A Beautiful Lie - 31. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

A je tu pokračovanie. Ako to nakoniec dopadne medzi Kaitlyn a Blakeom? Podľahne Kaitlyn tomu, čomu sa tak dlho snažila odolať?

10.09.2011 (20:00) • Euriphia • Povídky » Na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 745×

„Čo sa deje, Kaitlyn?“ spýtal sa ma po chvíli Blake. Ale nemusela som odpovedať. On poznal odpoveď. Bola som istá tým, že presne vie, čo sa odohráva v mojej mysli. Usmial sa na mňa a zdvihol obočie. Potom pristúpil bližšie ku mne a čakal, ako budem reagovať. Vedela som, čo mám spraviť. Ale nemohla som to spraviť. Nechcela som sa odtiahnuť.

„Ja...“ snažila som sa niečo povedať. „Nemala som sem chodiť. Nechcem, aby sa všetko vrátilo do doby predtým, ako si odišiel. Nechýbaš mi...“ pokúsila som sa oklamať jeho aj samu seba.

„V poriadku,“ povedal pokojne. „Nebudem ťa presviedčať o opaku. Ale nechcem, aby si odišla. Takže môžeme predstierať, že si tu nebola. Čo ty na to?“ opýtal sa s nádejou v hlase. Páčil sa mi ten nápad.

„Takže tu teraz nie som a nech sa stane čokoľvek, nikdy sa to nestalo?“ Môj hlas na konci zoslabol.

„Presne tak...“ povedal potichu. Pozeral sa mi do očí, a potom ma pobozkal. No tentoraz to bolo iné. Nechcela som sa vzpierať. Podvolila som sa mu. Zavrela som oči a dovolila mu, nech si so mnou robí, čo chce.

Keď som sa ráno zobudila na posteli veľa neho, nemohla som uveriť, že sa to skutočne stalo. Spravila som to, aj keď som v ten istý deň videla, ako to robí s niekým iným. No vtedy tam nebola žiadna neha ani nič podobné. Bol to len sex. No teraz som si bola istá tým, že ma miluje. Ale čo s tým spravím? Nemôžem sa kvôli nemu vzdať všetkého, čo mám. A to ani nechcem. Vyhovuje mi, že som s Markom, ale ak by sa o tomto dozvedel, je koniec.

Pozrela som sa na Blakea, ktorý bol zmätený z môjho výrazu.

„Ľutuješ to?“ opýtal sa.

„Neviem,“ zašomrala som.

Odtiahla som sa od Blakea a chcela som vstať z postele, ale on mi to nedovolil. Chytil mi ruku a zovrel ju.

„Neodchádzaj,“ povedal. Ale musela som ísť. O niekoľko hodín mi letí lietadlo a ešte si musím ísť po kufre k Alyson.

„Musím.“ Aj keď nerád, ale pustil ma.

Keď som bola už oblečená a pripravená na odchod, pozrela som sa naňho.

„Nezabudni, že sa nič nestalo. Medzi nami sa nič nemení. Nechcem byť s tebou. Chcem byť s Markom, pretože ho milujem.“ Pri tom Blake pochybovačne zakrútil očami.

„Keby to bola pravda, tak tu nie si. Vravíš, že ho miluješ, ale aj tak si sa so mnou vyspala. A aký si k tomu mala dôvod? Ten, že Mark nebol doma? Priznaj si to, ty nedokážeš byť verná.“ Tým ma naštval. Nemôže kvôli jednému roku posudzovať celý môj život.

„Myslela som, že chceš, aby som ťa mala rada. Načo vyvolávaš hádku? Priznávam, páčilo sa mi to, ale už je to preč. A nikdy sa to nezopakuje. Pochop to Blake. Nikdy to nebudeš ty! Pretože aj keď chvíľu pochybujem o tom, čo chcem, vždy nakoniec spravíš niečo, vďaka čomu sa rozhodnem, že s tebou nechcem byť!“ Na konci som už kričala.

„Prečo klameš? Veľmi dobre viem, čo chceš a koho chceš. A Mark to nie je. Tak prečo si to nepriznáš?“ Stál oproti mne, ale výraz v jeho tvári sa zmenil.

„To nie je o mne. Prečo si ty nepriznáš, že si prehral? Daj mi pokoj, Blake! Nechcem ťa! Pochop to konečne.“ Rozbehla som sa k dverám, ale on tam bol skôr ako ja. Chytil obe moje ruky.

„A čo ak ťa nepustím?“ pýtal sa.

„Čo tým získaš? Chceš, aby som ťa nenávidela ešte viac?“ Chcela som odísť, ale nebolo to možné. Nedostanem sa odtiaľto skôr, ako mi to Blake dovolí.

„Bojíš sa priznať pravdu. Viem, že ma miluješ.“ Bola som zúfalá. Ako ho prinútim, aby mi dovolil odísť?

„Pusti ma.“

„Prečo by som to robil? Myslíš si, že som slepý a nevidím, čo sa deje? Klameš všetkých naokolo. Klameš Markovi aj mne. Nepriznáš pravdu, aj keby ťa to malo stáť život. A možno by bolo lepšie, keby som ťa zabil. Zachránil by som si život a už by som nemusel trpieť pri pohľade na teba s Markom alebo s niekým iným.“ Začínala som sa báť. Čo ak to spraví? Možno by som si to aj zaslúžila. Všetkým len ubližujem. „Ale nedokážem to. Nech si akákoľvek, ja ťa zabiť nedokážem. Milujem ťa, Kaitlyn, tak prečo to nevidíš?“ Videla som, že je zúfalý. Do očí sa mu tlačili slzy, ktoré však okamžite zahnal.

Pustil mi ruky a otvoril dvere.

„Choď,“ povedal s námahou a bolesťou v hlase. No ja som po tomto nemala chuť odísť. Ale nechcela som tam ani zostať.

„Blake, prepáč.“ Pokúsila som sa ho pobozkať, ale nedovolil mi to. Bolo to zlé. Ja viem, že som strašne sebecká osoba, ale toto som asi prehnala.

„Nič nehovor. Ja viem, aká si. Poznám ťa lepšie, ako si myslíš. Takže som mal asi vedieť, že od teba nemôžem nič čakať. Trochu mi je Marka ľúto. Miluje ťa, ale nevidí ťa objektívne. Vidí v tebe len to dobré. Ani len netuší, že sa mohlo stať to, čo sa stalo medzi nami. Myslí si, že je jediný. Ale aj tak by som si to s ním kedykoľvek vymenil, aby som mohol byť s tebou.

Možno som sklamaný práve pre to, čo sa včera stalo. Nikdy som si nemyslel, že sa to stane, že to dovolíš. Ale teraz, keď som ťa už mal a stratil som ťa, to bolí viac. Ale asi je zbytočné nad tým rozmýšľať.

Nechcem, aby sme sa rozlúčili v zlom, takže...“ Nedopovedal to, iba ma pobozkal. S láskou. Musela som odtiaľ odísť. Pretože som vedela, že každá minúta, čo tu strávim, ho bolí. Lebo vie, že aj tak odídem.

„Ani ja sa nechcem rozlúčiť v zlom. No potrebujem niečo vedieť, Blake.“ Nadýchla som sa, aby som mala ešte čas poriadne si premyslieť otázku. Dúfala som, že ho nenaštve. „Miluješ ma viac, ako si miloval Madeleine?“ Tušila som, že povie áno, ale potrebovala som nejaký dôkaz.

„To je jednoduchá otázka. Áno.“ Presne, ako som čakala.

„Prečo si si tým taký istý? A prečo by som tomu mala uveriť?“

„Vtedy, keď som sa chcel stať tým, čím som dnes, som musel prejsť viacerými skúškami. Dostal som mnoho úloh, ktoré som musel splniť. Jednou z nich bolo...“ Nachvíľu sa odmlčal. Nevedela som, čo sa chystá povedať a akú to má súvislosť s ňou. „Zabiť Madeleine.“ Bola som prekvapená, čo si Blake všimol. „Nemal som na výber. Musel som sa odpútať od svojho predchádzajúceho života a to znamenalo aj navždy na ňu zabudnúť a žiť s pocitom viny. Nie som na to pyšný, ale spravil som to. Zabil som ju. Stačí ti to ako dôkaz?“ Obrátil sa na mňa. „Ty žiješ. Ona nie.“ Čakal na moju reakciu. Musela som uznať, že týmto mi potvrdil, že som preňho dôležitejšia ako bola ona. Chcela som nejako ukázať, čo to pre mňa znamená, tak som ho pobozkala. Trochu ho to prekvapilo.

„Možno to ešte nie je stratené,“ povedala som. Nenechala som ho nič spraviť. Radšej som odišla skôr, ako sa dokázal spamätať. Mala som toho ešte veľa na práci. Musela som si ísť pre veci k Alyson a potom ma čaká dlhá cesta do Valencie.

Alyson ma čakala. Trochu ju prekvapilo, ako som sa tvárila.

„Čo sa stalo? Vyzeráš...“

„Ako?“ skočila som jej do reči.

„Šťastne. Možno zamilovane.“ Takže zamilovane? Asi by som mala vyzerať skôr zmätene. Ale to teraz nechcem riešiť. Mám iný cieľ. Zistiť dôvod, prečo niekto chce, aby som bola mŕtva a zabrániť tomu. Potom sa môžem zaoberať mojimi citmi.

„A ako si na tom ty s Nickom?" zaujímala som sa.

„Sme spolu a sme šťastní. Nič neriešime, proste si užívame. Čo viac by som mohla chcieť, však? Ó, a ešte je tu aj bonus. Na rozdiel od Marka ma nepodvádza.“ Neviem či to mala byť nejaká narážka alebo dokonca urážka, ale nechala som to tak.

„Som rada, že si šťastná. Naozaj ti to želám. Je mi ľúto, čo sa stalo a sľubujem ti, že už sa to nikdy nezopakuje.“

„Asi bude spravodlivé, keď ti to sľúbim aj ja. Veď predsa na tom mám rovnaký podiel viny. Ale čo spravíš? Chalani nám vždy dokážu pomotať hlavy a potom zabudneme aj na najlepšie kamošky.“ S tým pomotaním hlavy mala pravdu. A najhoršie je, keď je tých chalanov viac. Neviem či Alyson bola niekedy zamilovaná do viacerých chalanov naraz, ale ja viem, aké to je. A cítim sa kvôli tomu strašne. Keby som sa tak dokázala rozhodnúť pre toho správneho... Aby som už nemusela nikomu ubližovať...

« Zhrnutie »

Autor: Euriphia (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování