OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Časovrat- 4. kapitola



Časovrat- 4. kapitolaĽutujem, že som tu dlho nebola, no ako sa hovorí "radšej neskôr ako nikdy". Ďalšia kapitola z pohľadu Melindy, dúfam, že si to budete ešte pamätať. Komentáre potešia.

„Mel, počúvaš?“ spýtala sa ma Em a zamávala mi dlaňou pred očami.

„Čo?“ opýtala som sa zarazene.

„S Danielom dnes chceme ísť do čajovne. Pôjdeš s nami?“

Predstava, ako sa budú zamilovane držať za ruky, čo im určite dlho nebude stačiť mi skrivila tvár do znechutenej masky.

„Ja som ti vravel, že sa jej nemáš pýtať. To by radšej skočila z útesu,“ zasmial sa brat.

Vzdychla som si. „Čo dodať. Má ma prečítanú. A aj keby som neviem ako chcela, nemôžem lebo mám kreslenie.“

„Tak teda romantický večer vo dvoch?“ spýtala sa svojho priateľa.

„Už teraz sa teším.“

Po škole sa s nami Em zviezla domov pričom na mňa neustále útočila otázkami, čo si má obliecť. Ignorovanie bratových pripomienok, že je jedno čo si oblečie aj tak bude pekná, jej išlo dokonale.

„Daj si tie krémové,“ poradila som jej.

„Myslíš? No dobre,“ prikývla nakoniec, keď sme zastavili pred jej domom. Obaja sme jej zakývali a pozorovali, ako sa stráca za dverami.

„Dúfam, že nechceš, aby som ťa na to kreslenie vzal.“

„Nie, neboj sa. Urobím si prechádzku,“ odvetila som mu.

Na krúžok som začala chodiť pred troma alebo štyrmi rokmi, keď som objavila v sebe talent na tento druh umenia. Mama ma v každej činnosti podporovala a nebolo to inak ani teraz. Nikdy som však neuvažovala, že by som sa tým mala živiť. Maľovanie bolo pre mňa istá forma ventilovania alebo uchovávanie spomienok. Keď som po prvýkrát prišla na hodinu, zdalo sa mi, že tá profesorka je trafená, no po niekoľkých hodinách som tomu prišla na chuť a zapáčilo sa mi to. Bavili ma jej nezvyčajné techniky a kombinovanie farieb, jej úlohy, ktoré nám zadávala na začiatku každej hodiny a ten pocit, keď sa ju človek za každú cenu snažil čo najlepšie splniť. Dokázala z človeka vyťažiť to, o čom možno ani netušil, že sa v ňom skrýva.

Ako náhle som prišla domov, prezliekla som sa, zbalila som si svoje pomôcky a pešo vyrazila k námestiu, kde mala naša profesorka malý ateliér zarábajúci peniaze. Bez zaklopania som vošla do miestnosti s dvanástimi stojanmi na výkres. Učebňa bola poloprázdna, no žiaci si nikdy nenechali ujsť jednu jedinú hodinu s tou čarovnou bytosťou. Posadila som sa na stoličku a uložila všetky štetce, ceruzky, uhlie a gumu.

„Ahoj,“ pozdravil ma milý hlas.

Srdečne som sa usmiala na osobu stojacu vedľa mňa. „Ahoj Jeremy.“

„Nevieš čo dnes budeme robiť?“ spýtal sa ma pri vybaľovaní svojich potrieb. Jeremy bol dlhoročný kamarát môjho brata. Trávil u nás toľko času, že som ho začala brať ako druhého brata, aj keď tento bol menej otravný. Bol to vysoký chalan s čokoládovými očami a bledohnedými vlasmi pretkanými žltými pramienkami. Na tvári mal ako obyčajne detsky nevinný úsmev.

„Nemám šajnu,“ odvetila som. „Vieš predsa, že to vždy vymyslí až na začiatku hodiny a nič nám nehovorí dopredu.“

Miestnosťou sa rozniesol hluk domového zvončeka, ktorý ma ako vždy nastrašil.

„Vždy ťa trhne,“ smial sa Jeremy.

Nepekne som na neho pozrela a chrbtom ruky ho udrela do ramena, hoci on to určite ani necítil. Spolu s Danielom hrali baseball, čo sa odrazilo aj na ich postavách.

„Tak študenti!“ zvolala profesorka. „Dnes budeme mať voľnejšiu hodinu. Každý si vyberie techniku, akú uzná za vhodné.“

„Prepáčte,“ prerušil profesorku tichý hlas. Všetky hlavy v miestnosti sa so záujmom otočili za zvukom. Vo dverách stál vysoký chalan so zmäteným pohľadom. „Pani profesorka prepáčte, že meškám, ale zdržal som sa na tréningu.“

„To nevadí, ale každý kto príde neskoro musí niesť nejakú zodpovednosť“ odvetila strohým hlasom. „Budete nám pózovať. Námietky?“ opýtala sa a očami preletela po žiakoch. „Nie? Posaďte sa prosím vás sem,“ ukázala na okrúhlu stoličku v strede, ktorý tvorili naše stojany. S pokojnou tvárou k nej podišiel a ukázal jej akýsi lístok. Skúmavo si ho prezrela a pokývala hlavou.

„Žiaci, privítajte nový prírastok do našej skromnej rodiny.“

Skúmavo som sa pozrela na nového spolužiaka, ktorý narušil našu pokojnú hodinu. Tmavohnedé vlasy chaoticky učesané mu padali do tváre, na ktorej žiarili sýtozelené oči. Dobrú postavu rámovalo tmavomodré obtiahnuté tričko s úzkymi čiernymi nohavicami. Cez plece mal prehodenú sivú tašku, cez ktorú mal prehodenú čiernu bundu. Akoby vycítil môj pohľad, zdvihol zrak od papiera skúmajúceho profesorkou a pozrel sa na mňa. Dala by som ruku do ohňa, že som v jeho očiach videla malé iskričky.

„Neslintaj,“ zachichotal sa Jeremy za čo si zaslúžil silný buchnát.

„Takže študenti! Môžete začať.“

Bolo dosť problematické sústrediť sa na portrét toho krásneho chalana, keď som ho musela skúmať pohľadom, aby som zachytila každú jeho črtu a on ma pritom uprene sledoval. Ruka držiaca uhlie sa mi triasla ako nikdy predtým. Popri maľovaní som musela stihnúť prebodávať Jeremyho pohľadmi, pretože sa každých desať minút smial, čo ma rozčuľovalo. V tej chvíli by som povedala, že bol horší ako môj brat.

Hodina ušla možno až prirýchlo na môj vkus a ja som nestihla dorobiť kresbu. Bola som presvedčená, že aj keby som ju dorobila, nevystihovala by jeho čaro, lebo to sa zachytiť nedalo. Svoj obraz som odovzdávala ako posledná, preto sa ten neznámy stihol pozrieť.

„Veľmi pekne maľuješ,“ poznamenal.

„Ešte to nie je dorobené,“ namietla som.

„To nevadí,“ odvetil a vzal mi výkres z ruky. Nestihla som nič povedať, ale pod jeho skúmavým pohľadom som ani nedokázala. Prstom prechádzal po jednotlivých líniách svojho portrétu. „Kreslíš výnimočne dobre. Jared,“ povedal a podal mi ruku.

„Melinda,“ povedala som a potriasla mu ňou. „Ešte som ťa tu nevidela.“

„S matkou sme sa sem presťahovali. Jej rodina tu kedysi bývala a nechala jej tu dom.“

„Len s matkou?“ spýtala som sa.

„Otec nás opustil.“

„Prepáč. To som nevedela.“

„To nevadí.“

Rýchlo som položila kresbu na stôl a vyšla von s Jaredom za pätami.

„Kde bývaš?“

„Pár metrov po tejto ulici,“ odvetila som a celá sa striasla pri jeho pohľade.

„Môžem ťa odprevadiť?“

„Pomôže ak poviem nie?“ spýtala som sa so zdvihnutým obočím.

„Nie,“ usmial sa.

„Tak teda áno.“

Vydala som sa po ulici po boku s tým novým neznámym chalanom, ktorý vyrážal dych svojim výzorom.

„Ako dlho už maľuješ?“ spýtal sa ma.

„Tri alebo štyri roky a ty?“

„Ja som sa tomu nikdy príliš nevenoval, no moja mama to spozorovala a vravela, že by bolo prospešné tento talent zlepšovať. A tak keď sme sem prišli, prihlásila ma na kurzy.“

„Ak ti môžem dať jednu radu, radšej už nemeškaj,“ usmiala som sa. „Naša profesorka je dosť výstredná, a to aj v trestoch.“

„Všimol som si. Je nepríjemné pózovať pričom na tebe všetci pozorujú každý detail tvojej tváre.“

„To verím.“

Chvíľu sme kráčali v tichosti, keď som na druhej strane ulice postrehla akýsi nepatrný pohyb. Na okamih som zastala, ale nič som tam nevidela.

„Deje sa niečo?“ spýtal sa Jared zastretým hlasom.

„Nie, len sa mi niečo zdalo,“ odvetila som a pokračovala v ceste. „Budeš chodiť aj k nám do školy?“

„Neviem. Zatiaľ s mamou zariaďujeme dom, chcem jej pomôcť. Možno neskôr,“ vyslovil a mykol plecami, akoby ho blízka budúcnosť alebo budúcnosť všeobecne nezaujímala.

„Tak. Tu bývam,“ povedala som a zmätene som stála pred bránkou nášho domu, no neprimäla som sa povedať „maj sa“ a odísť.

„Pekný dom.“

„Tak ja idem,“ prehovorila som a pozrela sa mu do očí. Opäť tie iskričky.

„Rád som ťa spoznal,“ usmial sa na mňa. „Tak na ďalšej hodine.“ Zakýval a odišiel.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Časovrat- 4. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!