OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Jednodílné » Najlepšie kamarátky navždy

19.04.2012 (11:00) • RiaBlack • Povídky » Jednodílné • komentováno 5× • zobrazeno 1694×

Tento príbeh budem rozprávať o mojej dcére. Alexandra si už v škôlke vedela nájsť dobrých priateľov. Preto nebolo prekvapením, keď si ako päťročná, našla kamarátku na život a na smrť. Martina, ktorú Alexandra s obľubou volala Tina, bola milé dievčatko s veľkými, úprimnými očami. Tieto dve spolu tvorili nerozlučnú dvojku. Poznali každý detail života tej druhej. Nikdy sa nezradili a nikdy si neklamali. Sľúbili si, že si nikdy nenájdu takú kamarátku, a nikdy tú druhú nenahradia niekým iným. Takých kamarátok sa nenájde veľa. Vtedy som bola rada, že má takú skvelú a vernú priateľku. Až teraz som si uvedomila, ako veľmi som sa mýlila. Až príliš na sebe záviseli. Boli spolu každú voľnú chvíľu, všetok čas, čo mali nazvyš. Aj vy by ste chceli mať takú kamarátku? Ak áno, neviete čo chcete. Pred pár rokmi by som odpovedala kladne, no teraz vám musím povedať nie. Chcete vedieť prečo? Pred dvoma rokmi sa to všetko začalo. Tina začala chudnúť. Veľmi. Toto bucľaté dievčatko malo v jedenástich rokoch problémy s nadváhou, a preto si jej rodičia mysleli, že chce schudnúť z vlastnej vôle. Avšak Tina jedla normálne, potvrdila to aj Alexandra. Tina sa začala cítiť unavená a často jej tiekla krv z nosa. Tinini rodičia sa so strachom pobrali za lekárom, a ten im potvrdil ich najhoršie obavy. Tina mala leukémiu. Keďže bola v takom vysokom štádiu, záchrana dieťaťa pred smrťou nebola možná. Alexandru to strašne vzalo. Chodila k Tine každý deň. Rozprávala jej, čo sa deje v škole, ako sa majú spolužiačky a spolužiaci, a čo všetko spolu budú robiť, keď sa vráti z nemocnice domov. Alexandra vedela, že jej najlepšia kamarátka umiera, no nechcela si to priznať. Keď som jej to povedala, zatresla dvere od svojej izby a celý deň nezišla dole. Keď sa k nám nakoniec pridala k spoločnej večeri, povedala, že zajtra ide za Tinou. Začala som si o ňu robiť starosti. Čím bol Tinin stav horší, tým horšie na tom bola Alexandra. Bola bledá a vyčerpaná. Po dvoch mesiacoch trápenia a bolesti Tina zomrela. Alexandra sa psychicky zosypala. Od onoho dňa nosila čierne veci. Všetkých, ktorí jej chceli pomôcť, odohnala. Vravievala, že ich nepotrebuje. Potrebuje Tinu. Celé dni plakala vo svojej izbe. Jedla len málokedy, a keď už niečo zjedla, zjedla toho veľmi málo. Je hrozné, keď svojmu dieťaťu neviete pomôcť. Prospech v škole sa jej výrazne zhoršil. Bývalá veselá jednotkárka, je teraz zatrpknutá tichá štvorkárka. Myslela som si, že časom sa to zlepší. No Alexandra deň čo deň vysedáva na lavičke pri Tininom hrobe. Raz som ju sledovala a počula, čo hovorí mŕtvemu dievčaťu v hrobe. Vravela jej, ako bolo v škole, čo kto komu urobil. Dopodrobna opisovala incidenty v ich triede, ktoré sa však mali dostať len k Tininým ušiam. Usedavo posmrkávala a nechávala si po tvári tiecť slzy. Vždy, keď odchádzala, nechala na hrobe kyticu lúčnych kvetín a hovorila, že sľub neporušila. Dnes je Alexandre štrnásť rokov, ale stále sa s nikým nebaví. Pri živote ju drží len myšlienka, že splnila sľub. Sľub, že Tinu s nikým iným nevymení. Že ostanú najlepšie kamarátky navždy. Na život a na smrť.

Autor: RiaBlack, v rubrice: Povídky » Jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Najlepšie kamarátky navždy: