OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter » Úlomky zrady - 20.



Úlomky zrady - 20.Starostolec.
Snáď sa bude páčiť.

20. 

„Dúfajme v spravodlivosť, ale buďme pripravení aj na bezprávie.“

- Seneca

 

„Ste pani Hermiona Igleby?“ spýtal sa ma Starostolec, keď som sa posadila na tvrdú drevenú stoličku.

„Nie, som Hermiona Grangerová!“ opravila som ich úctivým hlasom.

Včera nás rozviedli a ja som si vzala svoje meno späť. Nechcem už na Duncana nikdy ani len pomyslieť.

„Je pán Igleby váš bývalý manžel?“ položil mi šedivý pán ďalšiu otázku.

„Áno,“ odvetila som a na dôvažok som prikývla.

„Odpovedajte celou vetou!“ upozornil ma prísnym hlasom.

Zadržala som povzdych a odpovedala, ako mi kázali. „Áno, Duncan Igleby je môj bývalý manžel!“

Po miestnosti sa rozhostil šepot a ja som pohľadom zabehla k pánovi Iglebymu, ktorý sedel pri svojej manželke.

„Vedeli ste o zámeroch vášho muža?“

Zamračila som sa a ani sama neviem prečo, ale cítila som sa dotknuto. „Nie, nevedela!“ odpovedala som rázne.

„Vedeli ste, že spreneveril peniaze z firmy svojho brata?“

„Nie, až do dňa, kedy som to šla nahlásiť, som nemala o tomto čine ani tušenia!“ odpovedala som a chytal sa ma nepríjemný pocit.

Sedela som ako chúďatko na drevenej, malej, rozheganej stoličke a nado mnou sa týčilo asi tridsať ľudí, ktorí mali rozhodnúť o osude môjho bývalého manžela.

„Ako ste sa o tom dozvedeli?“ položil mi Starostolec ďalšiu otázku a ja som zaúpela.

Po osemdesiaty piaty krát som zopakovala všetko, čo sa stalo v ten deň a napokon ma pustili preč.

Vyšla som zo siene a na lavici, kúsok od dverí som uvidela sedieť už manželov Bletchleyových a okolo nich divo poletoval Liam.

„Maminka, maminka!“ zakričal, keď si ma všimol. „Ujo Miles mi sľúbil, že mi vyrobí metlu na mieru!“ pochválil sa a veselo sa uškrnul.

Tiež som sa na neho usmiala a pohladila som ho po stále strapatých vláskoch. „Dobre, miláčik, ale nevykrikuj tu.“

„Ako to šlo?“ vyzvedala Pansy.

Pred týždňom mali svadbu. Bola malinká, nie tá obrovitánska, ktorú chystali. Zišla sa tam len rodina a nemali ani žiadnu oslavu. Napokon zrušili aj svadobnú cestu, lebo Draco sa stále nezotavil a oni mu chceli byť na blízku.

Bolo to od nich milé, i keď ja som sa ich aj tak snažila presvedčiť, aby odišli a odpočinuli si od všetkého tohto chaosu.

„Príšerne. Pripadám si ako papagáj,“ posťažovala som sa a Liam sa rozrehotal.

„Mám maminku papagája,“ vyhlásil a všetci sme sa začali smiať s ním. „Ale potom som papagáj aj ja, nie?“ spýtal sa a šokovane pozeral raz na mňa a raz na Pansy a Milesa.

„Nie, tvoja maminka je jedinečný druh,“ podpichol ma Miles a keď som na neho zazrela, vyplazil na mňa jazyk.

Liam sa smial ako divý, až z toho celý očervenel.

„Pokoj. Lebo od toľkého smiechu pukneš,“ prehodila smerom k drobcovi Pansy a Liam sa zaškeril.

„Takto?“ spýtal sa a vydal akýsi podivný zvuk a vyskočil a rozhodil rukami.

„Presne tak,“ pritakala novopečená pani manželka a oprela sa o svojho muža.

Po chvíli sa roztvorili dvere a von vyšiel pán Igleby a pani Narcissa. Obaja prešli k nám a pán Igleby ma poťapkal po pleci.

„Bola si vynikajúca,“ zašomral zlomene.

