OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Countdown (Prológ)



Countdown (Prológ)Fanfiction k seriálu Alias.

Voľné pokračovanie s menšími obmenami, ktoré som do príbehu vsadila. Dej je zameraný na jednu z hlavných záporných postáv... Ak ste fanúšikovia seriálu, dúfam, že vás táto FF poteší. Ak nie, tak verím, že vás nalákam. Ďakujem za prečítanie a komentáre. :) A jedno veľké vďaka L (nie len za opravy), práve vďaka nej mám novú posadnutosť. :)

Countdown (Prológ)

San Fransicso

V americkom veľkomeste na jednej z hlavných trás ako je možné dostať sa na Golden Gate Bridge, je situovaná neveľká reštaurácia zladená do oranžovo-červenej farby s názvom Golden Taste.

Bolo niečo po pol druhej a všetky stoly do jedného boli obsadené. Oranžové slnečníky na terase hádzali dlhé tiene, čím chránili svojich verných aj nových zákazníkov pred slnečnými lúčmi. V pravo úplne na konci radu malých zlatých stolíkov sedel muž v čiernom obleku so slnečnými okuliarmi nasadenými na nose. Svetlohnedé vlasy sa mu jemne leskli v odrazenom slnečnom svetle. Pokojne popíjal kávu, čítal noviny a sledoval jednu z čašníčok.

Bola to vysoká, štíhla žena s dlhými hnedými vlasmi zapletenými do vrkoča. Červenú zásteru, ktorú mala oblečenú zdobilo logo reštaurácie a malá čierna mašlička. Pod ňou bola umiestnené menovka s krstným menom. Stálo tam Samantha. S úsmevom obsluhovala zákazníkov, ale len vo vnútri reštaurácie, čo očividne sklamalo neznámeho muža. Poctivo sa venovala svojej práci a nevšímala si pohľady, ktoré na ňu hádzal nie jeden zástupca opačného pohlavia.

„Hej, Sam,“ drgla do nej jedna z jej kolegýň.

„Hmm,“ zamumlala a otočila sa na ňu s letmým úsmevom na perách. Vanessa pretočila oči a pohľadom kmitala smerom von. Samantha na ňu rozpačito pozerala a nerozumela, čo jej chce naznačiť.

„Trojka v pravo na terase. Ten chlap ide na tebe nechať oči a ty si nič nevšimneš?“ neveriacky krútila hlavou čiernovláska.

Samantha zaostrila svoj pohľad smerom, ktorý jej opísala priateľka a ostala stať v nemom úžase. Všetka jej minulosť bola zrazu späť. Ten muž. Poznala ho.

Chvíľu hľadela von a snažila samu seba prebudiť z tranzu, do ktorého sa dostala. Vedela, že ju nemôže vidieť ako ho sleduje, no už len jeho prítomnosť mala za následok zimomriavky na celom jej tele. S chladným výrazom sa otočila späť na Vanessu. „Nemám záujem.“

***

Bol večer. Na mesto doľahol závoj čierňavy a začal fúkať jemný vetrík. Samantha kráčala sama ulicou, ktorá viedla k opustenej budove, kde kedysi sídlil odevný závod. Cestu jej osvecoval len svit mesiaca, ktorý pravidelne zakrývali mraky na oblohe. Vošla dovnútra do obrovskej haly a zastala. Vo vzdialenosti dvadsiatich dvoch stôp postávala za ňou neznáma osoba.

Bol to muž. Muž z reštaurácie. So zbraňou za opaskom.

„Čo chceš?“ ostro sa ho opýtala. Neotočila sa. Vedela presne, kde sa nachádza. Jeho tieň sa pretínal s tým jej.

„Žiadne ahoj, ako sa máš, dlho sme sa nevideli?“ ozýval sa jeho zreteľný hlas halou.

Samantha sa otočila a dívala sa priamo na svojho spoločníka. „Čo odo mňa chceš?“ zopakovala otázku ráznym tónom. Muž naproti nej si vzdychol. Zrejme sa milého privítania a objatia od nej nedočká. „Pomoc.“

Samantha nadvihla obočie. Chvíľu váhala, no nakoniec vyšla smerom k nemu. To isté spravil aj on. Zastavili sa tesne pred sebou.

„Už viac pre vás nepracujem,“ povedala ostro a dívala sa priamo do mužových očí.

„Ja viem,“ prikývol. „Toto nie je cez agentúru.“

Táto veta ju zneistila ešte viac. Ak to nie je žiadosť cez agentúru, čo môže chcieť? Trpezlivo čakala, kým jej to vysvetlí. Prekrížila ruky na hrudi a ticho podupkávala nohou.

„Vyzeráš inak,“ pousmial sa. Samantha sa zamračila a ignorovala jeho dotaz. „Čo odo mňa chceš?“ zopakovala svoju otázku už tretíkrát. Necítila sa príjemne v jeho spoločnosti. Možno to bolo tým, že on s celou agentúrou, pre ktorú pracuje, tvorili značnú časť jej minulého života, od ktorého doslova ušla. Vlastne, nemala na výber. Musela odísť, pretože sa postavila proti príkazom. Stála si za svojím názorom a odmietala len tak naslepo plniť niečie požiadavky. Bola tvrdohlavá, príšerne tvrdohlavá. No práve táto vlastnosť jej mnohokrát zachránila život. Bol tu aj iný dôvod.

„Ide o Pertinaxa.“ Pri vyslovení toho mena jej prebehol mráz po chrbte.

Bolo to krycie meno jedného z agentov, s ktorým pracovala. Boli partneri. Poznali ich pod menami Pertinax a Balbina, ktoré bolo Samanthiným krycím menom. Škáry minulosti sa začali pomaly otvárať a ona už tušila, prečo za ňou agent Sonyer prišiel.

„Čo je s ním?“ položila otázku a snažila sa zakryť emóciami nabitý záujem.

„CIA ho má na muške. Dostanú ho a agentúra ho nemôže zachrániť...“

„Nemôže alebo nechce?“ skočila do reči Liamovi.

Laim Sonyer bol jedným z agentov MI-6. Pracoval pre nich viac ako desať rokov. Niektoré prípady riešil spolu s ňou, ale nikdy neboli partnermi. Nevychádzali spolu, pretože jeden druhému navzájom nedôverovali. Dokázala ich spojiť len jedna jediná vec. Konkrétne osoba.

„Ak ho chytia a usvedčia, čo sa určite stane, dostane trest smrti. Nemôžem nariadiť operáciu cez agentúru a ty si moja jediná šanca. Prosím,“ dodal na koniec, keď videl zmätený pohľad ženy, ktorá stála necelých pár centimetrov od neho.

„Prečo ja?“ precedila medzi zuby. „Prečo musíš ničiť život práve mne? Vieš ako dopadlo moje posledné stretnutie s ním?“ Liam prikývol.

„Postrelil ma. Úmyselne. A ja mu mám teraz...“

„Ja chápem tvoje rozhorčenie...“

„To nie je rozhorčenie. Za touto etapou môjho života som dávno zabuchla dvere. Nechcem ich znovu otvoriť,“ povedala výhražne a bola prichystaná na odchod.

„Ani ty, ani ja ho nechceme vidieť umierať. Dám ti všetky informácie a výbavu. Všetko, čo len budem môcť utajiť pred agentúrou. Budem ťa informovať a kryť, ak to bude potrebné, ale prosím ťa, Jessica, si jediná, ktorá môže zachrániť jeho život. Prosím.“ Uprene sa na neho dívala. Bol zničený. Jeho oči boli plné strachu a obáv. Boli mu tak podobné, ale neboli jeho.

Čo má teraz robiť? Riskovať život pre niekoho, kto ju skoro zabil a nemihol pri tom ani brvou? Bude musieť opustiť San Francisco, svoj pokojný život, ktorý si budovala posledné roky. Opäť nastane doba, kedy sa bude musieť skrývať, spať so zbraňou pod vankúšom a byť neustále ostražitá, pretože nepriateľ nikdy nespí. A pôjde hľadať práve toho nepriateľa. Nepriateľa, ktorého pozná najlepšie a ona je tá, ktorá dostala možnosť ho zachrániť. Pretože toto je posledná nádej pre muža, ktorý zišiel zo správnej cesty.

Keď neodpovedala v Liamovi svitla nádej. Opatrne vybral z vrecka na saku obálku a podal jej ju. Očami hypnotizovala tmavožltú vec v jeho rukách.

„Tu je všetko, čo budeš potrebovať na začiatok. Máš päť minút. Ďakujem,“ šepol a strčil jej obálku do rúk. Nevedomky si ju od neho vzala.

Nezdvihla oči, ani nekývla hlavou na pozdrav. Muž bol preč. Stála tam sama a držala v rukách životné rozhodnutie. Dostala päť minút. Po piatich minútach sa obsah obálky zničí, a tak zmarí poslednú šancu, na ktorej závisí jeho život. Bola zvyknutá robiť rozhodnutia v rekordne krátkom čase, ale teraz to nestačilo. Bol to príliš krátky čas, aby si urovnala v hlave a v citoch svoj postoj k nemu. On bol dôvod, prečo odišla z agentúry. Pertinax jej zničil život a pochoval v nej to, čo k nemu cítila.

Teraz sa musí rozhodnúť. Buď zabudne na minulosť a nechá obálku zhorieť do tla alebo otvorí dvere, ktoré zamkla stovkami zámok a pustí sa do posledného boja, na konci ktorého čaká smrť. Otázkou je čia bude. Jej? Alebo jeho? Možno ani jeden z nich nezomrie, lenže aká je šanca zmeniť diabla na anjela?

Z obálky sa ozval zvuk ohlasujúci odčítavanie posledných sekúnd.

Desať... deväť...

Musí sa rozhodnúť práve teraz. Teraz v tejto sekunde.

Sedem... šesť...

Vždy je tu nádej. Pre život. Pre odpustenie. Pre neho.

Štyri... tri...

Odpočítavanie utíchlo.

***

Začiatok nie je veľmi fascinujúci, ale nejak uviesť príbeh musím. V prológu sa neobjavila ani jedna z postáv zo seriálu, hoci niekto tam nepriamo spomínaný je. Viac neprezradím, pretože to odhalí prvá kapitola. Viac info - Môj profil (aj fotky postáv)

Pre čítajúcich Karmínový nov- poviedka bude aj ďalej pokračovať, ale musela som dať ntb do opravy, preto som nestihla napísať pokračovanie na pondelok. Sorry, ale 8.7. tu bude 9. kapitola.

Ako sa vám zatiaľ páči nová fanfiction? Ďakujem za prečítanie aj komentáre.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Countdown (Prológ):

2. Christine přispěvatel
24.07.2013 [22:06]

ChristineĎakujem krásne Emoticon. Prepáč za neskorú odpoveď. Pokračovanie bude čo najskôr, už ho mám napísané, takže zverejnenie bude v najbližších dňoch.

1. MishellMay přispěvatel
09.07.2013 [10:45]

MishellMaySeriál jsem sice neviděla, ale toto se mi moc líbí Emoticon . Těším se, jak to bude pokračovat. A jinak skvělý začátek Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!