OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » FanFiction The Vampire Diaries » Little Dirty Secret - 21. kapitola

13.02.2013 (13:00) • mima33 • Povídky » Na pokračování » FanFiction The Vampire Diaries • komentováno 7× • zobrazeno 1361×

21. kapitola

A bolo to tu. Teraz príde tá chvíľa, ktorej sa hnedovláska tak veľmi obávala. Už dve hodiny stála pri okne a sledovala príjazdovú cestu. A teraz sa na nej zjavilo Klausovo auto a Klaus sa z neho vyrútil, ako hurikán.

Jasné, že Elliot ho o všetkom informoval, on to proste nemohol nechať len tak, však? Prečo, keď už v jej živote svitla aspoň maličká, i keď nepatrná iskierka nádeje, tak musí nastať niečo, čo ju zametie pod zem?

Sophie sa pohla od okna do stredu izby a orieškovými očami hypnotizovala dvere. Čakala na to, kedy sa rozletia a Klaus sa prirúti k nej a prinajmenšom ju uškrtí. Aspoň by sa dostala z tohto pekla, ktorému sa vraví život.

Trvalo presne tridsať štyri sekúnd, kým sa dvere na Sophiinej izbe otvorili a dnu sa vovalil Klaus. Pripomínal prílivovú vlnu cunami, ktorá so sebou všetko neúprosne zmetie.

Sophie sa zaprisahala, že si udrží ľahostajnú formu, no ako náhle sa pozrela do jeho očí, všetka odvaha ju opustila a mala chuť schovať sa niekam pod posteľ. Ale takú radosť mu neurobí.

„Kde je?!“ zajačal Klaus a zatínal ruky do pästí.

Sophie odvážne nadvihla bradu a rozhodla sa hrať na nechápavú. „Kto?“ spýtala sa.

„Nesnaž sa ma vytočiť ešte viac!“ zakričal a prirútil sa k nej. „Kde je?“ zopakoval šeptom plným hrozby.

„Neviem,“ zasyčala Sophie a škaredo na Klausa zagánila.

Klaus už pomaly začínal prichádzať aj o tú trošku sebaovládania, čo mu zostala. Chytil Sophie za bradu a nadvihol jej hlavu k sebe. Sophie sebou mykala a to Klausa naštvalo. Čím viac sa ona vzpierala, tým viac on drvil jej tvár.

„Ubližuješ mi,“ pošepla zlomene a z očí sa jej vyvalili slzy.

Klausovi to ale bolo úplne ukradnuté. On jej chcel ublížiť. Chcel, ako trest za to, že sa od neho pokúsila ujsť, aj keď povedala, že by to nikdy neurobila.

„Kde je? Povedz mi to!“ prikázal hypnoticky a Sophie poslúchla. Nemala na výber.

„Ušiel,“ odpovedala a Klaus ju vtedy pustil a otočil sa jej chrbtom.

Zhlboka dýchal, aby sa tak mohol upokojiť, no čím viac sa snažil, tým viac ho premáhala zlosť. Už mal po krk toho, ako sa s ním každý snažil zametať. Ako sa ho ľudia pokúšali klamať a obchádzať. Skutočne chcel, aby to už skončilo.

„Klaus?“ prihovorila sa mu šeptom Sophie.

Klaus sa k nej otočil a povýšene na ňu pozeral. „Ani nevieš, ako musím bojovať s nutkaním, vytrhnúť srdce z tvojej hrude. Zaslúžila by si si smrť a to hneď teraz!“ Jeho hlas bol plný nenávisti.

Nebola to nenávisť priamo k Sophie, ale ku všetkým. Dnešný deň bol plný prekvapení a nie zrovna príjemných a tak sa v ňom zlosť nejako nakopila a teraz ju potreboval vybiť. Ale ako?

Sophie sklopila pohľad k zemi a nervózne si hrýzla peru. Už sa párkrát stalo, že ju Klaus vydesil, ale nikdy nie takto.

„Pozeraj sa na mňa, keď s tebou hovorím!“ zareval a Sophie sebou od šoku trhla a nevedomky ustúpila dozadu. Klausova ruka automaticky vyletela k nej a drsno ju za rameno pritiahol k sebe.

Sophie od bolesti zajačala a mykala sebou. Klaus ignoroval, že jej teraz pravdepodobne zlomil ruku. Usúdil tak z toho nepríjemného zvuku, čo sa ozval, keď ju zdrapil a nechal sa ovládnuť svojimi potrebami.