Bolo na ňom vidno, že to, čo Duncan urobil mu poriadne ublížilo a ešte k tomu všetkému sa rozhodol, že on bude ten, kto na neho podá žalobu. Vraj to tak je správne. Vďaka tomu som ho ešte viacej obdivovala.

Dumbledora odsúdili na bozk dementorom, Astóriu súdili ako spolupáchateľku a hrozili jej tri roky v Azkabane, zatiaľ čo Duncanovi za preukázanú spreneveru desať. Plus sa k tomu ešte prirátal fakt, že Dracovi a Milesovi sa vrátili len peniaze z Astóriiných účtov, keďže zvyšku sa Duncan zbavil a odmietal povedať, kde sú. Takže za marenie vyšetrovania mu hrozilo ešte päť rokov navyše, čo je dokopy pätnásť rokov.

Pätnásť dlhých rokov v Azkabane. Za zradu dôvery, ktorú som do neho vložila. Za zradu dôvery, ktorú do neho vkladali jeho rodičia a v neposlednom rade jeho malý syn, ktorý za nič nemohol.

Všetko sa to na nás zosypalo tak nečakane a odrazu, až som mala pocit, že nás to zavalí a my sa z toho už nevyhrabeme, ale mýlila som sa. Všetko sa pomaly obracalo na dobré, jediné, čo chýbalo a čo bolo najdôležitejšie pre túto chvíľu, bolo Dracovo uzdravenie.

„Si v poriadku, dcérka?“ spýtala sa ma pani Narcissa a jemne ma objala a privinula k sebe.

„Aj mňa objím!“ prikázal Liam a naduto si dupol nohou.

Pani Narcissa sa rozosmiala a načiahla ruky k svojmu vnúčikovi, aj keď nevlastnému, ale milovala ho tak obrovskou láskou, až to bolo neuveriteľné.

„A ocko?“ spýtal sa Liam po chvíli v babičkinom zovretí.

Zatiaľ som mu nič nepovedala. Pripadal mi príliš malý, aby dokázal niečo také pochopiť a preto som zaryto mlčala. Ale aj keď bol Liam dieťa, nebol hlúpy.

„Ocko nepríde,“ odpovedal prosto pán Igleby a vzal si malého k sebe do náručia.

„Prečo?“ nechápal môj synček a tváril sa ublížene. „Sľúbil mi, že pôjdeme do Disneylandu!“ posťažoval sa.

Pán Igleby sa usmial „Vezmem ťa tam ja s babičkou,“ prisľúbil a Liam bol okamžite spokojný.

Akoby aj nie. Nikdy nebol zvyknutý na Duncana a ten bol zasa väčšinu času preč, takže to nebude pôsobiť tak divne. A Liam je ešte veľmi malý, časom zabudne a keď bude dosť starý, povieme mu pravdu a vysvetlíme mu, čo bol jeho otec zač.

Ale na to máme ešte habadej času.

„O päť minút vyhlásia rozsudok,“ pošepla mi pani Narcissa a povzbudzujúco sa usmiala.

„Potom pôjdem za Dracom,“ odvetila som.

Už som sa nemohla dočkať, kedy budem konečne pri ňom. Bol síce neustále v kóme a liečitelia boli z toho rozladení. Nikto nechápal, čo sa mu mohlo stať.

„Myseľ je príliš silný súper,“ povedal mi Dracov liečiteľ pred asi tromi dňami.

Stále to pripisujú tomu, že sa príliš vydesil, alebo niečo podobné. Úprimne – vôbec mi to nešlo do hlavy. Nad knihami s obsahom vysvetľujúcim kómu som strávila niekoľko dlhých hodín. Prebdela som celé noci, keď som sa pokúšala nájsť niečo... proste nejaký spôsob, akým by sme priviedli Draca späť.

Vo viacerých knihách a brožúrach bolo tvrdenie, že pacient v kóme nás počuje. Tak som sa na to spoliehala, chodila som stále za ním a rozprávala som mu.

Hovorila som mu, že som konečne voľná, že Liam zostal mne, že Duncan ide do väzenia, že mi chýba a že ho nadovšetko milujem.

Ale on nereagoval a mne dochádzali nervy. Vždy som za ním šla s obrovským očakávaním a vracala som sa rozladená a zdeprimovaná.

Pán Igleby sa pýtal v rôznych nemocniciach, všelijakých svetových lekárov, ale všetci povedali to isté, treba čakať!

Dokonca sme zašli aj za muklovskými doktormi, ale každý vravel to isté: Na kómu neexistuje liek a žiaľ ani zaklínadlo.

„Pôjdem s tebou maminka. Musím mu povedať o mojej metle!“ zvolal Liam a uškrnul sa.

Potom ho Pansy ďalej strážila a my sme aj s Milesom šli späť do siene, kde vyhlásili rozsudok.

Duncan dostal trinásť rokov.

 

O niekoľko dní neskôr:

 

„Liam, nečarbi po tej stene!“ skríkla som a už som chytala do ruky prútik, aby som to vyčistila.

Boli sme na Manore, kam sme sa presťahovali hneď po rozvode a Liam si urobil zo salóna maliarske plátno.

„Nie, maminka!“ vykríkol, keď som namierila prútik na stenu. „To je pre Draca, keď sa vráti!“ zvolal a ja som nechápavo stiahla obočie.

Bol tam nakreslený domček, kvietky, strom a potôčik. A hneď vedľa toho tri machule.

„A čo to je?“ spýtala som sa.

Liam pretočil oči a plesol si po čele. „Mami, veď to si ty,“ ukázal na prvú machuľu, „toto som ja,“ ukázal na prostrednú, ktorá bola najmenšia, „a toto je Draco!“ povedal a prstom prešiel k poslednej, najväčšej, machuli.

Pootvorila som ústa a odrazu som zostala dojatá. Do očí sa mi nahrnuli slzy a srdce mi splašene tĺklo.

„Pri Salazarovi, neplač,“ prehodil Liam a pokrútil hlavou.

„Čo si povedal?“ spýtala som sa a na tvári sa mi objavil pobavený úsmev.

„No, Draco to hovorí,“ povedal môj synček, „pri Salazarovi,“ zopakoval srandovne. Zrejme sa pokúšal napodobniť Draca. „A ja chcem byť ako on!“ dodal a rozhodil malými ručičkami.

Nadvihla som obočie a chcela som mu na to niečo povedať, ale zastavilo ma buchnutie dverí a rýchle kroky.
Otočila som sa a uvidela som zadýchanú Pansy, ako vletela za nami do miestnosti. Ledva popadala dych. „Draco sa prebral!“ zvolala.

V tom momente nastal frmol. Schytila som Liama, Vyhodila si ho do náručia, prikázala som Winky, aby to oznámila pánovi Iglebymu a pani Narcisse a premiestnila som sa do nemocnice.

Až tam ma napadlo, že som sa mohla aspoň prezliecť a učesať, keďže som na sebe mala tepláky, nejaké Dracovo tričko, ktoré som vyhrabala v jeho šatníku – cítila som sa tak akosi blízko k nemu, dobre možno to znie divne, ale ja si rozumiem - a vlasy som mala uviazané do strapatého uzla.

„Mami rýchlo!“ vrieskal Liam a hnal sa predo mnou po chodbe.

Ľudia na nás podivne pozerali a niektorí na nás aj ukazovali prstom. Hlavne na Liama, ktorý bol vyškerený a vyskakoval tak veľmi ako vedel.

Keď sme vošli do izby, našli sme bledého Draca s nechápavým výrazom v strieborných očiach, ako vykrikuje po liečiteľovi.


A máme za sebou ďalšie gulatiny. Ale už posledné, pretože nás čaká len jedna jediná kapitola a potom epilóg. Neuveriteľné. :)

V ďalšej kapitole sa na Vás teší Draco. 

Mimi :D


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Úlomky zrady - 20.:

11. Perla přispěvatel
14.09.2013 [19:07]

PerlaJéééééj... nič viac sa na to povedať nedá, asi len toľko, že idem rýchlo ďalej. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

10. zuzinecckaa přispěvatel
13.09.2013 [12:55]

zuzinecckaaDobře mu tak. Emoticon Fakt si to zasloužil. A od jeho otce to bylo opravdu šlechetné, že se o všechno, dá se říct, postaral sám. Emoticon Fakt dost kruté pro oba... Emoticon Emoticon
Pobavila mě teda dětinskost Milese - vyplazování jazyka v jeho věku? Emoticon No i když.. Já jsem jen o pár let mladší a dělám to taky.. Emoticon Emoticon Ale stejně to mělo super atmosféru v tom všem. Emoticon Emoticon
A pak ten "obraz" či "umělecké dílo"... Emoticon Emoticon Ale dostalo mě, že si Liam představuje Miu s Dracem. Emoticon Normálně jsem z toho naměkko. Emoticon Emoticon Přišlo mi to prostě kouzelné. Emoticon
A konečně... Konečně je vzhůru!! Emoticon Tak já jdu zase o kousek dál... Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

9. mima33 admin
12.09.2013 [19:10]

mima33Tethys, teraz sa uškieram ako debil Emoticon Niekto sa ma raz spýtal, či Liam nie je Dracov syn - už neviem, kto to presne bol - lebo sa vraj na neho ponáša. A tak som si povedala, že nech teda je tak. Aj keď nie je jeho - tak nech aspoň chce byť jeho - dáva to zmysel? Emoticon Ďakujem ti Emoticon

8. Tethys
12.09.2013 [19:08]

Jé, nevím co dříve!
Duncan byl vážně debil. Jsem ráda, že dostal třináct let natvrdo. Nevím, lepší by možná byl mozkomorův polibek...
Ale Albus! Wow, tak to jsem nečekala. Vím, že hnusně ublížil mému/našemu miláčkovi Dráčkovi, ale jsem pořád zvyklá na starého, hodného Brmubála.
Liam je úžasný. Při Salazarovi, on chce být jako Draco! Everybody wants to be like Draco... Emoticon Emoticon
A co ten konec? Rychle jdu na další! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

7. mima33 admin
12.09.2013 [13:18]

mima33Izzie, ja viem, táto kapitola je dosť krátka. Ale tak nejako som nevedela, ako ju rozpísať Emoticon Na jednej strane mi bude poviedka chýbať, ale na druhej už chcem skočiť na niečo iné Emoticon Ďakujem Emoticon

6.
Smazat | Upravit | 11.09.2013 [22:20]

V tejto to bolo nejaké rýchle Emoticon , ale som rada, že sa konečne prebral a už budú spolu Emoticon Emoticon

5. mima33 admin
11.09.2013 [19:08]

mima33Vy si o mne myslíte, že som úplne bezcitná? Emoticon
Deny, áno plánujem novú poviedku. V priebehu budúceho týždňa s ňou začnem - už mám predpísaných pár kapitol Emoticon Ďakujem ti Emoticon
Aramka, Liam je také moje slniečko Emoticon a v podstate prvé dieťa, ktoré som kedy "vytvorila", takže som nesmierne rada, že sa vám tak páčil Emoticon Ďakujem pekne Emoticon
Wanda, preboha. Aj ja mám srdce - alebo nie? Emoticon Ďakujem Emoticon
Trisha, to nevadí, aj smajlík mi stačí Emoticon Ďakujem ti Emoticon

4. Trisha přispěvatel
11.09.2013 [19:01]

TrishaProsíííím nech si spomenie. Emoticon Emoticon Emoticon
A viem, že trz nechávam len také krátke komenty, ale nechce sa mi stále dokola vypisovať, aké to bolo úžasne Emoticon Emoticon

3. Wanda
11.09.2013 [18:54]

Preboha... Že nestratil pamäť? Prosím, že? Emoticon Uff... Teším sa na ďalšiu... Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. aramka přispěvatel
11.09.2013 [18:02]

aramkaJsem ráda, že to odpadlo tak jak to dopadlo, je fakt že mohl dostat více roků, brumbála je mi malinko líto, ale na druhou stranu ztratili jeden život a ne miliony, takže jsem ráda že to takto dopadlo, jinak jsem ráda že se draco probral, snad už bude všechno v pořádku. Liam je zlatíčko líbí se mi že chce být jako draco, a hermiona si už taky zaslouží to štěstí s dracem a liamem Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1 2   Další »

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!