A Beautiful Lie - 5. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Ako dopadne Kaitlyn na polícii? Podarí sa jej odtiaľ dostať bez trestu?

02.02.2011 (19:00) • Euriphia • Povídky » Na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 806×

Vypočúvali ma približne hodinu. Bolo to strašné, dokonca mi dali putá. Myslia si, že som nebezpečná! Keď sa to dozvedia moji rodičia, budem mať obrovský prúser a domáce väzenie do konca života. A k tomu ešte možno aj skutočné väzenie. Ale pozrime sa na to pozitívne. Aspoň žijem.

„Nezohnali sme vašich rodičov, takže zatiaľ tu zostanete v cele predbežného zadržania,“ povedal mi asi tridsaťročný policajt, sadol si na stoličku a začal si čítať noviny.

„To nemyslíte vážne! Veď som nič nespravila,“ odvetila som rozhorčene. Tak veľmi som chcela ísť domov.

„Nič?! Ohrozovali ste bezpečnosť nevinných ľudí. Skoro ste sa zabili. Uvedomujete si, čo sa stalo?“ Vravel to ako keby som niekoho zabila...

„Práveže si to uvedomujem. Nič sa nestalo. Všetci sú v poriadku. Nemôžete ma, prosím, pustiť? Už to nikdy nespravím,“ sľúbila som im, aj keď som to nemala v pláne dodržať, aspoň nie do budúcnosti. Teraz som to myslela smrteľne vážne. Spravila by som čokoľvek, len aby som odtiaľto vypadla.

„To nie je také jednoduché. Navyše, vy si tak skoro do auta nesadnete. A to nehovorím o tom, že už žiadne auto nemáte,“ povedal s pobavením. Prečo sa toto muselo stať práve mne? Blake, prosím, zachráň ma.

Okamžite vošla dovnútra mladá, asi dvadsaťpäťročná blondínka, podľa oblečenia bola policajtka. Jasné, že bola policajtka, veď sme na policajnej stanici a za mnou sa neobťažuje nikto prísť.

„Sharon,“ oslovil ju policajt, čo ma vypočúval.

„Ahoj Mike. Tak, čo tu máme?“ spýtala sa so záujmom.

„Toto je Kaitlyn, má šestnásť rokov, včera mala narodeniny a dnes už skúšala svoje nové Porsche v rýchlosti dvesto km/h. Nechcela nám zastaviť, naopak ešte zvýšila rýchlosť a naháňali sme ju niekoľko minút, 1) takmer nenabúrala do ďalšieho auta, 2) sa skoro nezabila. Nevieme zohnať jej rodičov a mladá si myslí, že sa nič nestalo a mali by sme ju pustiť,“ zasmial sa a otočil sa ku mne.

„Zaujímavý príbeh, nechaj ma tu s ňou osamote, prosím. Skúsim to ja. Daj si oddych. Vedľa chalani hrajú poker, pridaj sa.“ Žmurkla naňho.

„Super. Želám ti veľa šťastia. Potom sa uvidíme.“ Usmial sa na ňu a podľa toho, ako sa na seba pozerali, mi bolo jasné, že spolu niečo majú.

„Nepoviem vám nič iné, ako som povedala jemu,“ vysvetlila som jej.

„Chcem ti pomôcť,“ vyhŕkla na mňa. Nedávalo mi to zmysel.

„Čože?! Prečo by ste mi chceli pomôcť, veď ste policajtka,“ povedala som neveriacky.

„Máš pravdu, ale tým sa nič nemení. Robím to preto, lebo to chce Blake.“

„Poznáte ho?“ spýtala som sa s náznakom nádeje v hlase.

„Vlastne nie. Stretla som ho iba raz, ale musím to spraviť. Takže, si voľná.“ Odomkla mi putá.

„Čo moje záznamy?“ opýtala som sa jej.

„Nič sa nestalo. Nikto o tom nevie.“

„A čo tí policajti, ktorí ma chytili?“ pýtala som sa popri tom, ako som si brala späť všetky svoje veci.

„O tých sa postará Blake. Ver mu. Toto ti posiela.“ Hodila mi kľúče od auta. Čo myslela tým, že sa o nich postará? Dúfam, že nie to, čo si myslím. Aj keď pravdepodobne áno.

„Ďakujem,“ odvetila som.

„Bež.“ Vytiahla svoju zbraň a namierila ňou na seba. Vedela som, čo bude nasledovať a chcela som tomu zabrániť.

„Nerobte to.“ To bol chabý pokus.

„Musím to spraviť.“ Vystrelila. Bola na mieste mŕtva. Vedela som, že musím čo najrýchlejšie utiecť, inak ma chytia.

Pred policajnou stanicou bolo moje auto. Teda, nemohlo to byť moje pôvodné auto, pretože to vybuchlo, ale vyzeralo úplne rovnako. Neviem, ako to Blake dokázal, pretože to určite nebola sériová výroba, ale je to úžasné. A teraz preč odtiaľto.

Keď som prišla domov, čakal ma Ethan. Bola som pripravená mu niečo povedať, no všetko som nemohla. Do toho. Posmelila som sa v duchu.

„Ako bolo?“ zaujímal sa.

„Kde?“ spýtala som sa neprítomne. Zrazu bola všetka odvaha preč. Chcela som popri ňom iba prejsť, ale chytil ma za ruku a posadil na gauč.

„Tam, kde si bola. Ja neviem, kde to bolo, ešte si mi to nepovedala,“ Prepaľoval ma pohľadom. Chcela som sa pozrieť inam, ale nemohla som.

„Nič moc. Vlastne,“ zamyslela som sa, „bolo to strašné.“ Hlavne tá časť s Markom a Alyson.

