OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Dave 1. časť

15.03.2011 (13:00) • MirrorGirl454 • Povídky » Na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 1127×

Blbá gitara. Prečo musím končiť tak neskoro? A prečo som s tým, ja blbá, súhlasila? Veď som vedela, že keď sa budem v zime vracať domov, bude už tma. A teraz tu nariekam a modlím sa, aby ma nikto neznásilnil...

Už som bola len pár metrov od mojej brány, keď som sa sebou zrazu začula kroky. Lampa, okolo ktorej som práve prešla, zablikala a zhasla. Bola to jediná lampa, ktorá bola v blízkosti mojej brány a ja som sa ocitla v takmer úplnej tme. Kroky sa stále približovali, a tak som začala chodiť rýchlejšie. Pridala som do kroku a ten, kto šiel za mnou, tiež. Srdce mi šialene bilo a krv mi hučala v ušiach. Tak veľmi som sa bála.

A vtedy ma nikto zozadu chytil a ja som vykríkla.

„Nie! Nekrič, neboj sa ma,“ povedal neznámy. Nevidela som ho, ale jeho hlas bol nádherný. Vtedy lampa znovu zablikala a zasvietila a ja som mohla vidieť, kto ma drží.

„Ja, prepáč, nechcel som ťa vystrašiť,“ povedal a usmial sa na mňa. Chvíľu som na neho vyjavene pozerala, a potom mi došlo, kto to je.

„Och, bože, to ste vy, prepáčte, že som vykríkla, len ja som sa strašne bála,“ povedala som a keďže som cítila, ako sa červenám, zahanbene som sklonila hlavu.

Len sa zasmial a chytil ma za rameno. „Tak poď, nemôžeš tu mrznúť, vonku je zima,“ povedal a zatiahol ma do našej brány.

Chvíľu sme museli počkať, kým príde výťah, a potom sme konečne nastúpili.

„Bývaš na siedmom, však?“ spýtal sa s úsmevom.

„Odkiaľ to viete?“

„To je tajomstvo,“ povedal a žmurkol na mňa. Stlačil sedmičku a výťah sa pohol.

„Prečo ste stlačili sedmičku, keď vy bývate nižšie?“ Otvoril ústa, aby mi odpovedal, ale vtedy výťah začal podozrivo vŕzgať a zrazu sa zasekol. Uviazli sme medzi tretím a štvrtým poschodím.

„O môj bože!“ začínala som panikáriť.

„Neboj sa, to nič nebude, nič sa nám nestane, zavolám hasičov a o chvíľu budeme vonku,“ chlácholivo sa na mňa usmial.

Nechápala som prečo, ale jeho úsmev ma upokojil. Zosunula som sa na zem a nakoniec si na ňu aj sadla. Sadol si oproti mne, vybral z vrecka mobil a zavolal hasičov.

„Mali by tu byť do pol hodiny,“ povedal a uprene sa na mňa pozrel.

Neubránila som sa a musela sa na neho znovu zadívať. Mal strapaté blonďavé vlasy a prenikavé modré oči. Nebola som na takéto typy mužov, ale on bol jednoducho neodolateľný. Nemohol mať viac ako dvadsaťpäť, bol vysoký, štíhly a pod tou vrstvou oblečenia určite skrýval dokonalú postavu.

„Koľko máš rokov?“ spýtal sa zrazu.

„Sedemnásť,“ odpovedala som automaticky a ani som si neuvedomila, že by to mohlo byť nebezpečné. „A vy?“ vyhŕkla som.

„Dvadsaťpäť.“ Takže som si tipla dobre...

Kolenami sa obtieral o moje a zdalo sa, že si ten pohyb neuvedomuje. Alebo to robil naschvál?

„Bojíš sa?“ spýtal sa zrazu.

„Mala by som?“ vyzývavo som sa mu pozrela do očí.

„Si tu s cudzím mužom, údajne uväznená... Čo ak som len stačil stopku, aby som zastavil výťah? A čo ak som nevolal hasičom?“

„Počula som vás, ako voláte.“

„Mohol som to hrať.“

Zdesene som sa postavila a on tiež. Zrazu som si uvedomovala, aký malý je priestor výťahu. Stačilo, aby ku mne urobil krok a jeho telo ma už pritláčalo k stenám výťahu.

„Mala by si sa báť,“ zašepkal a nahol sa ku mne ešte bližšie.

Takmer sa dotýkal mojich pier... Keď sa zrazu ako zázrakom výťah pohol. Doviezol nás na štvrté poschodie, kde už čakala jeden hasič.

„Ste v poriadku?“ spýtal sa nás hneď, ako sme vyšli z výťahu.

„Áno,“ povedala som a on len prikývol.

„Ďakujeme za pomoc," poďakoval nakoniec za nás oboch a hasiči odišli.

„Odprevadím ťa k bytu,“ povedal ochotne a ja som len prikývla.

Šli sme po schodoch až na siedme poschodie a ja som zastala pred našimi dverami.

„Zavolali ste. Tak prečo ste ma strašili?“ Neodpovedal mi, len sa na mňa záhadne usmieval. Prikročila som k nemu, takže som od neho bola len pár centimetrov. „Odpovedzte!“

„Aká si zrazu odvážna. V tom výťahu to tak nevyzeralo.“ Túto odpoveď som rozhodne nečakala.

Odstúpila som od neho, ale on ku mne spravil krok. Ja som cúvala a on sa ku mne približoval. Zrazu som sa chrbtom opierala o dvere nášho bytu a on to využil. Pristúpil ku mne, ruky si položil na dvere popri mojej hlave, takže som nemohla ujsť.

„To nebola odpoveď,“ zašepkala som, ale hlas sa mi triasol.

Telom sa tlačil na moje.

„A akú odpoveď, by si chcela počuť?“

Otvorila som ústa, aby som odpovedala, ale on to využil na to, aby ma pobozkal. Spustil ruky, aby ma  mohol chytiť okolo pása pevnejšie si ma pritlačiť k telu. Nechápala som prečo, ale jeho bozky som mu začala opätovávať. Vtedy sa odo mňa odtrhol, ale stále ma držal. Naklonil sa ku mne a zašepkal mi do ucha: „Chutíš úžasne...“

Nestihla som nič urobiť a on ma zrazu pustila zmizol. Pery som mala ešte stále opuchnuté a ešte stále som na nich cítila tie jeho. Ako omámená som vošla do prázdneho bytu.

Autor: MirrorGirl454 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Dave 1. časť :