Jakubko a Marienka • OurStories.cz ~ naše povídky

Tento príbeh je skôr pre deti, kedže som ho písala ako menšia. Ale aj tak je hrozne zlatý a odporúčam ho každému.

03.09.2011 (12:00) • JaNkA261 • Povídky » Jednodílné • komentováno 1× • zobrazeno 882×

Jakub je chlapec, ktorý pochádza z malej dedinky na východnom Slovensku. Je to dobrý chlapec a rád pomáha ľudom. Má dobré srdiečko. Jakub má mladšieho bračeka. On sám chodí ešte len do tretej triedy na základnej škole, ale vie pomôcť skoro každému. Pomáha svojim spolužiakom keď niečomu nerozumejú, o dva roky mladšiemu bratovi pomáha s písaním, čítaním a počítaním. Je to proste úžasný žiačik, brat a kamarát. Neraz niekomu pomohol a tak mal veľa kamarátov, lebo neklamal a bol vzorne vychovaný.

Raz Jakub išiel po ulici ako tak išiel uvidel v suchom listí a pohrabanej tráve nejakú bábiku. Ale ako pristupoval bližšie uvidel, že to nie je žiadna bábika, ale dievčatko z ich ulice, presnejšie Marienka s ktorou sa rád hrával. Ako ju opatrne otočil zistil že si poranila hlavu. Ako nejakým mihnutím oka sa pozrel do lístia a uvidel tam špicatý kameň. Hneď mu to došlo. Predsa ako išiel s kamarátmi von videl Marienku hrať sa tu zo svojimi spolužiačkami.

,,No tak zobuď sa! Marienka vstávaj!“ Marienka sa nezobúdzala Jakub bol s toho celý nešťastný že jeho kamarátka je v takomto stave ale nedalo sa nič robiť mobil nemal no a v takej malej dedinke nie je lekár. Ale napadlo mu, že jeho dedko býva kúsok odtiaľ a že on by jej môhol pomôcť. Jediná možnosť bola odniesť ju ku dedovi, lenže Marienka bola ťažká, ledva ju niesol a sám ju tu nechať nemôže.

,,Pomoooc!“ volal Jakub z celej sily. Naraz vybehla teta a pýtala sa že čo sa deje? Jakub jej povedal, že všetko povie, ale že treba zavolať sanitku, že si udrela hlavu teta zavlala hneď telefónom sanitku. Ako prišla sanitka povedal ujovi doktorovi čo sa asi stalo. Doktor mu povedal že je to záchranca lebo Marienkine kamarátky sa na ňu vykašlali, keď spadla a udrela si hlavu.

,,A keby nedajbože prišli dajaké dažde,“ hovorí ujo doktor ,,Marienka by tu možno nebola, lebo by sa utopila.“ Potom Jakub išiel s Marienkou. Doktor mu ukázal jej izbu že sa na ňu môže pozrieť a že ak chce tak aj zajtra môže prísť. Ako prišiel domou tak to celé vyrozprával rodičom. Rodičia na neho boli pyšní. Na druhý deň boli za Marienkou, ale ona stále nevstávala. Jakub si to nevedel vysvetliť. Na ďalší deň tam prišli Jakub stále nemohol uveriť že stále spí, ale ako ju chytil za ruku a dal jej pusu na čelíčko, Marienka sa v tom okamihu zobudila a nevedela kde je. Jakubovi rodičia ich nechali samích aby si všetko dôkladne vyrozprávali. Po tom ako Marienku počula všetko ako sa to stalo a čo nebojácny Jakub urobil tak bola dojatá že zoskočila z nemocničnej postele objala ho a dala mu pusu. Jakub sa tak začervenal že bol červený ako paprika. Potom ako Marienku po týždni na pozorovaní pustili domov a po mesiaci prišla do školy. Chodili spolu do triedy a tak sa stretávali každý deň.

Tento príbeh sa stal už dávnejšie a na základe toho, že si dôverovali a navzájom sa ľúbili dnes majú malého Adamka. A žijú si štarte vo svojom domčeku. Jakubov brat už má tiež rodinu, ale stále má za vzor svojho staršieho brata, ktorý sa takto nebojácne postaral o svoju kamarátku.

Autor: JaNkA261 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Jednodílné