„Nechceš mi to povedať?“ Nemala som na výber. Vedela som, že mi nedovolí odísť, kým mu všetko nevysvetlím.

„Áno.“ Zavrela som oči a znova som uvidela ten bozk. Tak veľmi ma to bolelo. Do očí sa mi tlačili slzy.

„No tak, čo sa stalo?“ Pohladil ma po tvári.

„Mark sa so mnou rozišiel, včera, na moje narodeniny.“ Ironicky som sa zasmiala.

„To ma mrzí.“ Objal ma. „Ale nemyslíš si, že je to tak lepšie? Bez neho?“ snažil sa mi zdvihnúť náladu.

„Samozrejme. Je mi bez neho lepšie. Nepotrebujem ho. Sama som sa s ním chcela rozísť,“ presviedčala som skôr samu seba ako jeho. „A práve o to ide. Ja som sa s ním mala rozísť, nie on so mnou. Nikdy som nečakala, že to spraví. Nie je veľmi iniciatívny. Asi som nemala pátrať, čo je za tým. Ale to jeho O čom je náš vzťah? Nie je o láske. Nikdy tam nebola skutočná láska. Náš vzťah je iba akože.“ Povedala som to tak ironicky, ako som len dokázala.

„Keď to takto hovoríš, je mi jasné, že to bolo hlavne kvôli niekomu inému.“ Ethan vždy vedel odhaliť pravdu.

„Áno. Inak by bol aspoň natoľko súcitný, že by sa so mnou nerozišiel práve včera. Dokonca na oslave. Musela som zistiť, kto je za tým,“ hovorila som ďalej.

„Zistila si to?“ pýtal sa, aj keď už poznal odpoveď.

„Videla som ich v chalanskej šatni, ako sa muchlovali.“ Bolo mi z toho zle.

„Ou. To asi nebolo veľmi príjemné, však?“ V jeho tvári bolo pochopenie.

„Nie. Ale počkaj, bude to ešte lepšie. Zistila som, kto to bol,“ pokračovala som.

„Kto?“ zaujímalo ho.

„Alyson.“ Ethan okamžite zareagoval.

„Čože?! Mark sa s tebou rozišiel kvôli tvojej najlepšej kamarátke?!“ neskrýval prekvapenie.

„Bývalej najlepšej kamarátke,“ opravila som ho. Do očí sa mi tlačili slzy.

„No tak. Zabudni naňho. Nájde sa niekto lepší. On ti za ten plač nestojí. A ako vidím, tak už ani Alyson,“ chlácholil ma. Z vrecka vytiahol vreckovku a utrel mi ňou slzy.

„Máš pravdu. Prečo by som sa mala ja trápiť kvôli nim? Nech sa oni trápia kvôli mne,“ znova som podľahla myšlienkam na pomstu.

„Vidím to na tebe. Chceš, aby oľutovali, že ti to spravili,“ prekukol ma.

„Nechaj to tak. To je moja vec. Ja si to vyriešim,“ odvetila som.

„Nie. Nedovolím ti, aby si spravila niečo, čo by si mohla neskôr oľutovať. Viem, že to od nich nebolo pekné, ale takéto veci sa proste stávajú. A tým, že im ublížiš to nezmeníš.“ Nepáčili sa mi jeho slová, ale, aj keď som si to nechcela pripustiť, mal pravdu.

„Fajn,“ odvetila som naštvane. Premeral si ma súdiacim pohľadom, ale nehneval sa na mňa. Potom ma začal štekliť. Musela som sa smiať.

„Prestaň! Prosííím...“ kričala som. Vstal a chytil ma za ruku.

„Potrebuješ sa rozptýliť,“ usmial sa. „Poď.“ Ťahal ma do svojho auta. Mal presne také isté ako ja, ibaže čierne. Naštartoval a ja som začala vyzvedať.

„Kam ideme?“ spýtala som sa.

„Ideme sa baviť,“ povedal, na tvári sa mu pohrával úsmev. Keď videl, ako prekvapene sa naňho pozerám, začal mi to vysvetľovať. „Nemysli si, že keď sa tvárim ako dokonalý starší brat, tak taký aj som. Pravdupovediac, keď ma nikto typu rodičia a ty nevidí, tak sa rád bavím a robím veci, ktoré by som nemal. Kaitlyn, myslela si si, že keď mám 18 a o pár mesiacov idem na výšku, tak som zodpovedný?“ Jeho slová ma čím ďalej, tým viac prekvapovali.

„Vlastne, áno. Nepoznám tvoju neposlušnú stránku,“ povedala som so zmäteným výrazom.

„Pretože som nechcel, aby si ju poznala,“ odsekol.

„A čo sa zmenilo?“ opýtala som sa.

„Máš zlomené srdce. A vieš, aký je na to najlepší liek?“

„Alkohol?“ hádala som.

„Možno, ale nie pre teba,“ povedal prísne. „Myslel som zábavu.“ Nemala som proti tomu nič.

„A si si istý, že tam chceš so sebou zobrať svoju mladšiu sestričku?“ spýtala som sa ho.

„O čo sa pokúšaš? Chceš, aby som si to rozmyslel?“ zasmial sa.

„Ja len, aby si to neoľutoval,“ zamrmlala som.

„Keď mi k tomu nedáš dôvod...“ prehodil a mykol plecami.

Onedlho sme zastavili pred nejakým klubom a vystúpili z auta. Keď sme sa priblížili k dverám, všimla som si, že je tam veľký nápis ZATVORENÉ.

„Hmm... Eth, myslím, že sa tam nedostaneme,“ oznámila som mu.