Moja prvá jednorázovka(súťažná). Prosím berte ohľad, keď som ju písal, nemal som ani desať rokov :). Ale aspoň som bol druhý :D.
24.12.2011 (17:00) • superduper12 • Povídky » Jednodílné • komentováno 17× • zobrazeno 1375×
Stroj času a minulosť
Ahoj, volám sa Peter Rudolf. Mám tridsať rokov. Chcem vám povedať čo sa stalo jedného záhadného dňa. Rozhodol som sa, že pôjdem do Nemecka. Tak sa aj stalo. Bolo tam mnoho nových vecí. Chcel som ísť do technického múzea.
Bol tam aj starý stroj času. Ževraj nikdy nefungoval! Mýlili sa. Chcel som si ho prezrieť aj z vnútra. Podarilo sa! Povedal som si, keď som tam naozaj aj bol. Bolo to úžasne, krásne a nepochopiteľné. A zrazu som zaspal.
Keď som sa neskôr zobudil a pozrel sa z okna von, bolo tam mnoho farieb. Potom som si sadol na stoličku, ktorá tam bola pevne zamontovaná. O hodinu som počul krik, streľbu a plač. Pozrel som sa z okna a nevedel som, čo povedať. Samá krv, strach a hnev. Potom prišiel plukovník a s vojakmi ma zaviedol do stanu. Bolo tam mnoho väzňov. Povedali mi, že keď budem bojovať, tak ma ušetria. Od strachu a údivu som nebol schopný odpovedať. Hodili predo mňa uniformu. Keď videli že si ju obliekam, povedali: „Vyber si väzňa, ktorý bude za teba oslobodený.“ Vybral som mladú dievčinu, ktorá tu bola najmladšia. Keď sa dozvedela tú správu bola šťastná, ale zároveň zarmútená, že opustí rodičov.
No a teraz späť k téme. Keď ju oslobodili, zistil som, že som v boji proti Nemcom. Ten stroj ma zaviedol do času, keď sa bojovalo proti fašizmu. Odrazu som sa ocitol v malej zemľanke uprostred hory. Boli tam so mnou slovenskí a ruskí partizáni. Boli hladní, uzimení ale odhodlaní bojovať za slovenský národ. Chvíľu na to prišiel jeden muž z najbližšej dediny, ktorý nám doniesol jedlo. Hneď sa mi páčil. Volal sa Rudolf.
Spriatelili sme sa a bojovali sme bok po boku. Jeden chránil toho druhého. No jedného dňa nás Nemci zajali. O mesiac neskôr nás poslali do takzvanej bane mŕtvych. Tam bolo mnoho Slovákov a Rusov. Dookola bolo počuť samé uf, uf, uf! A keď niekto vošiel, bolo počuť iba vzlyky utrápených väzňov. Jedného dňa tam zrazu boli naši a ruskí vojaci. Oslobodili nás. Po dlhých dňoch sme konečne boli doma, na našom milovanom Slovensku. Bol to nádherný pocit. Fašisti boli potlačení a zrazu bolo dookola počuť iba krik radosti. Vyhrali sme nad Nemcami. Och, už som prestával veriť, že sa niečo také prihodí. Toľko mŕtvych, bolesti a zúfalstva za slobodu Slovenska. Dúfal som že sa už nič také neprihodí. V tú noc sa mi prisnilo, že stroj času je v Nemecku na námestí. Tak som sa rozhodol že tam pôjdem.
Môj priateľ Rudolf a dievčina menom Izabela, ktorú som zachránil tým, že som začal bojovať, ma sprevádzali. Chceli sa rozlúčiť. Keď sme boli tam, zapol som stroj času a zrazu to bol Rolf a Elizabeth. Naskočili, lebo ma nechceli opustiť. Myslím že priateľstvá z takýchto ťažkých čias sú na celý život, človek si ich veľmi cení a len ťažko sa s takýmito priateľmi lúči. Keď sme boli v budúcnosti, tak už som nemal desať rokov ale dvadsať. Hneď, keď sme tam boli, stroj času sme zničili. O rok neskôr sme sa s Izabelou zosobášili. Môj kamarát si tiež našiel priateľku a teraz, keď spomíname, čo sa stalo tam, tak sme radi, že sme prežili, vrátili sa v poriadku domov a hovoríme: „Len raz a nikdy viac!“
Autor: superduper12 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Jednodílné
Sdílet
Diskuse pro článek Stroj času:
hm... To mi nějak uniklo:D Ok. V pohodě:)
Ale tam je ze vratme sa spät k teme ...... zistil som ze sme v boji proti nemcom
Jo jako rusove a slováci to jo. Ale já myslím toho tvého hlavního hrdinu. Prvně je za němce a pak tam jí se slováky a rusy jakoby se nechumelilo:D :D :D
Bojovali proti nemcom :D zrak ta zrádza :D
čtvrtý odstavec. Tam je že se ocitl mezi slováky a rusi no to je fuk. Asi jsem to blbe pochopila. No měli sice na konci války pár partizánu ale fakt jenom malinko a to jenom proto, že už věděli že vyhrajou válku. Ale furt mi to nějak nejde do hlavy, bojoval za německo a pak tam je se slovakama a rusama a nesnaží se je zabít takže byl s nimi. No to je detail. Asi jsem to blbě pochopila já. :/
Tei kde tam je ze rusi bojovali s nemcami O_o a sak mali partyzanov pokial ja wem aj mama mi povedala zze hej aj ucka tak nwm a partizani na to ukritie vyuzivali tie zemlanky takze ani nejak netrebalo vela hôr :)
Příběh mě zaujal. Čtivé, a zajímavé jedním dechem. Sice mě zarazilo že rusové a slováci měli partizány. Protože co vím, tak ani v jedné válce partyzáni nebyli. A i kdyby byly tak rozhodně nebudou bojovat (hlavně rusi) s němci ale proti nim. To jsou takové malé nedostatky které bys v té době, kdys to psal asi stejně nemohl vědět. Navíc partyzáni se drží v horách a lesích tak nepřistupných že člověk do nich doopravdy musí pěšky a nejlépe s mačetou. A tady na to nikde podmínky nejsou. A tatry to doopravdy nezachrání. No ale to už jsou detaily které mi kazily ten dojem celý ale jinak velmi čtivá povídka a hezká povídka:)
super: tak to se omlouvám. :P
inac nat ja som v tedy velmi chapal co je fasizmus a nacizmus zaujimal som uzu aj vtedy o velikanov ci kladnych ci zapornych a hitler ten bol sice zaporny ale kedze on zjednotil nemecko do dnesnej podoby tak som sa mu uz vtedy trosku povenoval :)
agata tvoje komentare sledujem uz dlhsiu dobu a fakt ma stvu pre tvoje info toto som tu dal neprepracovane lebo na skorsi navrh kamosky som sa z toho rozhodol urobit kapitolovku a chcem aby ludia vedeli ze aha tak tento kedysi pisal takto vies? keby si sa aspon drzala danej... vies v tej sutazi boly vsetky temy zamerane na fasizmus nemozem ze debili doplietli dokopy nacizmus a fasizmus
a nat dakujem :)
Přidat komentář:
- Priznanie
- Pán šeliem
- Ráno v blátě
- Stručná a třaskavá historie podle A. J. Crowleyho
- Skvělý a přesný průvodce po Nazaretu ex-archanděla Gabriela, zrádce
- Tu je moje miesto
- Když má srdce svoji hlavu 1
- Co zůstane v knihkupectví
- Sestra
- Šarlatán (začátek)
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře
Kdo je tu z členů? Klikni!