Detektívka • OurStories.cz ~ naše povídky

V škole sme mali napísať krátky detektívny príbeh, v ktorom sa objavia tieto slová: búrnej, noc, dom, svitnul, tmavá. Dúfam, že poviedka zaujme a potešíte ma komentárom. Príjemné čítanie praje Mischell. :D

17.09.2012 (15:00) • Mischell • Povídky » Jednodílné • komentováno 1× • zobrazeno 1129×

EDIT: Článok neprešiel korekciou!

Dnešný deň sa určite nevydaril podľa vandiných predstáv. Ráno zaspala do školy, čím si vyslúžila neospravedlnenú hodinu, a ešte stihla pokaziť test z matematiky. Všetko to ale zachránilo jedno dievča:

„Ahoj. Volám sa Verona." pristúpila k Vande. Určite plakala, pretože mala červené a opuchnuté oči.

„Prišla som ťa poprosiť o láskavosť. Určite si počula, že môj brat Damián je mŕtvy." Samozrejme, pomyslela si Vanda. O chudákovi Damiánovi počul už každý. Niekto ho zavraždil pred mesiacom. Detaily nikomu nepovedali, len zrušili vyučovanie na dva dni a tým sa naňho aj zabudlo.

„ Polícia vyšetruje jeho smrť, určite to nebola samovražda, to som si istá. Damián bol správny chalan, netrpel ani depresiou. Prosím ťa, viem, že ty a tá tvoja partia ste už vyšetrili veľa záhad. Je mi jasné, že ťa žiadam o veľa a ak povieš nie, tak to pochopím. Nemohla by si sa na tú vraždu pozrieť aj ty? „

„Počkaj," prerušila jej monológ, „akože sa mám pustiť do vyšetrovania vraždy?"

„No, nie tak doslova. Už je to mesiac, čo ho zabili a polícia si stále nevie dať rady. Už to skoro úplne vzdali. Ale počula som ,že si šikovná. Možno keby si sa povypytovala pár ľudí, na niečo by si prišla." dievča na ňu spýtavo hľadelo. A pretože Vanda milovala takéto výzvy, rozhodla sa, že to skúsi.

„Okej, Verona, ale nič nesľubujem."

„Ďakujem, Vanda, máš to u mňa." Usmiala sa a odišla.

Celú cestu zo školy Vanda rozmýšľa nad tou vraždou. Zavolá Lili a Hugovi a spoločne sa pokúsia vymyslieť nejaký plán a pustia sa do vyšetrovania. Zrazu jej zazvonil mobil:

„Haló?" opýtala sa.

„Čauko, Vanda, to som ja Verona. Zabudla som ti povedať, že príčinou jeho smrti bolo udretie tupým predmetom do hlavy."

„Okej. Tupý predmet. Ešte niečo?"

„Nie. A ešte raz ďakujem, že sa na to pozrieš. Ahoj."

„Ahoj."
Hneď ako prišla Vanda domov zapla počítač a pozrela, či náhodou Lili alebo Hugo nie sú online. Samozrejme, že boli obaja. Nasadila si slúchadla a zapla videohovor.

„Čaute decká, máme prácu." oznámila im.

„Ahoj Vanda. Ako to myslíš? opäť je na škole nejaká záhada?"opýtala sa Lili.

„Tentokrát je to niečo oveľa zaujímavejšie. Dnes prišla za mnou jedna baba, volá sa Verona poznáte ju?"

„Myslíš Veronu Petersovú, sestru Damiána, ktorého pred mesiacom zavraždili?" opýtal sa prekvapene Hugo.

„Áno. Presne tú. Poprosila ma, či by sme sa nemohli pozrieť na prípad jej brata, povypytovať sa jeho priateľov, nepriateľov a zistiť niečo viac, lebo polícia si už mesiac nevie dať rady."

„Vau. Takže to je náš prvý veľký prípad?" veselo sa ozvala Lili.

„Tak nejako. Takže ideme do toho?"

„Áno!" ozvali sa obaja rovnako.

„Super! Takže od teba Hugo potrebujem, aby si mi zistil nejaké detaily ohľadom vraždy."

„Žiaden problém, Vanda."

„A od teba, Lili, potrebujem aby si mi napísala zoznam ľudí, s ktorými sa musíme porozprávať.
„Okej ."

„Takže decká, ak niečo budete mať, len mi zavolajte. Zatiaľ čaute."

Vanda sa zatiaľ najedla a napísala si úlohy. Chcela si ísť popozerať staré výtlačky novín, aby zistila niečo o Damiánovom prípade, keď jej zazvonil telefón.

„Vanda, zistil som, že príčinou jeho smrti bol úder tupým predmetom do hlavy....

„Áno, to mi povedala aj Verona. Skús pohľadať niečo iné."

„Počkaj! To nebolo všetko. V novinách písali, že bol pochovaný za živa."

„To znamená, že ho tá rana nezabila?"

„Nie"
„Ďakujem Hugo, to mi zatiaľ stačí. Lili mi už preposlala zoznam ľudí, ktorých musíme vyspovedať, takže zatiaľ nemáme čo robiť. Stretneme sa zajtra v škole. Ahoj." Vanda vypla mobil.

Na druhý deň ráno sa stretlo celé trio pred školou a dohodli si plán na vypočúvanie. Vanda sa cez deň porozprávala s jeho spolužiakmi, nič zaujímavé sa však nedozvedela. Damián bol vraj pohodový chalan, ktorý nemal žiadne konflikty a nikto by mu neublížil. To sa Vande nepáčilo, lebo nezistila nič zaujímavé. Snáď Hugo s Lili pochodili lepšie.

„Takže, ja som hovoril s tou Miriam. Bola jeho priateľkou a z tej vraždy sa stále nespamätala. Nemohol som sa s ňou ani porozprávať, lebo vždy, pri zmienke jeho mena, sa rozplakala." smutne skonštatoval Hugo.

„To nevadí, keď je v takom citovom rozpoložení, tak ju necháme na pokoji. Ako si pochodila ty, Lili?"

„Tak to mi neuveríte! Damián bol známa firma na písanie úloh, projektov a vedel aj získať odpovede na test! Všetko, samozrejme, za peniaze."

„To by mohol byť motív!" nahlas uvažovala Vanda.

„Presne tak! A ja som zistila, ako sa volá jeho najväčší nepriateľ. Je to istý Fabián, spolužiak jeho priateľky Miriam. Už dlhší čas mu ju chcel prebrať."

„Výborne Lili. Tak ja skočím za tým Fabiánom a vy môžete ísť domov."

„Tak sa zatiaľ maj!" rozlúčili sa s ňou kamaráti.

Vanda sa vydala do Miriaminej triedy. Spýtala sa nejakého chlapca, či náhodou nevie, kde je Fabián a ten je k nemu zaviedol.

„Ahoj. Moje meno je Vanda a Damiánova sestra Verona ma požiadala, aby som sa pozrela na jeho vraždu. Počula som, že si jeho najväčší nepriateľ. Je to pravda?"

„To je teda pravda, ale Damiána som nezabil!" smutne odpovedal Fabián.

„Vážne? A to ti mám veriť? Veď ty si mal dostatočný dôvod na vraždu: Nenávidel si ho!" rozčúlila sa Vanda.

„Môže to tak vyznieť, ale ja som sa mu chcel ospravedlniť. Chcel som aby sme sa udobrili! Nedokázal by som ho zabiť!" priznal sa Fabián

„No dobre. Tak ja ti teda verím, ale ak prídem na to, že si klamal, tak sama ťa odveziem do väzenia!" odpovedala Vanda a odišla.

Ocitla sa na mŕtvom bode. Čo len teraz urobí? Nemá vôbec nikoho, kto by bol podozrivý. Určite sklame Veronu a jej trio detektívov sa rozpadne. Keď prišla domov bola veľmi vyčerpaná a musela si zdriemnuť. Zobudilo ju až vyzváňanie mobilu.

„Prosím." Ozvala sa rozospato.

„Ahoj Vanda! Tu je Verona. Ďakujem ti, že si vyriešila tu bratovu vraždu! Už zatkli vinníka! Predstav si, že to bol ten hnusák Fabián!"

„Si si istá?"

„Jasnačka. Ešte raz ti ďakujem. Dovidenia, Vanda!" rozlúčila sa Verona. To nemôže byť pravda . Veď Fabián sa mu chcel ospravedlniť. On ho určite nezabil. Vanda bola úplne na dne nevedela čo má robiť. Čo ak ho naozaj zabil Fabián a ona len uverila jeho klamstvám? Nie, určite nie, hovoril to tak presvedčivo. A zrazu Vande svitnul nápad. Obula sa a vybrala sa von. Bola búrna tmavá noc, ale jej to nevadilo, musela sa poprechádzať. Ani si to neuvedomila a stála pred domom. Zaklopala a otvorila jej Miriam. Vyzerala oveľa lepšie ako ju opísal Hugo. Vôbec nebola smutná, ba naopak ligotali sa jej oči a úsmev mala od ucha k uchu.

„Ahoj. Ty ma asi nepoznáš, volám sa Vanda a vyšetrujem Damiánovu vraždu. Môžem ťa na chvíľu vyrušiť?" nesmelo sa ozvala.

„Jasnačka. Poď hore ." usmiala sa Miriam .
Hneď ako vošla Vanda do izby, si všimla veľkú trofej na stole.

„Miriam, ty si gymnastka?" spýtala sa.

„Ó, áno. Túto som vyhrala len pred mesiacom."

„Prosím ťa, nedala by si mi pohár vody?" opýtala sa Vanda. Miriam odišla z izby.
Pred mesiacom? Vtedy zomrel Damián. Vanda sa ešte rýchlo poobzerala po izbe a nakukla aj pod posteľ. Nemohla uveriť tomu, čo videla. Vzápäti sa vrátila Miriam s vodou. Vanda sa napila, poďakovala a povedala, že už musí ísť. Keď vychádzala od Miriam, narazila do jedného dievčaťa.

„Vanda, toto je Laura, moja najlepšia kamarátka." v rýchlosti ich predstavila.
Rozlúčila sa a odišla. Mala namierené rovno na políciu. Na sekretariáte si vypýtala kapitána. Sekretárka sa ňu divne pozrela, ale privolala ho.

„Dobrý večer, slečna, potrebujete odo mňa niečo?" milo sa usmial policajt.

„Dobrý, moje meno je Vanda a musím vám povedať, že ste zatkli zlú osobu v prípade Damiána Petersa. Nebol to Fabián, ale jeho priateľka Miriam. Možno si myslíte, že táram ,ale všimla som si u nej doma trofej, ktorú vyhrala pred mesiacom. Ak si ju pozriete, uvidíte zo spodu stopy zle umytej krvi. A pod posteľou som našla schované zablatené oblečenie a botasky. Pamätáte sa, v ten deň pršalo." chrlila zo seba Vanda.

„Slečna, uvedomujete si, aké je to vážne obvinenie?" opýtal sa jej kapitán

„Áno, som si toho plne vedomá a všetku zodpovednosť si beriem na seba." rozhodne vyhlásila Vanda.

„Tak potom dobre." to bolo všetko čo povedal.

O NIEKOĽKO DNÍ
Cŕn,cŕn,cŕn

„Prosím?"

„Ahoj Vanda, tu je Verona. Tak ešte raz a teraz už vážne. Ďakujem ti , že si vyriešila vraždu môjho brata. Mala si pravdu, bola to Miriam. Vysvitlo, že dlhú dobu ho využívala len pre tie blbé testy a projekty. Keď jej oznámil, že končí, od nervov ho udrela tou trofejou. Veľmi sa zľakla, že ho zabila, tak zavolala nejakej Laure a spolu ho odniesli do lesa, kde ho zahrabali. Lenže on stále žil, Vanda, oni ho pochovali za živa!" rozplakala sa Verona

„Ja viem a je mi to veľmi ľúto Verona. Ale som rada, že som ti pomohla."

Tak opäť niekomu pomohla, aj keď toto bola trošku väčšia záhada ako tie, ktoré ich trio riešilo predtým.

Ja viem, že to nie je nič moc. Ale komentár by naozaj potešil. :D

Autor: Mischell, v rubrice: Povídky » Jednodílné