Chytil Sophie za vlasy a hlavu jej zaklonil dozadu. Tesáky zaboril do jej kože a do jeho tela začala prúdiť jej sladká a lahodná krv, ktorá ho napĺňala blahom.

Sophie sa od neho snažila dostať, ale jej pokusy vyšli nazmar, a tak sa napokon poddala. Možno bude mať šťastie a zajtrajška sa nedožije.

*** 

Damonovo auto postálo pred Grillom a Damon z neho vystúpil. Mal v pláne sa opiť a potom to zopakovať ešte tak tridsaťkrát prinajmenšom. Možno mu to pomôže rozlúštiť záhadu, ktorú pracovne nazval “premnožené mrchy“.

„Damon?“ doniesol sa k nemu Kolov hlas a Damon sa za ním otočil.

Kol sa tváril spokojne a usmieval sa. „O čo ide?“ spýtal sa a nadvihol obočie.

„Wilson dnes všetko povedal. Viem, kde sú Elijah a Elena,“ vyhlásil.

Elena? Och bože. Ďalšia dvojníčka? Nie je ich už nejako priveľa? Ešte nech Klaus privedie Sophie a môžu hrať hru, hádaj ktorá je ktorá.

„Čo je?“ štuchol Kol do Damona a ten odul pery.

„Ja si nie som istý, či chcem zachrániť aj Elenu,“ zažartoval. Jasné, že žartoval. Alebo nie? Vlastne, keď o tom uvažuje, tak si nie je taký istý.

„No tak ju tam necháme, len už poď,“ povedal Kol a otočil sa na odchod.

Damon chvíľu pozeral na jeho vzďaľujúcu sa postavu, potom sa pozrel na Grill a s povzdychom sa vydal za Kolom. Damon, ktorý dáva prednosť záchrannej akcii pred bourbonom. Takýto Damon sa mi nepáči, pomyslel si čiernovlasý upír a poslušne šiel za Kolom.

„Si nejaký divný,“ skonštatoval Kol, keď nasadali do jeho auta.

Damon mykol ledabolo plecom a pohodlne sa usadil v kresle. „A kam že to ideme?“ spýtal sa.

„Asi pol kilometra za Mystic Falls je nejaká malá kôlňa, pod ňou je pivnica a tam sú ukrytí. Takže máš asi desať minút, aby si si premyslel, čo s Elenou,“ oznámil Kol a zasmial sa.

Damon ho takého bezstarostného už dávno nevidel. Vlastne, keď nad tým premýšľa, tak skôr nikdy.

„Čo vieš o tom Chrisovi?“ spýtal sa náhle Damon a snažil sa tváriť ľahostajne.

Kol nadvihol obočie a úkosom na Damona pozrel. „Prečo?“

„No ja len, že je mi taký známy. Akoby som ho už videl. Predtým,“ Damon náročky naťahoval slová a nahodil svoj povestný pohľad neviniatka.

Kol náhle zabrzdil a prebodol Damona pohľadom. „Čo vieš?“ spýtal sa naštvane.

Damon vyvalil oči a pokrútil hlavou. „Nič,“ prehodil a tváril sa, že krajnica cesty ho zaujala.

„Damon!“ zasyčal Kol a Damon na neho pobavene zazrel. „Hovor!“ prikázal.

Damonovi vtedy došlo, že je asi blbosť zapierať. Kol očividne niečo vie a tak by sa aj on mohol dostať k nejakým informáciám.

„Viem, že dvojníčok je viac, len neviem, kto je tá posledná,“ povedal. „A viem aj to, že majú niečo s tým Chrisom.“ Tentoraz strelil do prázdna, ale podľa výrazu v tvári pôvodného, nebol vôbec mimo.

„Ako to vieš?“ spýtal sa ostražito.

Damon si povzdychol a pustil sa do vysvetľovania. „Stretol som ich v Grille. Bola to náhoda a jedna z nich sa mi pokúsila vymazať pamäť, ale mal som železník. A keď som nad tým neskôr uvažoval, spomenul som si na niečo, čo som už takmer zabudol. Ešte, keď som bol človek, som ich dve videl a hovorili o nejakom Chrisovi. Ale bol som blbec a vôbec mi nedošlo, čo sa deje.“

Kol sa zahľadel na palubnú dosku a úporne premýšľal. Prstom klopkal po volante a hrýzol si peru. Napokon zazrel na Damona a povedal: „Keď zachránime Elijaha, niečo ti poviem.“

S tými slovami naštartoval auto a pohli sa ďalej.

