Hrdlorez 4 • OurStories.cz ~ naše povídky

Nové informácie, nové postavy

04.03.2021 (17:00) • MillieFarglot • Povídky » Na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 381×

Vo Woodstocku ešte nebola, preto nevedela ani odhadnúť, v ktorej jeho časti sa nachádzali. Keďže bola tma a nevidela žiadne pouličné svetlá, museli byť niekde v lese. Auto zaparkovali pred obrovskou budovou pod nízkym prístreškom. Už na prvý pohľad bolo zrejmé, že tam nebudú sami. Vedľa nich si všimla ďalšie minimálne dve autá a z budovy vyžarovalo tlmené svetlo.

Hrdlo mala úplne stiahnuté a zuby musela zaťať, aby jej od strachu doslova nedrkotali. Týchto ľudí vôbec nepoznala a nechápala, prečo jej zvedavosť dovolila zájsť až takto ďaleko.

Dvere na jej strane sa otvorili a Timothy ju vyzval, aby vystúpila. Oliver jej nevenoval ani štipku pozornosti, ihneď ako vystúpil z auta, vošiel do budovy. Keby ho niekde stretla, pravdepodobne by ho ani nespoznala, keďže ho poriadne nevidela.

„Kde to sme?“

„Kúsok od Woodstocku, zajtra pôjdeme do Pensylvánie, bude to bezpečnejšie. Je mi to ľúto, no musím nabrať trocha síl.“ Bezpečnejšie? Čo sa môže zdať upírom nebezpečné? Končí zajtra cesnaková sezóna? Snažila sa rozptýliť a myslieť na to, či všetko, čo vedela o upíroch z filmov alebo seriálov, je pravdivé. Chcela sa ho to spýtať, no netušila, ako začať.

„V dome sa nachádza viac upírov, no nikto z nich ti neublíži.“

„Sľubuješ?“ Nebola to otázka, skôr pochybovanie. Jej prvý zážitok s upírom nebol práve prechádzkou ružovou záhradou, preto mu neverila.

Pokýval hlavou zo strany na stranu. „V rámci možností.“

Vošla spolu s Timothym do budovy cez hnedé plastové dvere. Naskytol sa jej pohľad na obrovskú vstupnú halu a dlhú chodbu. Na ľavej strane sa nachádzalo schodisko s tmavohnedým dreveným zábradlím. Tesne pod ním bola lavica na sedenie z rovnakého materiálu. Steny mali svetlú farbu, nábytok a doplnky s ňou kontrastovali.

Najviac ju však uchvátila ľavá strana, kde namiesto steny bola enormná klenba, cez ktorú sa vstupovalo do kuchyne. Vydýchla od úžasu, pretože vyzerala luxusne.

„Nádherné.“

Za sebou počula zatvorenie dverí. „Dúfam, že sa tu budeš cítiť ako doma. Dohodneme sa s ostatnými ešte o tom, kde ostaneš na noc, aby to pre teba bolo bezpečné.“

Automaticky prikývla na súhlas, hoci čím ďalej, tým mala väčšiu chuť odtiaľ okamžite utiecť, prípadne kričať. Ideálne obe naraz. Bola príšerne unavená a jej žalúdok bol jeden obrovský balvan, vďaka ktorému sa ledva hýbala. Ešte stále si neuvedomovala, že vstúpila do domu plného upírov.

Mala asi milión otázok a chcela na ne okamžite poznať odpoveď. Netušila, čo by sa mala pýtať ako prvé. Stále si myslela, že sa jej toto všetko sníva a o chvíľu sa prebudí. Upíri predsa neboli reálni.

„Panebože, si v poriadku?“ Mladá žena sa k nim rýchlo približovala a pri tom lamentovala rukami. „Mal by si si vziať voľno a neskákať podľa toho, ako Centrála píska. Tú robotu mohol vybaviť pokojne aj Morris.“ Objala ho tak, akoby ho nevidela minimálne mesiac a na pery mu vtisla bozk, ktorý jej ihneď opätoval.

Timothy ju pohladil po dlhých tmavohnedých vlasoch a zasmial sa. „Už mi je dobre a táto práca bola určená výlučne mne. Dobre vieš, že Centrála ma z času na čas takto kontroluje.“

„Predpokladám, že toto je Graysonova Nina a nie nejaká večera.“

Prekvapene vydýchla. Na takúto vetu nebola pripravená ani náhodou. Chcela jej na to odpovedať niečo sarkastické, čo by vyviedlo z miery aj najväčšieho flegmatika na svete, no pre svoje vlastné dobro si zahryzla do jazyka. Premerala si tmavovlásku od jej lesklých vlasov, cez perfektnú vysokú a štíhlu postavu, až po nohy modelky. Takto si vďaka celému literárnemu a filmovému svetu predstavovala upírov.

„Nina, toto je Natalie, moja priateľka. Nat, toto je Nina a ak nechceš, aby po celej našej rodine šla Centrála, nikto sa k nej ani nepriblíži,“ predstavil ich navzájom s drobným upozornením pre každú z nich. Postavil sa medzi ne, akoby sa bál, čo spravia.

„O to sa báť nemusíš. Nabudúce by som ale uvítala, keby si si namiesto tvojho brata vybral inú, viac bezpečnú spoločnosť. Ideme s ostatnými do mesta, ak sa cítiš lepšie, môžeš sa k nám pridať.“

„Zajtra, keď zájde slnko, pôjdeme do Pensylvánie. Myslím, že si radšej oddýchnem pred cestou.“ Ako odpoveď mu poslúžila ďalšia pusa a Natalie sa stratila vo dverách.

Upír si povzdychol, akoby mu práve padol z pliec obrovský kameň. „Toto je asi najlepšie, čo sa ti tu mohlo prihodiť,“ zasmial sa. „Natalie je veľmi žiarlivá, tak jej, prosím, odpusť všetky narážky. Si hladná alebo chceš niečo piť?“

„Ďakujem, no dala by som si len čistú vodu.“ Žalúdok mala ešte od rána na vode a nechcela riskovať, že sa bude opäť kamarátiť s toaletou. Posadila sa na barovú stoličku, hneď oproti nej sa nachádzal obrovský kuchynský ostrovček, ktorý slúžil zároveň ako stôl. Pravý jedálensky stôl s normálnymi drevenými stoličkami sa nachádzal za ňou.

„Ak máš nejaké otázky, pokojne sa pýtaj. Neviem, či ti budem schopný odpovedať na všetko, no budem sa snažiť.“ Sadol si na stoličku vedľa a pred ňu položil veľký sklenený pohár s čírou tekutinou. Okamžite si z nej odpila a hneď na to zívla. Bola príšerne unavená a jediné, čo ju udržiavalo pri vedomí, bola zvedavosť.

„Ako to, že upíri existujú.“ Nebola to otázka, skôr len jej konštatovanie.

„Asi ťa sklamem, ale neexistujú žiadne legendy, na ktoré by som ťa vedel odkázať. Je to rovnaká evolúcia ako pri ľuďoch. Náš predok bol človek, kanibal.“ Mykol plecom.

„Ako sa človek stane upírom?“

„Stačí jednoduché uhryznutie, no pri pití krvi sa človek nenakazí,“ dodal, keď videl ako jej takmer vypadli oči. Nevedela by si ani predstaviť život ako oni, stať sa legendou, ktorú ľudia poznajú z televízie a fantazijných kníh. „Ty sa však ničoho takého nemusíš báť.“

„Ako to?“ nechápala.

„V našom svete existujú určité pravidlá, ktoré ak sa nedodržiavajú, sú za to postihy.“ Nadvihol bradu a golier svojho svetra posunul nadol. Prstami prešiel po bledo ružovej jazve, ktorá sa mu ťahala spod jedného ucha k druhému.

Nevedela, čo mu na to povedať. Kto by bol schopný niekoho podrezať? Čo Timothy spravil, keď takto skončil? Pohľad na pozostatok jeho zranenia jej spôsoboval zimomriavky. „Kto ti to spravil?“

Váhavo na ju pozrel a mlčal. Chvíľu jej trvalo, kým si spojila všetky súvislosti dokopy. Nebolo to kvôli tomu, že by jej to nechcel povedať. Nevedel ako.

„Nie. Nie, to nemôže byť pravda. On by nikdy...“ Hlas jej zlyhal, krv v žilách stuhla a mala čo robiť, aby nezačala vzlykať.

„Nina, Grayson je veľmi nebezpečný, prezývajú ho Hrdlorez.“

Podľa jeho slov Graysona nespoznávala, v skutočnosti bol jeho opak. Keď niekto potreboval pomoc, tak mu ju poskytol. Vedome by nikdy nikomu neublížil, na to ho poznala až veľmi dobre.

„To nie je možné,“ zopakovala svoje slová so vzlykmi. Oči jej zaliali slzy.

Premena na upíra ho musela zmeniť.

Pozrela sa za seba, pretože počula povedomý hlas. Kým si spomenula, komu patrí, jeho majiteľ stál hneď za ňou. Vidieť Christophera jej v momentálnej situácii nepridávalo na pohode. Narovnala sa a zhlboka sa nadýchla. Podvedome sa prisunula bližšie k Timothymu, akoby chcela, aby ju znova chránil. Podľa jeho výrazu tváre tiež nebol dvakrát nadšený. Brit sa usadil na stoličke pri dlhom stole kúsok od nich. Teraz, keď na sebe nemal žiadny make-up a kostým, mala šancu si ho prezrieť. Na rozdiel od halloweenskeho upíra bol upravený, na sebe mal tmavo šedé priliehavé tričko s dlhým rukávom a čierne nohavice. Uhladené vlasy mal sčesané na jednu stranu.

Timothy sa pozrel na nástenné hodiny a potom na upíra. „Nemal by si byť už minimálne dvadsaťštyri hodín v Arizone?“

„Prišiel som pozrieť svojho starého priateľa,“ odvetil, akoby mu to malo byt jasné. „Okrem toho, započul som vašu konverzáciu a chcel som sa ospravedlniť za včerajšok.“

Prstami sa dotkla svojho krku, na ktorom ešte stále cítila dva bolestivé hrbolčeky. Pred očami mala opäť včerajšiu noc, z čoho jej skrútilo žalúdok.

„Nemal si na to žiadne právo...“

Vzdychol. „Prepáč, Nina.“ Nevedela, ako na to má zareagovať. Keby ju nenašiel, o upíroch by sa dozvedela príjemnejším spôsobom.

Tim mávol rukou. „Nikto nechce žiadne problémy, preto jej pre dobro všetkých dáš už pokoj. Grayson je až príliš nebezpečný na to, aby si sa Nine do cesty priplietol ešte aj ty, dobre?“

„Bude zázrak, ak z toho vyviaznete živí.“

Jeho slová boli ako úder päsťou do hrude. Na túto skutočnosť nechcela ani pomyslieť, no jemu nerobilo problém to vysloviť nahlas. Nedokázala si predstaviť, že by jej bol schopný skriviť čo i len jediný vlások. Vždy bol nežný a jemný. Uvedomila si, že aj po roku jej chýbal viac než čokoľvek iné na svete.

Milovala ho.

„Chris, dnes si plný optimizmu.“ Do miestnosti sa vrútil ďalší svetlovlasý muž. Sršala z neho dobrá nálada a kopec energie, čo prerušilo napätie, formujúce sa vo vzduchu. V ruke držal fľašu vína, ktorú ihneď položil na stôl pred Chrisa a otočil sa k Nine. So svojimi zelenými očami si ju premeral a pristúpil k nej.

„Som Richard,“ predstavil sa a vystrel k nej ruku. Bez zaváhania mu ňou potriasla.

„Nina.“

„S Chrisom sme sa porozprávali a zhodli na tom, že ak budeme potrebovať jeho pomoc, tak sa naňho môžeme spoľahnúť. Však?“ Otočil sa k blondínovi a čakal na jeho odpoveď.

„A ja ti po asi stý raz hovorím, že Laurent má Leonu s Jamiem a ja urobím všetko pre to, aby som ich odtiaľ dostal. Všetko, bez ohľadu na to, čo to bude stáť,“ povedal bez štipky ľútosti a od podráždenia zavrčal, pri čom nadskočila. V jeho prítomnosti sa necítila dobre.

„Jeden problém po druhom, ok? Zistíme, čo chcú od Niny, kde držia Jamieho s Leonou a potom ti pomôžeme zlikvidovať vedenie Centrály. Nemôžeme sa do toho všetkého bezhlavo pustiť bez plánu.“

Preskakovala pohľadom medzi nimi a netušila, o čom sa zhovárali. Likvidácia Centrály? Pomoc upírovi, z ktorého sa jej ježili všetky chlpy? Tie plány sa je nepozdávali. Dúfala, že po stretnutí s Graysonom bude mať od všetkých bytostí pokoj.

„Keď vymyslíte lepší plán, dajte mi vedieť. O tri hodiny letím do Arizony, dávajte si na Centrále pozor.“

***

Keď Chris odišiel, celý vzduch okolo nej sa zdal o niečo ľahší. Zdalo sa jej, že si vydýchli aj ostatní dvaja upíri. Všetci sa posadili k stolu a Richard im nalial víno z fľaše, ktorú priniesol. Zo svojho pohára si okamžite odpil poriadky dúšok a spokojne zahmkal.

„Kto je Leona a Jamie?“ opýtal sa zvedavo Timothy.

„Sú to priatelia Chrisa. Myslí si, že ich majú priamo v Centrále. Je však skutočne netuším, kde by mohli držať svojich zajatcov. Podľa neho pili z ľudí, ktorí neboli darcovia a kvôli tomu skončili na koberčeku v Centrále. Nechce tomu veriť a ak bude mať až príliš veľa času na plánovanie pomsty, o život príde veľmi veľa osôb.“

Niekoľkokrát zamrkala očami a snažila si uvedomiť, že toto bola realita. Osoby okolo nej sa skutočne rozprávali o pití krvi, plánovaní pomsty a jej nezvestnom priateľovi. Nezostávalo jej nič iné, než si odpiť suchého červeného vína a akceptovať fakt, že toto je realita.

„Bol som na ich mieste pre podozrenie z horších vecí...“ Zamračil sa a rozmýšľal o slovách, ktoré mu povedal Richard. „Prečo sa vlastne zaujímame o to, čo Chris urobí? Môže nám to byť jedno, len nech neurobí nejaký neuvážený krok, ktorý nás bude stáť život.“

„To je preňho, bohužiaľ, charakteristické.“ Z ich konverzácie pochopila, že jej situácia nabrala rozmery kolosálnej katastrofy.

„Čo si urobil, keď ti Gray takto ublížil?“ opýtala sa a pozrel na ňu akoby aj zabudol, že tam po celý ten čas bola.

„Premenil som svojho brata na upíra, no premena nedopadla podľa očakávaní.“ Svoje slová vyberal opatrne, boli plné bolesti. Vedela si predstaviť, ako sa musel cítiť, keď prišiel o niekoho blízkeho. Zažila niečo podobné.

„Umrel?“

Nesúhlasne potriasol hlavou. „Nie, z Olivera sa stal polovičný upír.“

Trvalo jej hodnú chvíľu, kým si uvedomila, o kom hovorí. Bola to osoba, s ktorou sa viezla v aute. Vtedy nespozorovala žiadnu podobnú črtu, aby ich identifikovala ako bratov. Možno keby mu videla do tváre, bolo by to iné.

„Polovičný?“ nechápavo sa spýtala a pozrela naňho. Rozumela, že bol napol upír a človek. Lenže ako to bolo možné?

„Áno, niekedy sa to stane. V našom svete je to však jeden z najväčších priestupkov, akých sa upír môže dopustiť. Poloviční upíri sú takmer ako ľudia, pretože sa môžu pohybovať po slnku. Centrála si myslí, že preto sú nebezpeční, a preto chce odstrániť ich aj upíroch, ktorí ich premenili.“

„To je dosť nefér.“ Zamračila sa. Netušila, ako inak na to reagovať. Prečo by to mala byť ich vina, keď je to všetko len záležitosť náhody?

„Chris má na toto iný názor, Tim,“ ozval sa druhý upír, akoby mu to chcel pripomenúť.

Prikývol na súhlas. „Viem, chvíľu som o tom rozmýšľal, a preto bolo veľmi ťažké odmietnuť jeho ponuku. Budem sa tým zaoberať až keď pomôžeme Nine. Musí pochopiť, že u mňa a NSA sú ľudia na prvom mieste. Nie je to však niečo, čo by ťa malo momentálne trápiť, Nina.“ Jeho pokus o úsmev mu veľmi nevyšiel, ale chápala ho. Bolo ťažké rozhodovať sa medzi svojou prácou a rodinou. Na jeho mieste by si svoje priority asi musela prehodnotiť.

„Je to ťažká povaha, preto sa musíme mať na pozore. Mal by si si rozmyslieť návštevu Centrály a namiesto Olivera so sebou vziať Morrisa. V tvojom súčasnom stave by to bola väčšia istota.“

„Porozprávame sa o tom zajtra, teraz by sa nám zišiel oddych.“

Upíri sa dohodli, kde cez noc prenocuje. Zo všetkého mala zmiešané pocity. Na jednej strane im chcela veriť, že všetko dopadne podľa ich predstáv, no počas konverzácie prestala počítať, koľko vecí sa môže pokaziť. Všetko to začínalo Christopherom, pokračovalo polovičným upírom a končilo upírom, ktorý sa necíti dobre. V jej prípade ale zrejme všetko záležalo od toho, čo vlastne Grayson chce.

Timothy ju zaviedol do izby, nachádzajúcu sa oproti kuchyni. V obrovskej miestnosti, ktorej sa vyhli, si všimla nejakých ľudí.

„Je dlhšie neobývaná, väčšinou tu sú darcovia, no niektorí z nás majú svojich, tak netreba, aby tu niekto býval.“

„Tí ľudia, čo tu sú...“ Museli to byť tí, ktorých si všimla. Keby to boli upíri, isto by sa na ňu prišli zvedavo pozrieť.

„Áno, sú tu dobrovoľne, nikto ich nedrží. Môžu odísť kedykoľvek chcú. Väčšinou sa jedná o upírskych fanatikov, ktorým sa to páči.“ Zdalo sa jej veľmi hazardné a nezodpovedné, aby sa ľudia nechali dobrovoľne hrýzť. „Samozrejme, nie je to zadarmo. Nevoľnosti, ktoré ľudia potom cítia, treba nejako kompenzovať.“

Prekvapene vydýchla. „Takže mi dnes nebolo zle z alkoholu.“ To by jej dávalo oveľa väčší zmysel, keďže nevypila toľko alkoholu, aby sa jej z toho búril žalúdok.

Prikývol na súhlas a zaviedol ju do maličkej kúpeľne, ktorá patrila k izbe. Obsahovala len toaletu, sprchový kút a umývadlo so zrkadlom. „Bohužiaľ, malo to inú príčinu. Ľuďom je zle kvôli tomu, že naše zuby obsahujú jed. Ten sa musí spolu s infikovanou krvou vylúčiť.“ Ukázal na skriňu pred vstupom do izby. „Ak by si potrebovala uteráky, nájdeš ich tu.“

„Jed? Ako to funguje, keď chcete premeniť človeka?“ opýtala sa zvedavo. Chcela vedieť, ako to v skutočnosti prebieha a čím si musel prejsť Grayson v čase, keď sa vyparil.

„Neviem, či je práve toto informácia, s ktorou by som sa s tebou mal deliť.“

Založila si ruky na hrudi a nadvihla obočie. „Prakticky si ma uniesol, pretože môj rok nezvestný priateľ odo mňa niečo chce a nemôže prísť za mnou osobne, v procese ma našiel ešte iný upír a napil sa zo mňa. Moja najlepšia kamarátka bola tvoj darca. Takže áno, povieš mi všetko, čo chcem a budem potrebovať vedieť pred tým, kým sa s Graysonom stretnem. Sľúbili ste mi, že ma ochránite a pomôžete mi.“ Nechápala, odkiaľ sa v nej brala toľká drzosť, aby sa dožadovala informácii takýmto štýlom. Bola nahnevaná. Mala právo vedieť o všetkom, čo považuje za dôležité. Toto bola informácia, od ktorej možno jej život nezávisel, no zaujímalo ju to. Už predtým spomenul, že na to stačí jednoduché uhryznutie, no niečo jej hovorilo, že je v tom niečo viac.

Chvíľu na ňu prekvapene hľadel, div že o krok pre istotu neodstúpil. Potom sa zasmial. To, čo povedala, bolo možno nevhodné, no ak má prežiť, nebude ticho. „Vieš povedať viac ako jednu vetu, to je dobre. Ochraňujeme ťa už len tým, že ti nehovoríme všetko, ale fajn, poviem ti to, no najskôr sa musíš poriadne vyspať. Na oplátku mi musíš sľúbiť, že si to necháš pre seba.“

„Dobre,“ hlesla a prikývla na súhlas. Skutočne bola príšerne unavená a energiu jej dodával iba adrenalín, ktorý jej prúdil v žilách a neutíchajúca zvedavosť.

„Keby si od nás niečo potrebovala, tak nájdeš niekde na prízemí Richarda. Ja som tiež unavený, tak si pôjdem pred zajtrajšou cestou pospať.“

Timothy odišiel a ona sa zvalila na posteľ. Pritiahla si k sebe batoh, v ktorom mala zbalené svoje veci a otvorila predné vrecko, kde mala mobil s peňaženkou. Nahmatala len tú druhú vec. Srdce jej vynechalo pár úderov a takmer omdlela.

„Sakra,“ zanadávala a nechcela veriť, že by jej ho vzali. Doma ho určite nenechala.

Chcela zavolať Sonii a vynadať jej za to, čo jej zatajila a z čoho ju posledný rok vynechala. Ďalej by ju ubezpečila, že zatiaľ je v poriadku a správajú sa k nej milo, no keď sa vráti domov, čaká ju tretia svetová vojna.

Zvalila sa na posteľ a rukami si pretrela tvár. Pomyslela na všetko, čo sa v jej živote zmenilo za posledných dvadsaťštyri hodín, mnoho spomienok sa oživilo a veľa zahojených rán sa otvorilo.

Na Graysona pomaly zabudla a svoju lásku, ktorú k nemu pociťovala, v sebe udusila. Bolo to pre jej vlastné dobro. Samú seba presvedčila, že je mŕtvy a už sa nikdy nevráti. Nevedela si ho predstaviť ako bezcitného upíra. Okrem toho ju napĺňal zvláštny pocit zrady.

Čím si vyslúžila, že jej najlepšia priateľka zatajila tak dôležité informácie? Všetko mohlo byť inak. Priala si, aby sa s ňou mohla teraz porozprávať a vykričať jej frustráciu, ktorá sa v nej rozpínala ako tlaková vlna.

Nechcela si priznať, že sa to deje. Svoju myseľ už nemala čím rozptýliť a nesúvislé myšlienky jej konečne začali dávať zmysel. Emócie ju zasiahli ako spŕška ľadových ihličiek, ktoré sa jej zakryli do hrude.

Slzám nechala voľný priebeh, schúlila sa do klbka a vzlykla.

Autor: MillieFarglot (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování