OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Gambit bohov - Kapitola 25.



Gambit bohov - Kapitola 25.Konečne odpovede, ktoré nám pomôžu v rozhodovaní

 

Kapitola 25.

Zara

Dívala sa na svoje sestry a prestupoval ju čoraz nástojčivejší pocit radosti. Musela sa veľmi ovládať, aby sa k nim nerozbehla. Naučili ich neprejavovať sa takto otvorene. Vlastne to do nich vtĺkli. Akýkoľvek prejav citov mohol viesť k ich pádu. Pretože emócie boli slabiny a tie vždy niekto mohol zneužiť. Preto sa na seba len pozerali a očami si povedali všetko, čo potrebovali – to, aké sú šťastné, že sú živé a zdravé a opäť pokope.

Svoje nadšenie ukryli. Len Zara sa nedokázala úplne ovládnuť. Napriek vlastnému úsudku sa posunula vpred a postavila sa vedľa Femi. Opäť mohla voľne dýchať. Predtým si len okrajovo uvedomovala, že ju čosi ťaží.

Netušila, ako dlho blúdili v úlohách, ktoré podstupovali. Mali ich preveriť, no Zara sa vďaka nim naučila všeličo nielen o svete, ale najmä sama o sebe. Pochybnosti sa na ňu valili v mohutnej vlne, ktorú nedokázala zastaviť. Ani v to nedúfala.

„A aká je teda odpoveď na našu otázku?“ spýtala sa Femi.

Zaru prekvapilo, že práve ona prehovorila. No neprotestovala proti tomu. Mala na to právo. Veď to ona rozprávala ten príbeh. A hneď po tom jej neznámy muž oznámi, že je v ňom obsiahnutá odpoveď, po ktorej tak veľmi túžia.

Femina iniciatíva ju neznepokojovala. Čo sa nedalo povedať o Femi, ktorá sa na ňu kútikom oka pozerala. Preto sa na ňu usmiala, aby jej dala najavo, že jej to neprekáža. Nie je predsa podstatné to, kto tie slová vysloví. Podstatné bolo, aby otázky neostávali nezodpovedané.

„Pravdepodobne očakávate, že vám to vysvetlím.“

Nikto nereagoval. Veď to bolo očividné.

Muž sa zasmial. „To je asi moja odpoveď...“ Zodvihol hlavu a zadíval sa na Zaru, hneď potom pohľadom skĺzol k Accaiovi a Essienovi. Jeho oči, akokoľvek krátko zotrvali na jej tvári, prepaľovali a prebúdzali v nej nervozitu. Niečo od nich očakával. Ak sa však konečne nevysloví, nič nedostane.

„Chcete, aby som vám vysvetlil, prečo ste sem prišli. Ale skôr, ako sa k tomu dostanem, porozprávam vám o niečom inom.“ Tentoraz pootočil hlavu, aby počastoval zrakom všetkých prítomných. „Rozpoviem vám príbeh o páde bohov a snáď vám vysvetlím, ako to súvisí s vami.“

Zara sa zamračila. „Ďalšia rozprávka na dobrú noc?“

Až príliš jej to pripomínalo výlet do opustenej ostrovnej osady.

Takmer očakávala, že každú chvíľu spoza niektorého stĺpu vystúpi Nrọ.

Muž sa však zasmial.

„Nie, sny nie sú mojou doménou. Ja som sa vždy zameriaval na históriu. Preto som sa stal pisárom. Preto ma niektorí z vás spoznali ako pisára Navida.“

Niekto si odfrkol. Pravdepodobne Essien, pretože hneď potom prehovoril:

„Trošku neskoro na predstavovanie, nie?“

Navid sa mu hrane uklonil. „Prepáčte tú nezdvorilosť, vaše veličenstvo.“

Zara by mohla prisahať, že počula, ako škrípe zubami. „Nevolaj ma tak. Ak sa mi chceš vysmievať, v poriadku. Ale nie takýmto spôsobom.“

Po chvíľkovej iskierke pobavenia opäť zavládla pochmúrnosť.

„Odpusť, nechcel som sa ťa dotknúť.“ Jeho tón bol príliš žoviálny na to, aby sa jeho slova dali vnímať ako skutočné ospravedlnenie. „Odložme teda bokom tieto maličké hry a pustime sa do rozprávania.“ Keď mávol rukou, nekonečná sála okolo nich sa zmenila. Na zemi sa objavili veľké vankúše, do ktorých sa bez zbytočného pozývania zosunuli. „Ak sa chceme posunúť, mal by som začať.“

Na chvíľu sa odmlčal, akoby očakával, že ho niekto preruší.

No nikto ústa neotvoril.

„Som si istý, že vám v detstve rozprávali príbeh o to, ako bol stvorený tento svet.“ Zara si pamätala na všakovaké rozprávky, no zlievali sa jej dokopy. „Takže vám ponúknem len skrátenú verziu.“ Niečo v jeho hlase jej nedovoľovalo ani na chvíľku sa odtrhnúť. Dokonca bojoval aj so žmurkaním. „Na počiatku sa mocnosti tmy a svetla dohodli, že by mali vytvoriť svet, ktorý by mohli nazvať domovom. Nádherné pláne a šíre moria tvorili naozaj dlho, oddychujúc len príležitostne. Napokon však svoje dielo dokonali a zem, ktorú dnes nazývame domovom, sa vynorila z temnoty. Bola dokonalá, bohatá, no prázdna. Tme aj svetlu to však vyhovovalo, pretože im nechýbala spoločnosť.“

Zara cítila, ako sa jej do mysle vkrádajú záhadné obrazy.

Názorne jej ukazovali to, o čom Navid rozprával.

„Tma a svetlo však nikdy neboli úplne v zhode. Ako protiklady sa dopĺňali a vyvažovali, avšak ich túžby sa v mnohom rozchádzali. A ako to už býva, ich mier a pokojné spolunažívanie častokrát narušovali hádky a šarvátky. Nakoľko nejestvovala moc vyššia ako oni sami, nemohol ich nikto rozsúdiť. Takže sa večne hádali o tom, kto z nich má väčšiu moc a tým pádom sa viac podieľal na vytvorení ich dokonalého sveta. Svetlo, v snahe dokázať svoju veľkosť, stvorilo prvého boha. Som si istý, že ste takisto poučili o tom, že vďaka prvému bohovi neskôr svetlo uväznilo tmu, pretože nesprávnym spôsobom pochopilo božské varovanie.“

Niekoľkí z nich prikývli. Väčšina však bola príliš fascinovaná tým, čo počuli.

A hlavne tým, čo videli vo svojich mysliach.

„Čo vám však nikdy nepovedali, je toto – nielen svetlo vytvorilo svoju dokonalú bytosť. Aj tma sa o to pokúsila. Vytvorila nádherné, no pochmúrne a temné stvorenie, ktoré len málokedy dostalo príležitosť uzrieť svetlo sveta. No ako celá táto zem, aj títo dvaja sa navzájom dokonale vyvažovali a dopĺňali sa. Žiadna mocnosť nikdy nemala prevahu. Dokonca ani vtedy nie, keď svetlo uväznilo tmu.“

Zara len okrajovo počúvala jeho slová. Miesto toho vnímala obrazy, ktoré nikdy predtým nevidela. Tajomné miesto slúžiace ako žalár najmocnejšej bytosti. Tma. Nazdávala sa, že temnota bude vyzerať ako zhluk obrovskej sily bez tvaru. Mýlila sa. Ak by to stvorenie stretla niekde na ulici, ničím by sa neodlišovalo od bežného smrteľníka.

Len oči by ho prezradili, pretože napriek jej pôvodnému predpokladu neboli čierne, ale vo svojej podstate žiarili ako to najostrejšie slnko. Vysoká a elegantná postava by však predsa len čímsi prevyšovala všetkých ostatných. To, akým spôsobom kráčala a ešte čímsi. Zara nevedela určiť, či tma bola mužom alebo ženou. Pokojne však mohla byť obomi zároveň a nepovažovala by to za nič čudné.

„Hoci tma a svetlo strávili veľa času hádaním sa a vzájomným súperením, niečo sa medzi nimi nikdy nemenilo. Ich city. Lebo napriek všetkému sa tieto dve entity bezhranične milovali. Až tak veľmi, že sa rozhodli stvoriť spoločnú bytosť. Nie však ako svoje dielo, ale ako svojho nasledovníka. Dalo by sa povedať, že potomka. Je ťažké určiť, či išlo o pokus zmieriť sa, alebo len cítili potrebu spojenia. Tak či onak, vďaka ich rozhodnutiu sa zrodilo nádherné stvorenie, ktorého sila dokázala prekonať aj bohov. Bolo krásne, odvážne a chcelo udržať mier. No bez ohľadu na to, ako veľmi sa snažilo, v jeho vnútri víril obrovský chaos. Pretože jeho podstata zvádzala ten istý boj, ako jeho rodičia. Svetlo a tma, ktoré ho tvorili, sa nikdy nevedeli dohodnúť. A tak aj tie najlepšie úmysly končievali katastrofou.“

Tentoraz nebola na pochybách, či sa pozerá na ženu alebo na muža. Spoločný výtvor tmy a svetla, bol ženského pohlavia. Ich dcéra. Jej rysy nedokázala úplne rozoznať, akoby ani sám rozprávač netušil, ako presne vyzerá. Ale jedno predsa len dokázala presne opísať – tie oči. Dve rôzne farby, aby jej pripomenuli, že ju splodili, či snáď stvorili, dve odlišné podstaty. Jedno oko pripomínalo lúč ostrého slnka, druhé nepreniknuteľnú temnotu bezmesačnej noci.

„V tom čase sa k prvému bohovi pridali ďalší stvorení zo svetla. Tma a svetlo zaplnili svoj svet nedokonalými smrteľníkmi. A temný boh... opustil ich svet a nikdy potom sa už nevrátil.“ Zara chcela vykríknuť, že klame, ale niečo jej v tom bránilo. Možno aj Navidova vôľa. Čo bolo viac ako smiešne. „Vedeli, že je len otázkou času, kedy jedna z katastrof roztrhá ich svet. A preto sa rozhodli posilniť ho. Každý z nich sa rozhodol dať svetu iný spôsob obrany. Vybrali si skupinu smrteľníkov a obdarovali ich vlastnou mágiou. Na oplátku získali moc v podobe uctievačov. Dcéra chaosu tak nemohla roztrhať ich svet.“

Zazrela tieň klaňajúcich sa chrbtov.

„Aghan dal svoju silu bojovníkom a stvoril bojových mágov. Veril, že každá krajina by sa mala vedieť brániť. No neprial si vojnu. Pretože dávno predtým, než ho všetci začali považovať za patróna vojny, bol ochrancom mieru.“

Túto časť príbehu už počula. No tentoraz jej konečne dokázala uveriť.

Nielen preto, že sa stala svedkom toho, ako Aghan svoju moc daroval smrteľníkom.

„Egbọ, jeho verná družka, vdýchla svoju moc vybraným ženám, aby mohli mužom pomáhať chrániť nielen svoje rodiny, ale aj neskorší cisársky rod. To ich osudom bolo zakrádať sa v tme a zbierať informácie o nepriateľoch. Sám Sachap k tomu prepožičal svoju moc.“

Zaru prekvapil obraz toho, ako Sachap prostredníctvom svojich menších potomkov prepožičiava prvých cechovníčkam svoju moc. Vtedy sa do ich tiel hadí jed dostával klasickejším spôsobom – skrz ostré zuby zabodnuté v pokožke.

Pitím jedu z čiaš sa stratilo čosi z veľkoleposti toho obradu.

Možno preto mali teraz cechovníčky modré a nie zelené oči.

„Neskôr sa k nim pridala aj Agụ, pretože verila, že schopnosť brániť sa nespočíva len v nesmiernej sile a nadvláde. Minulosť je plná odpovedí, stačilo len nájsť tých, pre ktorých zabudnuté spomienky znamenali viac. Prišli učenci. Efụ vdýchla život svojim okwụlom, aby chránili oblohu. Ọsis rozkazoval nkitám a svetu daroval spojenie s prírodou. Aj iní prispeli svojimi dielami, z ktorých mnohé boli zabudnuté. Všetko to však zavŕšil prvý boh, ten, ktorého volali aj najvyšší. Smrteľníci mali zažiť svoju veľkosť. Mali bojovať a zomierať. A aby pre nich jestvovala nejaká útecha, stvoril kňažky a s nimi Ifụry, o ktoré sa s láskou starali.“

Počúvať o tom, že niekto iný ako Ọnwụ stvoril Ifụry a kňažky, bolo prekvapivo jednoduché. Nevedela, či by tomu mala veriť. Jej výcvik bol v nej vštepený príliš hlboko. Aj keď počas svojho pátrania narazili na všeličo. Napríklad aj na podivné predstavy o bohyniach, ktoré sa obetúvajú, aby zabránili svojim milovaným povraždiť sa navzájom.

„Po dlhých rokoch tvorenia a rozhodovania sa zdalo, že svet smrteľníkov by mohol byť v bezpečí.“ Navidov hlas, dovtedy neutrálny a pokojný, sa zrazu roztriasol. Nie však strachom. Jeho telom lomcoval hnev. „To sa zmenilo v momente, keď sa prvému bohovi a jeho družke narodila dcéra. Bohyňa, ktorá všetkých zradila.“

„Ọnwụ.“

To, že prehovorila nahlas, si Zara uvedomila až v momente, keď sa na ňu všetci zadívali.

Nekrčila sa pod váhou ich podozrievavosti.

Aj to len preto, že bola príliš prekvapená.

Navid prikývol. „Správne. Ọnwụ. Bohyňa, ktorú smrteľníci najviac uctievajú.“

V jeho hlase zaznievala prekvapivá horkosť.

„Čo o tom vieš?“ obrátil sa s prekvapivou otázkou na Zaru.

Niekoľko okamihov len mlčala, neschopná tak po hotovo reagovať. V hlave sa jej odvíjali spomienky na rozprávku, ktorá bola čímsi viac ako príbehom na dobrú noc. Nrọ im prezradila to, čo mohla. Zaru to rozčuľovalo. Pôsobilo to tak, akoby v ich svete nežil nikto, kto by im dokázal dať úprimnú a hlavne úplnú odpoveď. Možno tie reči o zakliatí neboli len výmyslom.

Odkašlala si. „Ọnwụ mala byť dokonalým nástrojom pomsty tmy. Ešte v matkinom lone do nej vložili temnotu, ktorá mala potrestať bohov a s nimi aj svetlo. Ọnwụ bola hladná po moci a ambiciózna, chcela všetkému vládnuť. A chcela byť ochrancom cisárskeho rodu. Jej otec odmietol, tak sa rozhodla získať moc inými spôsobmi. Zradila bohov a plánovala zabiť svojho otca. Stačilo, aby porodila dostatok detí, ktorým by ukradla svoju moc. Ale s tým nesúhlasila jej matka. Obetovala svoj život a prekliala ju, aby sa všetky jej deti rodili mŕtve.“

Nikto z jej publika nedýchal. Zamračila sa. Veď tam predsa boli s ňou a videli to, čo videla ona. Snívali ten istý sen. Nrọ sa o to postarala. Prečo potom pôsobili, akoby to počuli prvýkrát v živote?

Navid, na druhej strane, sa tváril kyslo a nepríjemne za všetkých ostatných.

„Ọnwụ, by svojho otca obrala o moc, no urobila viac ako len to. Zradila bohov, to je pravda, ale takisto ich obrala o moc a zakliala ich. Ľudia v nich stále veria, ale moc, ktorá z ich presvedčenia pochádza, sa vracia naspäť k Ọnwụ. Síce vďaka tomu svojho otca neporazila, no podarilo sa jej niečo iné – vymazala ho z ľudského podvedomia. Smrteľníci žijú krátko a rýchlo zabúdajú. Na svete je len málo tých, ktorí o existencii prvého boha niečo vedia. Ešte menej je však tých, ktorí tomu naozaj veria. Pre ostatných je len figúrkou z minulosti, ktorá najskôr zomrela alebo jednoducho prestala existovať.“

Ọnwụ musela svojho otca naozaj nenávidieť, keď ho o všetko obrala.

„Našou úlohou je potrestať Ọnwụ?“ uisťoval sa Accai.

„Nie celkom,“ odpovedal Navid. „Ọnwụ vo svojej honbe za mocou zradila a využila veľa bytostí. Medzi nimi bola a dcéra tmy a svetla. Napriek všetkým opatreniam, ktoré bohovia kvôli nej urobili, nikdy netúžila nič zničiť a žila osamelým a bezpečným životom niekde v pustine. Až pokým ju Ọnwụ nevypátrala a nenaplnila jej hlavu snami o moci a sláve a uznaniu. Ak by to dokázala, aj jej stvoritelia by uznali, že je hodna právoplatného miesta po boku bohov.“

Zara si odfrkla. „Nechaj ma hádať – bolo to klamstvo a Ọnwụ zradila aj ju.“

Navid prikývol. „Len ju využila a neskôr, keď prišlo na delenie moci, odmietla ju. Zradila jej dôveru a aby toho nebolo málo, rozhodla sa ju zabiť. Alebo sa o to aspoň pokúsila, pretože také mocné stvorenie nie je jednoduché zabiť. Iste, oslabila ju a urobila z nej takmer smrteľníčku, ale raz sa zotaví. A prisahala, že v deň, keď sa to stane, túto zem zaplatí more krvi a Ọnwụ pred ňou pokľakne a bude prosiť o zmilovanie, ktoré aj tak nepríde.“

„Takže roztrhá svet a všetkým pri tom zničí. Romantické.“

„Je to takmer nezvrátiteľné. Pretože ona to nevyslovila ako hrozbu, ona tento svet prekliala. Takže aj keby v priebehu vekov zmenila názor, už s tým nič nezmôže.“

„A kedy presne sa úplne zotaví z toho, čo jej Ọnwụ urobila?“ zaplietol sa do rozhovoru opäť Accai, do špiku kosti pragmatik, ktorý potreboval mať k dispozícii všetky fakty.

„Ak očakávaš presný deň, ten nepoznám. Cítim ale, že to už nebude trvať dlho.“

Zara sa zamyslela nad tým, čo im doteraz prezradil.

„Očakávaš, že tú bohyňu, alebo čímkoľvek je, zneškodníme?“

Dúfala, že nepovie áno. Pretože to by rozhodne nebola misia, ktorej by sa dobrovoľne upísala.

„Zneškodniť takú mocnú bytosť? To nedokáže asi nikto. Hoci jestvovala sila, ktorá by ju dokázala udržať v šachu celé veky bez toho, aby sa pri tom spotila.“ Ich výrazy plné očakávania si preložil ako posúrenie v ďalšom rozprávaní. „Bohovia sa predsa dávno postarali o to, aby ich svet ostal v bezpečí. Ọnwụ však ich ochranu úplne zničila, keď sa naháňala za mocou.“

Zara jeho vzletné slová ihneď preložila do jednoduchšej verzie.

„Chceš povedať, že len kombinovaná sila všetkých bohov by nám dokázala pomôcť?“

Navid prikývol.

„Nepovedal si tiež, že bohovia sú zakliati?“

„Áno.“

Konečne pochopila, z akého dôvodu ich sem potreboval všetkých priviesť.

„Chceš, aby sme ich vyslobodili.“

Nepatrne sa usmial. „Áno.“

Zara na neho prižmúrila oči. „Fíha, aký si výrečný.“

Zasmial sa jej tónu. No vzápätí zvážnel. „Dlho som pracoval na tom, aby som pospájal dokopy skupinku ľudí, ktorá by mala najväčšiu šancu uspieť. Trvalo to roky plánovania a využívania všetkých možností, ku ktorým sa dokážem dostať. Využil som láskavosti na storočia dopredu. Nakoniec som vás priviedol až sem a povedal vám to, čo vám prezradiť môžem.“

„Ale veľa toho nie je,“ oponovala mu Zara.

Oči si zakryla rukami. Ak by to bolo fyzicky možné, práve teraz by sa o ňu pokúšala ukrutná bolesť hlavy. Unavovalo ju to večné uskakovanie a tancovanie okolo prekliatí a obmedzení ostatných. S týmto predsa nikdy nechcela mať nič spoločné. Nebola hrdinka z príbehov a rozhodne nemala v pláne napravovať chyby iných ľudí. Za svoj život ich urobila dosť na to, aby ju to oberalo o spánok aj po smrti.

„Ale prečo práve my? Máš k dispozícii milióny smrteľníkov, ktorí by sa z tejto príležitosti tešili.“

„Pretože oni nemajú to, čo máte vy.“

„A to je čo? Neochota byť bábkami v rukách ostatných?!“

Takmer nepatrne potriasol hlavou. „Vybral som vás pre to, kým ste. Vychovali vás ako ochrancov tejto zeme. Plníte rôzne misie a vždy máte na pamäti hlavne bezpečie svojich blízkych. Aj keď vás zradia a o všetko oberú, nevzdávate sa svojich predsavzatí a ste ochotní dokončiť to, čo ste začali. Váš pôvod je síce kľúčový, ale o tom, že ste tu, rozhodlo práve to, kým ste sa stali.“

„Toto je ako vystrihnuté z príručky dokonalých výhovoriek!“ skríkla na neho Kacia, neschopná ďalej mlčať. Vyskočila na nohy a začala sa prechádzať. „Ďalší hlupák, ktorý si myslí, že nás môže zneužívať! Kto si vôbec myslíš, že si, keď chceš rozhodovať o našom osude?!“

Aj Accai sa postavil. „Nenúti nás predsa súhlasiť. Povedal nám pravdu a očakáva, že sa rozhodneme podľa vlastného uváženia.“ Hlas mal pokojný, aj keď oblo očividné, že sa s Kaciou háda.

„Nebodaj veríš tým jeho rozprávkam o zakliatych bohoch?“ skočil mu do reči Essien. Ten síce ostal stáť, ale Zara predpokladala, že čoskoro sa pridá ku Kacii a Accaiovi, aj keby to malo byť len kvôli tomu, aby sa im mohol pozerať do očí.

„Prečo by si niečo také vymýšľal? Na našej ceste sme toho videli dosť! Je jasné, že hovorí pravdu!“

„Prečo by sme ale mali pomáhať zachrániť svet, ktorý sa nám obracia chrbtom?“

„Hej, to je pravda! Veď aj cisárovná nás zradila!“

Zara prestala počúvať tú hádku. Postupne sa do nej zapájali všetci a rôzne hlasným krikom dávali najavo svoju nespokojnosť. Navid na to všetko pozeral s kamennou tvárou. Zara sa nečudovala tomu, že ostatní prejavovali svoju neistotu takýmto hlasným spôsobom. Zarážalo ju ale, že to ona nevyskočila na nohy prvá a nezačala protestovať.

Pravdou však bolo, že po tom ani netúžila. Iste, znepokojovalo ju to, čo sa dozvedela. Dokonca by povedala, že niektoré časti toho rozprávania boli náročnejšie na strávenie ako iné. Lenže to nemenilo nič na skutočnosti, že čosi v jej vnútri jej našepkávalo, že to všetko je pravda. Odkedy zomrela a vrátila sa v podobe ducha, schopnosti, ktorými kedysi vládla, ovládali jej telo i podvedomie.

To, čo sa naučila tvrdým výcvikom, akoby zabudla.

Mnohokrát na misiách sa jej stávalo, že sa nemohla spoľahnúť na svoju vlastnú mágiu. Riadila sa viac rozkazmi než inštinktom. Po vlastnej smrti sa to zmenilo. Opäť sa učila opierať o takmer zabudnuté nadanie. To tie jej pomohli prekuknúť trik Záhadnej bohyne. Vďaka tomu vedela, že je uväznená v sne. A napokon odhalila klamstvo v slovách falošnej dozorkyne. Vďaka tomu s istotou vedela, že Navid hovoril pravdu.

Vydýchla si. Ostatní jej nevenovali pozornosť, no ju to netrápilo. Prinúti ich k tomu, ak bude musieť. Pomaly sa tiež postavila. Všimla si, ako sa na ňu Navid povzbudivo usmial. Prižmúrila na neho oči, aby mu tak dala najavo, že z tohto všetkého viní práve jeho. Potom od neho odvrátila zrak a sústredila sa na hádajúcu sa skupinku.

Rozhadzovali rukami, plní nervóznej energie, ktorá rástla úmerne tomu, koľko neistoty sa v nich nazbieralo. Ruky si otrela o stehná. Nemala ich vlhké ani špinavé. To gesto slúžilo ako prostriedok upokojenia a takisto natiahnutia času. No nevyhnutné nemohla odďaľovať donekonečna.

„Má pravdu,“ prehovorila nakoniec potichu. Preto bola prekvapená, keď sa k nej Accai s Femi otočili, akoby celý čas čakali len na to.

Keď si ostatní uvedomili, že dva hlasy v ich hádke stíchli, pátrali po dôvode.

Čoskoro sa na ňu upieralo sedem párov očí.

„Má pravdu,“ zopakovala o niečo hlasnejšie, „my nie sme z tých, ktorí by sa vzdávali. Kaciu nepoložilo na kolená to, keď ju odmietol ľud jej starej mamy. Wen s Rae nezanevreli na rodinu, ktorá ich zo zúfalstva chcela zabiť. Accai neprestal pátrať po odpovediach ani keď sa kvôli nim musel vzdať sľubnej kariéry bojového mága. A ak si hovoril pravdu,“ zadívala sa na Essiena, „teba zradili len kvôli moci, ale ty si napriek tomu nedovolil, aby ťa to zničilo. My všetci sme preživší.

„Nech nás akokoľvek odradzovali, nech nás skúšali a potupovali, pokračovali sme ďalej. Naučili nás chrániť tento svet – náš svet. Svoju vernosť sme prisahali cisárskej rodine, ale našou povinnosťou je postarať sa o to, že budeme mať čo chrániť. Bezpečnosť cisárstva bola vždy na prvom mieste. A teraz nám tento muž povedal, že mu hrozí nebezpečenstvo. Zamyslite sa nad tým. Viete, že je to pravda. Hrozná a desivá, ale stále pravda. Z nejakého dôvodu sme boli vybraní práve my, aby sme tomu zabránili. Miesto toho, aby sme to prijali, sa však hádame. Pretože sme príliš vystrašení tým, čo by sa mohlo stať na to, aby sme dokázali nahlas priznať, že je to pravda.“

„Môžeme o tom polemizovať, ale nemáme dôkaz,“ oponovala jej Kacia, no oveľa jemnejšie, než by očakávala.

Zara kývla hlavou. „Priamy dôkaz nemáme, to je pravda. Ale ten ani nikdy mať nebudeme. Mne celkom stačí aj to, čo sme už zažili.“ Nástojčivo sa pozerala na svojich druhov. „Našu cestu sa snažili niekoľkokrát prerušiť. Vedeli sme, že niekto naozaj mocný nechce, aby sme pokračovali. Dokonca aj cisárovná sa najskôr postavila proti nám. Ak sa však spolčila s Ọnwụ, dávalo by to zmysel. Ọnwụ by určite nechcela, aby sme sa toto všetko dozvedeli. Pretože by sme tým ohrozili jej pozíciu najmocnejšej bohyne.“

Femi, ktorá ešte stále stála v jej najtesnejšej blízkosti, začala krútiť hlavou.

„Nie sme dosť mocní na to, aby sme sa mohli vyrovnať bohyni.“

„To ani nemusíme byť. Musíme byť len dostatočne šikovní na to, aby sme sa vyhli otvorenému boju. Musíme len vydržať dostatočne dlho na to, by sme našli spôsob, ako bohov odkliať.“

Vtedy sa zadívala na Navida. Cítila pochybnosti ostatných. Niektorí boli rozhodnutí vydať sa na tú misiu, iní by najradšej odišli. Ak by však poznali detaily ich úlohy, určite by im to pomohlo. Lenže tie im Zara dať nevedela. Našťastie si to Navid tiež uvedomoval.

„Keď predtým Femi rozprávala príbeh o zakliatom bohovi, povedal som vám, že to je dôvod, pre ktorý ste sem prišli. A naozaj ním je.“ Mávol rukou vo vzduchu a na ste ne za ním sa zjavila nádherne maľovaná mapa cisárstva. Ale musela to byť veľmi stará mapa, nakoľko Ȧudobské kráľovstvo bolo ešte súčasťou Ambaru.

Skôr, ako Navid otvoril ústa, ozval sa Accai: „Tú mapu poznám. To ty si mi ju poslal.“

„Áno,“ prikývol Navid, „skutočne som ti ju poslal. Takisto ako ďalšie náznaky toho, čo je vašou úlohou. Lenže potom som si uvedomil, že bez ohľadu na moju snahu najskôr nikdy nebudete mať dostatok informácií na to, aby ste sa zhostili svojej úlohy. Takže som sa rozhodol, že vás sem nejakým spôsobom nalákam.“

„Lenže na čo nám je táto stará mapa?“ zapochybovala Zara.

Navid zodvihol obočie. „Stará? Čo ťa vedie k presvedčeniu, že toto je stará mapa?“

Zachmúrila sa. „Pretože cisárstvo už dlhé stáročia nie je takéto veľké.“

„Ach, zase som zabudol,“ zasmial sa, „čo všetko vám zamlčali.“ Ukázal na mapu. „Táto mapa nie je stará, je pomerne nová. Kedysi dávno, pred mnohými storočiami, Ọnwụ našepkala vtedajšej cisárovnej do ucha, aby rozdelila cisárstvo na menšie časti a zimprovizovala medzi týmito časťami vojnu. Pretože do krajiny, ktorá je vyhlásená za nášho nepriateľa, predsa nikto nebude cestovať. A tak sa nikdy nedozvie pravdu.“

Toto už ako rozprávka však znelo.

„Prečo by niečo také robila?“

Navid sa zamračil. Vyzeral ako niekto, kto sa namáha riešením veľmi zložitého problému. Dokonca pri tom zatínal päste. On nepremýšľal. Skôr akoby bojoval s čímsi neviditeľným, čo mu zabraňovalo povedať im celú pravdu.

„Aby pred všetkými niečo skryla. Môžem vám však povedať, čo presne to je.“

Accai pristúpil bližšie k mape. „Zdá sa ale, že na to čoskoro prídeme aj sami.“

Prstom ukazovali na niečo na mape. Zara pristúpila bližšie. Až vtedy si všimla, že do jednej časti Ȧudobského kráľovstva vedie šípkami vyznačená trasa. Rovnako ako na ďalšie miesta v rôznych kútoch nielen cisárstva. Premýšľala o tom príbehu a o bohoch, ktorí hľadali spôsob ako odkliať jedného zo svojich druhov.

Museli vytvoriť kúzlo z mocných ingrediencií ukrytých na vždy inom a vzdialenom mieste. Jej najlepší predpoklad bol, že tie miesta musia navštíviť a jednotlivé súčasti kúzla nájsť. Až s jeho pomocou budú môcť odkliať bohov. Zara však odmietala myslieť na tú časť príbehu, ktorá rozprávala o vyvolenej osobe schopnej to zakliatie skutočne prelomiť.

„Takže sa máme vybrať na cestu do rôznych kútov sveta a tam niečo nájsť. Potom to niečo máme priniesť, urobiť z toho kúzlo a odkliať ním bohov. Keď už sme pri tom, kde ich vlastne nájdeme?“

Navid sa usmial jej úsudku. „To, kde sú, už predsa viete. Ale ak by ste na to náhodou zabudli, pripomeniem vám to – máte ísť po stopách korytnačky.“

Nenávidela tieto hádanky. Unavovali ju. Aj keď je pravda, že túto konkrétnu u niekedy predtým lúštili. Accai si bude pamätať odpoveď. A ak nie, hravo ju nájde. Preto sa nad tým nepozastavovala.

Zvesila hlavu. „A toto všetko len preto, že som chcela nájsť svoje telo.“

Nebola to otázka. Ani sťažnosť. Skôr unavená konštatácia.

„A aj ho nájdeš. Len k nemu vedie omnoho dlhšia a kľukatejšia cesta, než si si pôvodne myslela. No na jej konci nájdeš presne to, čo hľadáš.“

„Hej, ale len bohovia vedia, v akom stave to telo bude.“

Predpokladala, že sa bude podobať kostre, keď oň konečne zakopne.

Navid sa zasmial. Akoby počul jej myšlienky. „Môžem ti sľúbiť jedine to, že ho určite spoznáš.“ O dva kroku k nej pristúpil. „Nájdeš to, čo hľadáš. Vy všetci to nájdete.“

Chcela mu veriť, že ten sľub nepredstavoval len prázdne slová.

Zadívala sa na svoje sestry. S očakávaním i obavami ju sledovali a vyčkávali. Vedela, že by ju nasledovali. Bez ohľadu na to, ako veľmi sa predtým rozčuľovali a namietali, ak by ich o to poprosila, išli by za ňou. Dobrovoľne a bez námietok. Accai by išiel s nimi len kvôli príležitosti dozvedieť sa viac o osude svojej sestry. Už predtým ich nasledoval, možno by sa k tou rozhodol aj teraz. Essien si mohol robiť čo len chcel. Zara musela sama sebe priznať, že ak by sa rozhodol ostať v Navidovom svete, vôbec by neprotestovala.

Rukou si pošúchala čelo. V duchu sčítala dôvody. Aj keď vedela, že je to nepotrebné. Pre svoj osud sa už rozhodla. Rada všetko ospravedlňovala tým, že len chcela späť svoje telo. No išlo len o šikovne zvolené ospravedlnenie jej konania. V skutočnosti sa rozhodla vyraziť do boja proti Ọnwụ v momente, keď v sne videla sieň plnú neprebudených tiel. Ọnwụ im bola schopná klamať a tvrdila, že všetci majú možnosť znovu sa narodiť. Ak im dokázala zamlčať taký dôležitý fakt, nebolo až také náročné predstaviť si, že všetkých zradila len aby mala ešte viac moci.

Mali by ju zastaviť. Aj keď pochybovala, že práve oni siedmi na to boli stvorení.

Skôr jej to pripadalo, akoby nevedeli nájsť nikoho vhodnejšieho.

Povzdychla si. Na ničom z toho nezáležalo.

Už nie.

Zadívala sa na svoje sestry. „Zdá sa mi, že by sme sa mali pobaliť. Čaká nás dlhá cesta.“

Kapitola 24. ¦ Kapitola 26.


Kapitolu venujem SunShines. Ďakujem za všetko. 

Zároveň by som chcela povedať ešte jedno - táto kapitola je poslednou kapitolu prvej časti príbehu. Koľko bude mať častí v konečnom dôsledku neviem, ale je pravdepodobné, že budú aspoň tri. 

Tak sa obrňte trpezlivosťou. Vyriešenie tejto zápletky ešte chvíľu bude trvať. 

Vaša Lili :)

 



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Gambit bohov - Kapitola 25.:

2. LiliDarknight webmaster
05.03.2018 [13:09]

LiliDarknightSunShines, za toľko chvály sa ešte budem červenať. Emoticon
Je pravda, že s tým názvom bojujem a ja ja a bojujem s ním doteraz, ale neviem vymyslieť nejaký, ktorý by sa mi k tomu hodil viac. Ale tak, snáď raz sa mi to podarí premenovať. Emoticon
Vieš, písanie tohto príbehu je niekedy náročné a inokedy zase nie. Je pravda, že od prvej kapitoly som asi poskytla všetky možné aj nemožné odpovede, ale ich prítomnosť si asi ešte nikto neuvedomil. Tak uvidíme, dokedy to tak ostane. Emoticon
Ďakujem za komentár a za podporu. Emoticon

1. Sunshines
27.02.2018 [20:48]

Ďakujem za venovanie! Emoticon Poviedka je dokonalá, ale to je už snáď tvoj štandard. Emoticon (V najlepšom slova zmysle. Jednoducho viem, že ak začnem čítať poviedku od teba, tak bude skvelá. A to musím teraz priznať, že pri tom názve, neviem prečo, som pochybovala a nakoniec som sa ku nej odhodlala práve preto, že si pre mňa akousi istotou kvality. A bolo to teda skvelé rozhodnutie!)
Myslím, že tu konečne máme aspoň zopár odpovedí na otázky. Aj keď je mi jasné, že príde milión ďalších. Emoticon Vždy ma udivuje ako nakoniec pospájaš kúsky tej skladačky a ja si musím uvedomiť, že v podstate som to mala celý čas pod nosom. Emoticon
Teším sa na ďalšiu časť! Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!