*** 

Sophie ležala na posteli, ktorá bola presiaknutá jej krvou a plakala. Bolela ju ruka, práve prišla o niekoľko litrov svojej krvi a každú chvíľu strácala vedomie.

Klaus ju dokonale zničil. Možno by niekto povedal, že si za to mohla sama. Ale je to tak? Sophie bola presvedčená, že takýto život by nikto dobrovoľne nežil. A neľutuje svoj čin. Pokiaľ sa naskytne ďalšia šanca na útek, bez mihnutia oka tak znova urobí.

Ale teraz bola zamestnaná bolesťou. Ruku mala pravdepodobne zlomenú. Nedokázala s ňou pohnúť a nepekne jej opúchala. To ju Klaus ani nevezme k lekárovi?

Klaus pomaly otvoril dvere a nakukol dnu. Sophie ležala presne v tej polohe, v akej ju na posteľ položil a chvela sa. Do uší sa mu dostali jej tiché vzlyky.

Prešiel k nej a Sophie stuhla hneď, ako položil svoju ruku na jej telo. Začínala mať horúčku, pod jeho dotykom doslova horela.

Tesáky sa mu vysunuli a on si zahryzol do ruky. Potom opatrne nadvihol Sophiinu hlavu a ruku jej priložil k ústam.

V prvom momente sa pokúsila otočiť, ale Klaus ju naschvál pritlačil a ona zasyčala od bolesti. To ju donútilo prehodnotiť svoje rozhodnutie a napila sa.

Klaus trpezlivo čakal, kým sa odtiahla a potom sa posadil k nej a oprel sa o stenu.

„Je to vtipné,“ prehodila Sophie.

Klaus nechápavo nadvihol obočie a pohliadol na ňu. V očiach mala hrôzu, ale pery sa jej usmievali.

„Mala som zlomenú ruku dvakrát za deň,“ pošepla a rozosmiala sa.

Bol to hysterický smiech, ktorý naháňal husiu kožu. A hlavne, Klaus nemal poňatia o čom hovorí. „Ako to?“ pošepol pokojne.

„S Alexom sme havarovali,“ precedila cez zuby a ďalej sa rehotala. „Mimochodom z toho červeného auta je kopa šrotu.“

„Ukradli ste mi auto?“ spýtal sa. Popravde mu to nejako extra nevadilo. A ak má byť úprimný, ani si nevšimol, že chýba.

„Hej, ako sme mali ujsť?“ spýtala sa pobavene hnedovláska. Bola ako v nejakom tranze. Tvárila sa nepríčetne, i keď v očiach sa jej zračila riadna dávka strachu, ale inak sa smiala.

„Prečo si ušla?“ pošepol Klaus a tým zastavil Sophiin smiech. „Povedala si, že by si so mnou zostala aj dobrovoľne.“

Sophie stisla pery a rukami sa objala. „To bolo pred tým, ako si mi začal naháňať hrôzu,“ odpovedala úprimne.

„Tak to je. Ja naháňam ľuďom hrôzu, pretože som monštrum,“ zašepkal Klaus do ticha, ktoré sa okolo nich rozprestrelo.

Sophie sa posadila a zamračene hľadela do Klausovej tváre. „Nie si. Len chceš byť a presne to je problém,“ odmlčala sa a navlhčila si popraskané pery. „Myslím, že si len osamelý.“

Klaus sledoval jej tvár a zrazu mal pocit, akoby sa vrátil dozadu o tisíc rokov a sedel pri Tatii. Mal v živej pamäti, ako mu niečo podobné povedala. Trápil sa vtedy kvôli Michaelovi a ona mu dodávala odvahu ísť ďalej. Je možné, že Sophie je nejakým prevtelením Tatie?

Sú si tak bolestivo podobné. Klaus miliónkrát videl v jej chovaní Tatiu. V spôsobe, akým rozpráva, akým sa pozerá...

Skôr, ako si stihol premyslieť čo vlastne robí, naklonil sa k nej a ukoristil jej pery pre seba. Spočiatku sa vzpierala, ale napokon sa v Klausovom náručí roztopila a obaja sa nechali unášať túžbou, ktorá v nich vyvrela.

Autor: mima33 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » FanFiction The Vampire Diaries

Sdílet

Diskuse pro článek Little Dirty Secret - 21. kapitola: