OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Jednodílné » Denník budúcnosti

02.09.2011 (12:00) • JaNkA261 • Povídky » Jednodílné • komentováno 2× • zobrazeno 705×

Milý denníček, volám sa Janka mám sto jeden rokov vďaka vede sa ľudia môžu dožiť vyššieho veku ako kedysi. Naša technika je už tiež vyspelejšia, ako asi v roku 2009. Prišla mi dnes pozvánka na oslavy do galaxie Habakuk  na planétu Dibin ku mojej prapravnučke. Aby som vo voľných chvíľach vyplnila čas a aby som sa mala s kým podeliť o zážitky, tak som si začala písať denník. Svoj  posledný denníček som si písala na základnej škole.

Deň1.  25.12.2099

Nastupujeme na raketoplán o ôsmej hodine medzi galaktického času. Cestovať budeme tri dni a preletíme asi okolo troch galaxii. Dnes sme preleteli do galaxie h55 tam sme dosadli na planétu Klausis. Na planéte sme chvíľu prečkali. Na planéte boli prekrásne živočíchy o akých sa mám ani Zemi nesnívalo. Táto planéta je trochu čudná, ale svojou čudnosťou je aj zaujímavá. Škoda že hneď keď si pilot odpočinul sme museli pokračovať. Na tejto galaxii sme pristáli ale rada sa tu cestou späť zdržím a navštívim ich zaujímavé miesta a kultúru. Po štarte v medzi galaktitskom čase bolo práve osem hodín. Na lodi si deti vo vedľajšej miestnosti usporiadali diskotéku. Ja už som predsa len staršia a som trochu viac unavená tak sa prednes rozlúčim.

Deň2. 26.12.2099

Nastalo ráno a už sme boli v galaxii mg150. Dnes sme na oplátku zavítali na planétu Kráľ syrov. Bohužiaľ, vtedy keď sme tam boli na planéte bola práve tma a nevideli sme nič, ale hviezdna obloha na planéte bola nádherná. Celú galaxiu sme mali ako na dlani, bolo to super. Na oblohe bolo snáď milión hviezd ak nie viac. Celý čas čo sme tam stáli sa pri oknách odohrávali bitky kto bude pri okne a uvidí tu nádheru. Ale než sa stihli všetci vystriedať raketoplán odštartoval a my sme sa vydali do nášho cieľa.

Deň3. 27.12.2099

Pristáli sme. Hneď ako som vystúpila, ma tam privítalo kopec detí ,,Stará mama aký bol let, chcem ti niečo ukázať!“ a ťahali ma nezmámim smerom. Naraz uprosrerd všetkých tých ľudí som uvidela svoju pravnučku.

,,Lucka“ zakričala som na ňu. ,,Ahoj, tak rada ťa znovu vidím, som rada, že si k nám prišla!“ Išla som teda za svojou prapravnučkou. Doviedli ma k svojmu domu a tam ma zaviedli jej deti do izby. Lucka a Marienka  mi hneť chceli ukázať svoje izby ktoré boli naozaj úžasné. Ale už bolo neskoro deti si pozreli rozprávku na dobrú noc a šup do postele.

Deň4. 28.12.2099

Hneď ráno sme išli na prechádzku. Lucka s Marienkou mi poukazovali svoje okolie. Bolo to tu úžasné. Nádherné okolie a krásna príroda. Išli sme na kultúrny program. Boli sme v divadle, v kine, v zoo. Úžasné zážitky. Deti boli také šťastné, ich očká žiarili na míle ďaleko. Ale čas utiekol rýchlo a zotmelo sa večer sme si pozreli nejaké filmy a išli sme do postele.

Deň5 29.12.2099

Hneď ráno sa deti vybrali do školy. Po obede som pre nich išla a čo som nevidela.  Učiteľom len tak z úst sa poznámky sypali žiakom do zošitov všetko tam bolo iné. Žiaci sa tam učili vybrané slová už v prvom ročníku. A to nehovorím kedy deti idú po prvý krát do školy. Dva roky v škôlke a šup do školy. Chvíľu som deťom pomáhala s úlohami a už bol večer.

Deň6. 30.12.2099

Deti išli do školy a mne v tej chvíli zazvoní medzi galaktickí mobil. A vtedy keď som sa pozrela na displej zistila som že mi volá môj brat z galaxie X550 z planéty Bublina. Zdvihnem telefón a čo som  nepočula. Brat ku nám príde tiež ale že mu mešká raketoplán tak že príde až zajtra. Tak som sa išla prejsť po záhrady a poobede išla som pre deti do tej čudnej školy. Deti na prázdniny nedostali úlohy tak sme išli nakúpiť a domov. Urobili sme šalát a kapustnicu pre brata. Deti sa tak tešili na praprastrýka že si mysleli že  keď pôjdu skôr spať tak zajtrajší deň príde skôr.

Deň7.-8. 31.12.2099-1.1.2100

Čakali sme skoro ráno na raketoplán z galaxie X550.Raketa mala však meškanie kôli búrke meteorov. Brat sa na planétu Dibin dosadol s raketoplánom bohužiaľ až večer a my sme zatiaľ všetko nachystali na oslavy.  Ako sme prišli do domu Lucky. hneď sme zasadli za stôl po večeri sme išli do obývačky pozrieť si nejaké filmy, a o pol noci sme išli von na oblohe bol nádherný ohňostroj a veľkolepé oslavy, ktoré trvali asi hodinu. Potom sme išli spať. Hneď ráno deti boli celé bez seba, lebo brat mal narodeniny a bola krásna oslava na jeho jubileum. Ako darček nás Lucka vzala na planétu Klausis. Tak sme si zbalili veci a išli sme na medzi galaktické letisko. Kúpili sme letenky a všetci sme leteli. A náš let sa práve začal.

Deň 9. 2.1.2100

Let pokračuje. Pred nami je búrka všade je obrovská tma, núdzovo sme pristáli na neznámej planéte. Bola neobývaná. Na planéte nebolo nič iné ako milióny sopiek. Pilot spolu s mechanikmi opravoval raketoplán poškodený od meteoritov. Ale podarilo sa to až asi po desiatich hodinách. Vzlietli sme. Búrka už prestala. Ale už Bola noc tak sme išli spať.

Deň10.3.1.2100

Pristáli sme. Urobili sme si krásny jednodňový výlet prešli sne celú Zoo, Hlavné námestie a aj nádherné pamiatky. Bolo to super. Krásne sme si to užili. Boli sme aj v prírode. Ale večer sme sa museli rozlúčiť mne aj Maťovi už letel raketoplán domov. A to je koniec.

Autor: JaNkA261 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Denník budúcnosti: