Krucinál, ten idiot sa dokonca usmieval! Toto nie je normálne. Frustrovane som zúžila oči a vydala sa na ďalší lov prehadzovačky. Hra trvala mimoriadne dlho. Po pól hodine bol stav 20 : 10 pre nás. Vyhrávali sme, ale s tak mizivým náskokom, že sa to každú chvíľu mohlo premeniť v náš neprospech! A čo bolo ešte horšie, nešetrili nás. A teraz to nemyslím v tom športovom duchu. To nie. Oni nás nešetrili faulami. Po pätnástich minútach som mala narazený dok. Našťastie ma dorážačka len škrabla – ak sa to dá tak povedať – ale zato zvyšok týmu na tom nebol o nič lepšie. Finley mal v keli ľavačku a Callum nás stíhal brániť len tak –tak. Gelien musela skončiť, lebo ju tí hajzli zasiahli do chrbta a ja som ju len o vlások zachránila pred dopadom z pätnásť metrovej výšky.

Snažili sme sa im fauly oplácať, ale v tomto boli jednoducho lepší... vlastne, dalo by sa povedať, že najzákernejšia z nás, som bola asi ja. James ten sa o hráčov starať nemohol. Musel čo najskôr chytiť Zlatú strelu, lebo inak nás rozprášia na kopytách!

Opakuje, nemám rada metlobal!

Opäť som letela na Malfoya. Pozorne ma sledoval, tak ako vždy. Bol dobrý, to som musela uznať, ale ja som bola rovnako. Sústredila som sa len na jediné. Vraziť tú loptu do tej prekliatej obruče! Musela som a o tom bolo moje sklamanie väčšie, keď sa mi to opäť nepodarilo!

Nevzdávala som to a po troch minútach sa o tom pokúsila znova. Ignorovala som slizolinských triafačou, ktorý ma nasledovali ako nechcené tiene. Ignorovala som všetko! Boli dôležité len obruče a moje frustrácia. Na moment som zavadila o jeho tvár – oči. A to, čo som v nich uvidela, ma prekvapilo. Strach! On sa skutočne bál! Že by práve toto bola moja šanca? Pridala som. Že by...

Po mojej pravici sa mihla červená šmuha. Ozval sa bolestivý výkrik a vzápätí sa táto šmuha zniesla k zemi. Zmetene som na ňu pozrela – bola to Eallair a padala k zemi. Prečo padá k zemi? Nedopínalo mi to hneď, ale až v momente, keď sa mi do zorného poľa dostal Niewheall a jeho škodoradostný úsmev.

Neváhala som ani sekundu, pustila loptu a vrhla sa strmhlav dolu. Zachytila som ju pár metrov nad zemou. Bola pri vedomý a po červených lícach sa jej rinuli potoky sĺz. Bolelo ju to, ale koho by nebolelo, keby si vykĺbil rameno!?

„Eallair!“ zvolala som zdesene, keď sme pristáli na dotieravom piesku. Za tú dobu Slizolin využil príležitosť a strelil nám gól. V tejto chvíli som to ignorovala. Profesor Gratwich zastavil hru, ale bolo neskoro. Skóre sa zmenilo na 20 : 20. Prišli sme o vedenie a čo viac, prišli sme aj o ďalšieho hráča! Kurva! Kurva!! Kurva!!! Eallair je mimo a ja som posledný triafač! Kurva!!! Toto nedám, ani keby som sa mala rozštvrtiť! Skončili sme! Zaplavilo ma zúfalstvo. Slizoli n vyhral! To sme rovno mohli vyhlásiť kapituláciu! Tak v prdeli sme boli!

„Tali,“ pípla vedľa mňa Eallair. Prinútila som sa k úsmevu. Pustila som metlu a opatrne jej pomohla ľahnúť.

„Si v poriadku?“

Sprostá otázka, jasné, že nie je! Jej ruka bola stočená do obzvlášť divného uhlu. Neveselo sa usmiala a odpovedala:

„Nie, nie som, ale...“ Zaťala zuby od bolesti. „Ale ty musíš pokračovať! Pomsti ma!“

Aj vám to pripadá rovnako teatrálne ako mne? A čo som tu ja? Superman v sukni? Ehm, teda nie, že by som nejakú mala...

„Eallair,“ oslovila som ju jemne. „Skončili sme,“ povedala som zdrvene, ale ona sa na mňa len krivo usmiala.

„Na človeka, ktorý neznáša metlobal, hráš neskutočne dobre!“ vyhlásila. „Za poslednú pol hodinu si na Malfoya viedla väčšinu útokov a nás si k tomu nepotrebovala!“ vyhlásila odhodlane ale ja som neverila.

„To nie je pravda!“

„Ani pri jednom góle som ani ja, ani Gelien, neasistovali!“ pokračovala odhodlane. „Ty to dáš! Uvidíš! Len stále nalietaj na Malfoy a všetko bude v poriadku... Ver Jamesovi, ten nás z toho dostane. Vždy nás z toho dostal!“ Jej viera v neho bola neskutočná. Bol pre ňu stelesneným všetkých správnych metlobalovych vlastností! Bol jej hrdinom...

„Ja mu verím...“ zatiahla som. „Len neverím, že nás Slizolin nechá v niečo veriť! Sú to zákerné svine!“

„Tak buď rovnako zákerná ako oni. Nakop im prdel, tak ako Anescumbovi!“ vyhlásila, a to bolo posledné, čo mi povedala, lebo v tej chvíli si jej pozornosť vyžiadala madam Erica – sestra v zaškolení.

Postavila som sa a sledovala, ako moju spoluhráčku odnášajú preč. Kruci! Za toto zaplatia! Zohla som sa a zo zeme zodvihla metlu. Pohľadom som prebehla po prítomných. Pripadala som si divne. James na mňa upieral frustrovaný pohľad. Chcel vedieť či pokračujeme. Kývla som na znak súhlasu, ale netváril sa moc nadšene. Presne som vedela, čo prežíva. Na jednej strane, stála túžba poraziť Slizolin a opäť dokázať, že Chrabromil – naše farby, zásady a cti – sú hodnotnejšie a lepšie ako ich zvrátená viera v čistú krv a na druhej strane, som stála ja. Veľmi dobre si uvedomoval, že ak teraz nastúpim do hry, stanem sa hlavným terčom. Všetci pôjdu po mne! No jo, ale život je presne o tomto. Občas musíme spraviť veci, ktoré nás budú bolieť. Zodvihla som ruku s metlou nad hlavu a živočíšne zrevala:

„Za Chrabromil!!!“

Tribúny, ako aj môj vlastný tým, mi odpovedali tak hlasno, až som mala dojem , že natrvalo ohluchnem. James sa neveselo usmial. Úsmev som opätovala.

Nasadla som na metlu a o stotinu sekundy predtým, ako som vzlietla, môj pohľad zavadil o Malfoyovu tvár. Bol bledší než obvykle a netváril sa zrovna trikrát nadšene – netváril sa ako kapitán, ktorý má víťazstvo na dosah ruky. No mne to bolo jedno. Vzlietla som a namierila si to k Paroháčovi.

„Zvládneš to?“ spýtal sa s obavami v hlase.

„Zvládnem!“ zavrčala som odhodlane. „Ty hlavne chyť strelu!“

Povzdychol si.

„Snažím sa, ale tá trafená vec sa za celú dobu neukázala!“

„To je jedno,“ zahriala som ho. „Budem hrať, dokým ju nechytíš!“ sľubovala som, ale ani sama som tomu neverila.

„Fajn, hlavne to neprežeň,“ varoval ma. Na to som nepovedala nič. To mi už chýbalo, aby som teraz klamala.

Hra sa opäť rozprúdila naplno, ale tento krát nabrala úplne iné otáčky. Už som sa nesústredila na strieľanie gólov. To nie, teraz som išla po pomste. V prvých pár minútach, sa mi v spolupráci s Callumom, podarilo vyradiť jedného zo Slizolinských triafačov. Dorážačka ho trafila priamo do hlavy. Vôbec by mi nevadilo, kedy zdochol, ale také šťastia som bohužiaľ nemala. Škoda.

Rukami som pevne zvierala rúčku a rútila sa k zemi. Koga letel predo mnou. Bolo to len pár centimetrov, ale podstatné bolo, že sa približoval k zemi. No, keď je to taký debil, tak prečo ho troška nepostrčiť? Napla som svaly na nohe a vzápätí ho kopla do chrbta. Trhla ním a neudržal to. Zrútil sa a tribúnami sa rozľahol mohutný rev mojich súkmeňovcom.

„To máš za Gelien!“ zrevala som naňho. Áno, presne tento istý faul použil on, aby ju dostal do dráhy krvilačnej dorážačky. Dopadol, ale stihol spomaliť, takže sa nezabil. Škoda, ale aj tak nevyviazol bez zranení. Vytkol si členok.

„Ty skurvená HUMUSÁČKA!“ zreval na mňa, ale jedinou odozvou mu bol môj zdvihnutý prostredníček. Neodpustila som si, a ten istý som ukázala aj Malfoyovi. Črty tváre mu stvrdli a ja som sa spokojne usmiala.

No, tak nakoniec to možno nebude až taká katastrofa.

Za svoj faul som bola potrestaná. Slizolin dostal príležitosť skórovať do nechránených obručí. Skóroval a tým pádom vyhrával 20:30. V tejto chvíli mi to bolo jedno. Strata desiatich bodov mi za to stála. Až teraz začína boj. A ten bol obzvlášť tvrdý! James hliadkoval vysoko nad našimi hlavami. Zlatá strela stále nikdy.

Ak tú prelietavú štetku najbližšie uvidím, dám ju roztaviť a ešte predtým jej vytrhám krídelká!

Po ďalších desiatich minútach sa mi s vypätím všetkých síl podarilo opäť skórovať. Vyrovnali sme. Tribúny revali, zelený plakali. A ja? Ja som tomuto športu pomaly, ale isto, začínala prichádzať na chuť. Ehm, ale to bolo iba preto, že to, čo sa tu odohrávalo, sa za šport pokladať nedalo. Toto bola skôr pouličný rvačka, kde fauly padali na každej strane.

A potom to prišlo! Konečne! Po vyše hodine sa zlatá strela konečne objavila. Bolo to neskutočne rýchle. James ju uvidel ako prvý, ale bližšie bola k Iris. Keďže som prehadzovačku mala vo vlastných rukách nebála som sa, žeby nám strelili gól, a preto som si dopriala ten luxus sledovať, ako môj priateľ konečne ukončí túto pekelnú hru!

Napätie vo mne rástlo každým okamihom. Zdvíhalo sa ako nedočkavý lev, ktorému onedlho donesú hlavný chod! James predbehol Iris a o dve, možno tri sekundy v dlani zovrel chladný, zlatý kus kovu!

Zvýskla som nadšením! Pustila prehadzovačku, ktorá sa neškodne zniesla k zemi a vystrelila k Jamesovi, ktorý už bol obklopený ostatnými hráčmi týmu.

Kašlala som na nich a vrazila do Jamesa. Hlasno sa smial a ja som sa smiala s ním. Silno som ho objala a pobozkala na tvár. V tej chvíli, by som mu bola ochotná splniť akékoľvek želanie! Dokonca by som zjedla aj červy zlatoočky, ktoré sa do mňa pokúsil naládovať pred týždňom. V tej chvíli, by som spravila fakt čokoľvek.

Aj on objal mňa.

„Vyhrali sme!“ zrevala som mu do ucha.

„Vyhrali!“ súhlasil. Potom nás od seba oddelili. Zniesli sme sa na zem, kde nás okamžite zaplavilo more tiel.

„Bola si perfektná!“ zreval pri mne Sírius.

„Nie ja, James! Bez neho by sme to nedali!“ oponovala som a aj jeho silno objala. Bola som nadšená. Neskutočná eufória mi zaplavila telo a ja som sa nemohla prestať usmievať. Bola som strašne unavená, ale toto som jednoducho urobiť musela.

„Obaja ste boli skvelí!“ vyhlásil Rem za ním. Ale ani s nimi som dlho nepobudla.

Do vzduchu ma zodvihli ruky davu a ja som plávala nad jeho nadšenými hlavami.

Autor: sisa118 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter

Sdílet

Diskuse pro článek Thalia Shepard - kapitola 19 - Neférová hra: