OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Jednodílné » Ja ho vidím, ty nie



Ehm. Skončili sa prázdniny. Som zase o niečo staršia a prinášam nový príbeh, ktorý vznikol ešte dnes (14.9.). Cez prázdniny som toho nenapísala veľa, ale niečo by sa predsa len našlo. Ale prv toto. Príjemné čítanie, nabudúce čakajte jednodielny príbeh „Kliadba", ktorý musím opísať zo zošita. :)
P. S.: Vysvetlivky (*) na konci článku.

Ja ho vidím, ty nie

A je to tu. Skončilo leto, všetci sme sa opäť vrátili do školských lavíc. Dva mesiace ubehli naozaj veľmi rýchlo. Užili ste si ich? Ja nie. Celý čas som brigádovala, a tak som sa do školy aj celkom tešila.

Stojím pri skrinke číslo 76, skrinka mojej bff* Lilly. Aha, už ide.

„Meddie!“ zakričal na mňa celkom známy hlas.

„Amy?!“ Otočila som sa o stoosemdesiat stupňov a zbadala ju. Mala svoje klasické blond vlasy s čiernym melírom, strojček na zuboch a krásne vykrojené pery.

„Sewááá!“ pozdravila ma svojím klasickým, funny** tónom. Ako otvárala ústa, všimla som si jej niečo na jazyku.

„Sewa, ty máš piercing?“ opýtala som sa.

„Jo!“ odpovedala hrdo. A vtom som zbadala ju.

„Otoč sa," povedala som pokojne.

„Čo?“ vyčítavo sa spýtala no nakoniec sa predsa otočila.

„Počkať, to je...“ akoby rozmýšľala, „Kristína.“ Vysoká stosedemdesiat centimetrov, červené pery, ryšavé vlasy, zelené oči. A pehy okolo nosu. „Skvelé. Čaká nás rok samých strápnení zmeneným kódom od skrinky...“ Oh bože. Spomienky na minulý školský rok.

„Drž hubu!“ drzo som odvrkla.

„Prepáč...“ povedala ironicky previnilo.

„Hmmm. Jedine, že by sa zmenila.“ Veľmi nepravdepodobné. Hneď na to som sa otočila a otvorila skrinku. Na moje potešenie som si zabudla úbor na telesnú výchovu, len som sa pousmiala.

„Cvičíš?“ spýtala som sa Amy. Mykla hlavou na znak súhlasu.

„Ty?“

„Nie.“ Pozrela sa na mňa a už v jej očiach znela otázka prečo. Samozrejme, opýtala sa ma.

„Zabudla som si telák.“

„Hneď na začiatku roka? Opek*** bude šťastím bez seba.“ To je recht. Pán učiteľ dával za to zníženú známku zo správania.

„Mhm...“ Vtom zazvonilo. Bez zbytočných rečí sme sa odpratali do šatní. Pomaly sa presunuli do telocvične. Na moje šťastie Opek chýbal a ja som len sedela na lavičke.


Konečne zazvonilo. Skončila sa posledná hodina a ja som sa odpratala preč. Hmm, Lilly sa pri mne dnes ani nezastavila. Nevadí. Kašlem na to.

Je september a zvykne pršať. Práve sa začínala búrka. Vybrala som si z tašky dáždnik a pokračovala smerom na zástavku. No mala som zvláštny pocit. Pocit ako by ma niekto... Prenasledoval. Nechcela som sa otáčať, prišlo by mi to zvláštne.

Keď som prišla na zástavku, okolo mňa prešiel muž v čiernom kabáte. Zhodou okolností som ho poznala. Poznala som ho z videnia. Celé leto chodil tým istým autobusom ako ja, z mesta. Prišiel bus. Nastúpila som a vypýtala si lístok. Pokiaľ si dobre pamätám, on chodil vždy na jednu zástavku po tom, ako ja vystupujem. No teraz si pýtal tam, kde ja. Necítila som sa dobre. Pri hľadaní miesta na sedenie som narazila na Anne, moju starú kamarátku.

„Môžem?“ opýtala som sa Ann.

„Jasné, poď.“ Dala si preč tašku zo sedadla a usmiala sa.

„Ďakujem,“ opätovala som jej úsmev.

„Čo nové? Ako škola?“

„Nové nič... Akurát mám zvláštny pocit z toho, že ma jeden muž prenasleduje.“

„Sedí tu?“

„Ehm,“ kývla som rukou smerom, kde sedí. No všimol si ma a uprene sa na mňa díval.

„Eh, kde?“ Ona je snáď slepá?! Veď sa na nás uprene díva.

„Cca**** štyri sedačky za nami, čierne vlasy, stará tvár a čierny kabát,“ opísala som ho.

„Asi musím jesť viac mrkvy. Neviem, kde je.“ Zrazu sme obe mali vystupovať.

„Sleduj ma, postavím sa k nemu.“ Trvala som na tom, že ho musí vidieť.

„Ok,“ súhlasila.

„Hmm?“ Naznačila som jej, či ho vidí. No Ann len pokrútila hlavou. Čože?! Zrazu ma chytila za ruku a vytiahla von z autobusu.

„Si v poriadku?!“ Nechápavo sa na mňa pozerala. Muž medzitým išiel smerom, kde bývam.

„Sto percentne.“ Vyšklbla som sa jej z rúk a rozutekala sa smerom za ním.

„Kam ideš?!“ Kričala na mňa.

„Pohni si!“

Keď som mala muža na dohľad, rozutekal sa tiež. „Vidíš ho?!“ Spomalili sme.

„Koho?“ OMG.*****

„Nechaj tak. Ja idem. Ahoj.“ Rýchlo som sa rozlúčila a opäť bežala smerom domov.

Nuž, už som ho nezbadala, na dverách bolo napísane čiernou fixkou: „Umrieš!“


 Vysvetlivky:

*bff - best friend forever; najlepší priatelia navždy

** funny – zábavný, zábavným tónom

***Opek - učiteľ telesnej

****Cca - približne

*****OMG - oh, my god; oh, môj bože



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Ja ho vidím, ty nie:

9. Aliska přispěvatel
16.09.2012 [20:42]

AliskaJá jsem tu ze začátku taky byla trochu vykolejená, jelikož mi pravopis vůbec nešel, ale musím říct, že díky adminkám teď už nepotřebuji korektorku :)

8. Simmie přispěvatel
16.09.2012 [20:24]

SimmieAliska: ved v poriadku, ale chápete, my sme sa taketo veci ešte neucili a som rada aj za kritiku lebo sa mozem zlepsovat :D no len tiez by nebolo zle aj od adminov mozno trochu povzdbuit a tak :) chapete? :D ja to nemyslim zle ;)
Jenny: ja sa tym nehajim a uz vobec jej to nevycitam, ved ok. Pisat prestat nechcem ;) Ved jasne, toto je podla mna jedna z mojich naaaajslabsich poviedok :D A je aj dost kratka a pisana tak ze som len vyplnala cas :D
Vogel: ďakujem :)

7. Vogel přispěvatel
16.09.2012 [9:00]

VogelTak na to, že ti je jedenáct, je to dobré... Ona ta slovní zásoba a celé myšlenky se samozřejmě rozvinou s věkem. Hodně štěstí Emoticon .

6. jenny přispěvatel
15.09.2012 [22:33]

jennyEhm, Simmie, že ti je 11 neznamená, že se tím máš bránit a hájit a vyčítat tak LiliDarknight, že je na tebe přísná, ale myslím, že Lili ti to vše píše, aby ses mohla poučit a zlepšit se - jednak pro své dobro i pro dobro adminů.
Ale co se povídky týče, nevím, jak moc to tedy vzhledem k tvému věku mohu zkritizovat. Jistě je skvělé, že vůbec píšeš a já věřím, že věkem to bude lepší a lepší, snad i nápady.
Mě tohle upřímně moc nebavilo, neboť děj se vlekl a mnoho věcí tam bylo nepodstatných a zbytečných, ale pořád jsem tomu dávala šanci, že se tam stane něco zajímavého. Z tvého pohledu se tak jistě stalo, ovšem ten nápad - nebyl špatný, jen kdyby jsi to možná napsala jinak, četlo by se to lépe a vyznělo by to více vážně či důvěryhodně, ale v tomto případě mě tento spád nijak závratně nepřekvapil ani nenadchl.
Ale tím tě nechci odradit od psaní, určitě piš dál. Nechci tu nikoho diskriminovat podle věku, ale myslím to v dobrém slova smyslu: Na to, že je ti jedenáct let, to není zlé. Jen v tom pokračuj.

5. Aliska přispěvatel
15.09.2012 [22:19]

AliskaSimmie: Nemyslím to zle, jenom chci říct, že Lili to píše, protože to je její povinnost :)

4. Aliska přispěvatel
15.09.2012 [22:19]

AliskaSimmie: Sorry, ale pravidla pravopisu tu platí pro všechny stejně. Já tu začala psát ve dvanácti a taky jsem se to musela naučit nebo si najít korektorku...

3. Simmie přispěvatel
15.09.2012 [21:22]

SimmieLili: ehm, sorry ale mam 11 rokov a fakt ešte nemám vedomosti ktoré by obsahovali toto. Neuraz sa ale fakt by si občas mohla pozerať aj na vek.... Ale fajn, ďakujem za opravu :) Emoticon
Faint: ďakujem :)

2. Faint31 přispěvatel
15.09.2012 [21:19]

Faint31Vzhľadom na tvoje vedomosti si myslím že je to celkom slušná poviedka.

1. LiliDarknight webmaster
15.09.2012 [10:58]

LiliDarknight*Číslovky sa píšu slovom, nie číslicou. (Výnimkou sú len letopočty a vyjadrenie času.)
*Nepoužívaj skratky a značky (napr. cm alebo °C)
*Nepíš Caps Lockom.
*Každá priama reč vyslovená inou postavou patrí na nový riadok.
*Priamu reč si mala napísanú totálne zle. Skús si pozrieť tento vzor:

1. Ak za priamou vetou nasleduje uvádzacia veta (teda povedal, vykríkol, opýtal sa, odpovedal, podotkol, vydýchol, zamrmlal, pozdravil, zdesil sa, súhlasil…), ktorá priamo nadväzuje na priamu vetu, vedľajšia veta sa VŽDY začína malým písmenkom a priama veta môže končiť čiarkou, výkričníkom, alebo otáznikom, po prípade ešte tromi bodkami. NIKDY nesmie končiť bodkou!

„Kde si bola tak dlho?“ spýtala sa s obavami v hlase.


2. Ak za priamou vetou nenasleduje uvádzacia veta, teda ide o vetu, ktorá opisuje: buď našu činnosť, alebo činnosť niekoho iného. V takomto prípade sa priama veta končí bodkou, výkričníkom, alebo otáznikom, či tromi bodkami. Vedľajšia veta sa VŽDY začína veľkým písmenom a priama veta NIKDY nesmie končiť čiarkou!

„Si to ty?" A vytreštil na mňa oči.
„Ideš?" Otočila som sa.

3. Ak medzi priame vety vkladáme vedľajšiu vetu, môžeme tak urobiť dvomi spôsobmi:

a) „Hej," povedal a pozrel sa na mňa, „kde si bola?"
b) „Petra," povedal a pozrel sa na mňa. „Kde si bola?"

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!