OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Fridden - 1. kapitola

26.08.2012 (11:00) • Meema • Povídky » Na pokračování • komentováno 7× • zobrazeno 738×

Sektor 45 692, Fridden

Strach, beznádej, chudoba. Toto sú veci, ktoré trápia tri štvrtiny ľudu vo Fridden. Fridden je názov krajiny, v ktorej žijeme. V minulosti sa to tuším nazývala Európa, no nie som si istá. Táto krajina nie je pohostinnou a krásnou krajinou, ako to bolo v minulosti. Vo väčšine sektorov (miesta, ktoré sú väčšie ako kraje, ale menšie ako štáty) je to dosť drsné. Domy sa skladajú zo zimného kameňa a slamenej strechy. V ňom sú zvyčajne dve až tri izby, ak sa to izby dá nazvať. Chladné diery s otvormi, ktoré ľudia honosne nazývajú okná, so slamou s pár prikrývkami prežratými od molí, namiesto postelí a uprostred malé ohnisko na zahriatie.

Takto žijem aj ja s mojou malou sestričkou Zairou a bračekom Mathieuom. Volám sa Aimée Joi Lawrie a práve sa zobúdzam v tejto diere v Deň osudu.

V rovnakom čase na inom mieste

Zobudila sa na veľkej posteli. Bledomodrý zamat, ktorý obopínal holú perinu, príjemne hrial. Žieňa sa nadýchlo sviežej vône rána a okamžite napriamilo svoje štíhle telo do polohy sedu. Kolená si pritiahlo k sebe a položilo si na ne svoju jemne krojenú tvár. Svetlomodrými očami farby priezračného potôčika sa pozerala do svojej priestrannej izby.

Mahagónový nočný stolček, kde bola položená kniha Histórie, bol do detailu vyrezávaný a taký pevný, že keby si naň sadla ona i Tara, jej slúžka, udržal by ich. Z veľkého gotického okna so širokou parapetnou doskou, ktorá bola potiahnutá mäkučkým koberčekom, na ktorom trónili hebké vankúšiky rôznych odtieňov žltej, bolo vidieť ružovo zlatý východ slnka. Dnes je deň D. Ona je iná ako jej rodina, a to musí každý pochopiť.

Sektor 45 692, Fridden

Včera som videla oznam, ktorý nikto nestrháva, iba ďalšie prilepuje. Plagát, ktorý oznamoval, čo sa bude diať v Deň Osudu.

Milí občania sektoru 45 692!

Ako každý tretí rok, aj tento sa bude diať Deň Osudu. Každá rodina vyberie bojovníka. Každý bojovník tohto sektoru sa ubytuje v budove 6 581 371, dostane číslo a bude čakať na výsledky. Celý Fridden sa teší na Váš výkon! Nesklamte ich. Kto vyhrá, dostane finančnú odmenu, honosný dom v sektore, ktorý si vyberú a samozrejme slávu!

Váš kráľ Kerdiall Mustafa Diego Darren Mentioso 6.

A pod veľkým menom nášho kráľa bolo napísaná vyhrážka:

Rodina, ktorá sa odmietne zúčastniť, bude vypálená.

Kráčala som ku vlaku, ktorý nás mal dopraviť do centra tohto sektora. Nebola som sama, no bola som tam jediná žena. Ak mali rodiny chlapa, vždy posielali jeho. Žena by mala minimálnu šancu uspieť, čo by rodine prinieslo nešťastie. Veď kto by chcel obchodovať s rodinou, ktorá strápnila ich sektor? Nikto. Preto sa rodiny tohto dňa desia. Nielen preto, lebo vraždy sú v Súbojoch obyčajné a niekedy aj časté. Nie, to preto, lebo by nebol porazený len bojovník, ale celá jeho rodina, celý sektor. Ak by nezomrel v aréne, zomrel by vo svojom domove, obklopený jeho umierajúcou rodinou.

Ja som tu, pretože mojich rodičov zabili morské panny. Hovoríte si, čo je to za somarina? Že morské panny nikdy neexistovali? Áno, neexistovali, dokým vláda nezačala robiť pokusy s DNA. Teraz sú moria plné bájnych príšer, po zemi chodia namosúrené beštie a v niektorých sektoroch sú vraj aj draky. Tam posielajú bojovníkov. Aby zavraždili netvory, alebo boli zabití. Satelitmi vo vesmíre sledujú vaše počínanie a naživo prehrávajú na obrovské plátna, aby sa deti kadečomu priučili, keď raz aj ony tam budú stáť a pozerať do očí smrti so svojím spolubojovníkom.

Nedovolila by som, aby v aréne skončil Mathieu alebo Zaire. Sme len traja a ja som najstaršia, preto sa o nich musím postarať. Preto som vošla do vlaku, prehrávala si môj život, vystúpila z vlaku smrti, ako ho niektorí nazývajú, a teraz sedím v miestnosti s identifikačným číslom, ktoré mi dali pri vstupe do budovy. Nedovolím, aby moji malí súrodenci umreli.

Sektor 1, Fridden

Konečne bola v miestnosti s číslom, aj keď vedela, že ju vylosujú. Ak sa chcel niekto z kráľovskej rodiny ísť do arény, bolo viac ako isté, že ho vyberú. Bola to úcta k rodu. A tak musela Jeannette vytrpieť raňajky s jej matkou a dvoma staršími sestrami, ktoré jej prízvukovali, aby sa do arény nehlásila.

„No jasné!“ pomyslela si rozhorčene. „Keď nešla Charlotte ani Tamara, nesmiem ísť ani ja, lebo by to ohrozilo ich postavenie na kráľovskom dvore!“

Jeannette totiž bola sesternica Darrena, ženami obletovaného, mužmi obdivovaného a Jeyinou matkou milovaného princa Friddenu. Darren nevedel, aká je Jey naozaj. Ako by aj mohol! Vyhýbal sa jej, lebo bol skalopevne presvedčený, že Jey je vtieravá po matke a sestrách. No ona bola iná. Bola krásna, ale tvrdohlavá a neústupčivá. Mala hrdosť kráľa a odvahu Darrena, ale nikto si to nevšimol. Vždy bola totiž zatieňovaná rodinou. Matka ju nenávidela, lebo sa viac podobala na kráľovho brata, Jeyinho otca, Mathieua. Od krvavo červených vlasov po ctižiadostivosť.

„Tu sú čísla! Prvé je...“ Na veľkej obrazovke sa objavil muž, ktorý losoval.

Vedela, že zahlási jej číslo, ale aj tak stŕpla, keď pohol ústami a povedal: „1 562!“

Sektor 45 692, Fridden

Sedela som a pozerala na obrazovku. Vyhlásil už dosť veľa čísel a ja som sa začínala nudiť. No keď mal nastúpiť náš sektor bola som čulá a zúfale hľadala niečo na upokojenie nervov.

„Ďalšie z čísel je...“

„96 571 358!“

Ach, nie! Zdesene som pozrela na moje číslo. Od stresu sa mi rozmazávalo pred očami, no keď sa otvorili dvere, utvrdili ma v tom. Nechala som sa viesť a v ruke držala identifikačný papierik s číslom 96 571 358.

Autor: Meema, v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Fridden - 1. kapitola: