OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Hriešny tanec - 6. kapitola

12.09.2011 (19:00) • Killy • Povídky » Na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 1444×

„Kde si bola?“ ozvala sa ráno Via, keď jej do izby vtrhla strapatá Rose.

„Bola som opitá a netrafila som do tých správnych dverí. Navyše, Eliz si nezamkla dvere, takže nebolo ťažké jej vtrhnúť do izby. Nebola veľmi ráno nadšená, že jej ležím na druhej posteli.“

„Fajn, nechajme to tak. Dnes je sobota, však?“

„Áno. Dnes ideme ja, ty, Adriana a Prue na nákupy spodného prádla. A madam McC nás poverila aj kúpou nejakých nových šiat. Keďže nemáš žiadne svoje veci... Vau! Ty si nám upratala izbu? Milé od teba.“

„Vravíš, že si bola opitá? Išla som do postele desať minút pred tebou a nesprávala si sa opito,“ zamračene podotkla Via.

„Vieš, že ani ja si nepamätám, žeby som pila? No som si istá, že som bola opitá. Neviem prečo. Tak, tešíš sa na nákupy?“

„Áno, teším... A myslíš, že by vadilo, keby som nešla aj ku kaderníčke? Nebola som u nej tak dlho, až mi to chýba.“

„Jasné, pôjdeme aj tam. Máš krásne vlasy, ale majú rozštiepené konce. Trošku podstrihnúť... Čo povieš? Možno na postupnú vpredu. Och, veľa filozofujem. Ideme? Aha, nie som oblečená.“

Po chvíli, keď zo seba Rose urobila opäť človeka, vyšli na chodbu a vstúpili do jedálne. Nebolo tam veľmi plno, pretože bolo iba pol desiatej a cez víkend vstávajú všetky až na obed... Ak nie neskôr. Boli tam iba Adriana s Prue. Zopár mladých dievčat sa krčilo v kúte, ale inak bolo prázdno. Za pultom stála jedna stará, milá kuchárka.

„Tešíš sa na nákupy?“ spýtala sa jej Prue, keď si sadli ku stolu.

„Hm,“ chabo odpovedala. Adriana, Prue a Rose si vymenili ironické pohľady.

Po jedle išli do obchodného centra. Prešli hádam všetky obchody, butiky, či kaderníctva. Ani jedno kaderníctvo sa im nepáčilo. Nakoniec predsa našli jedno, ktoré sa im pozdávalo a tak za Via išla ostrihať. Nebolo to nič zložité. Len jej podstrihli konce a dali slabučký melír.

Keď sa vrátili z obchodu, všetky boli dosť unavené. Predsa len je dosť náročné behať celých päť hodín po obchodoch. Každá si išla aspoň zdriemnuť. Vii sa nechcelo, a tak išla do hlavnej sály. Nebolo tam až tak plno, no aj tak sa nejeden chlap za ňou otočil. Samozrejme mala masku, no spoznali ju podľa medových vlasov. Nešla za bar, ale rozhodla si sadnúť za jeden z okrúhlych maličkých stolíkov.

O chvíľu k nej prišla Tina, ktorá mala službu a opýtala sa jej, či nechce niečo piť. Dala si teda jednu veľkú litrovú kofolu a ďalej sedela potichu v tmavom kúte.

Na pódiu sa vystriedalo už pár tanečníc a Via všetky veľmi obdivovala. Boli také krásne a jemné. Teda až na Jessicu. Tá sa skoro vyzliekla donaha. Keby nemala v nohavičkách celú svoju tržbu, iste by to aj urobila.

„Ahoj, Via,“ ozval sa ženský hlas vedľa nej. Prekvapene Via zistila, že je to madam McC.

„Dobrí,“ uškrnula sa.

„Včera si tancovala naozaj perfektne. Celkovo ma zaujalo, že si mi zarobila viac ako tisíc dolárov. To je aj na profesionálku dosť dobré. Budeš tancovať aj dnes, ak ti to nevadí. Len neviem, či by si si stihla nacvičiť choreografiu?“ zmenila konštatovanie na malú otázku.

„Nemusím mať choreografiu. Budem improvizovať, ak vám to nevadí.“

„Samozrejme, že nevadí. Ak to však bude dobré. Nerada by som, keby si sa strápnila. No nemyslím si, že to u teba hrozí. Tak nič, ja idem. A Via. V izbe máš na posteli nový kostým. Adriane potom povedz hudbu.“ Via opäť osamela. Bolo jej smutno. Za priateľmi, za rodičmi, za starým životom. Och, ako to bolo dávno, čo stretla Matúša? Teraz už je iste veľký. Kedysi s ním chcela chodiť. Bolo to veľmi smiešne, pretože aj on s ňou. Ani jeden to však nechceli priznať. A on sa už nikdy nedozvie, že ho mala rada. A Lucia? Jej najlepšia kamarátka už je asi na bilingválnej škole. Kedysi sa dohodli, že tam pôjdu spolu. Mať anglických lektorov by bolo super, a oni vždy chceli študovať v Amerike.

„Aké je to komické,“ pomyslela si.

„Ja už po anglicky viem. A viem tento jazyk tak dobre, že nikto nevie, že nie som z Ameriky.“

Via si opäť upila z kofoly. Cítila, že sa jej do očí tlačia slzy.

„Chýbate mi!“ vykríkla v duchu zúfalo.

„Mám vás rada, veľmi rada. Ale to sa už asi nikdy nedozviete...“ Via cítila, že slzy, ktoré sa snažila udržať v sebe, jej začali stekať po tvári. Nevedela sa ovládať. Čím viac sa snažila ich zastaviť, tým viac ich bolo. Už pretiekli aj cez masku. Má šťastie, že je tma a nikto ju nevidí.

„Môžem si prisadnúť?“ ozvalo sa odrazu vedľa nej. Via vyľakane pozrela na osobu, ktorá ju tak vystrašila. V rýchlo si chcela utrieť slzy, ktoré sa jej leskli na tvári. No potom si uvedomila, že je tu dosť veľká tma a určite si nevšimne, že plakala. No Damon nebol človek a ani to nemal v pláne. Všimol si, že sa jej leskne tvár, ale tváril sa, že to nevidí.

„Samozrejme,“ povedala. Bola v celku rada, že sa jej netriasol hlas. Osoba si sadla vedľa nej na prázdnu stoličku. Via sa pozrela na nečakaného spoločníka a zistila, že je to Damon Salvatore. Pred pár dňami jej už raz robil spoločnosť. Potešila sa, aj keď si nevybral práve najvhodnejšiu chvíľu robiť jej spoločnosť s jeho dvojzmyselnými narážkami.

„Včera som ťa videl tancovať.“ Do líc sa jej nahrnula červeň. Jej prvý zážitok na pódiu dopadol celkom dobre. Aspoň na tunajšie pomery.

„Bol som dosť nahnevaný, ako si to vystúpenie skončila. Po pravde som zúril,“ skúmavo sa na ňu pozrel. Bol zvedavý na jej ďalšie reakcie.

„Dúfam, že si to neodniesla žiadna nevinná žena, ktorú si stretol niekde v parku,“ poznamenala sarkasticky Via.

„Nie,“ ubezpečil ju. Nevinná nebola, doložil si ešte v mysli pre seba.

„Tak to som rada. Nerada by som mala na svedomí niečí život,“ nervózne sa zamrvila a pravú nohu si prehodila cez ľavú.

„Nemal by som to na svedomí náhodou ja?“ spýtal sa naoko prekvapene.

„Ta máš svedomie?“ vrátila mu akože prekvapene Via.

„Máš pravdu, nemám. A ani ho nechcem. Zbytočne ťa obmedzuje,“ povedal teraz už celkom vážnym hlasom.

„A čo sa dá robiť bez svedomia?“ zaujímala sa a naklonila hlavu na pravú stranu.

„Možno, ak budeš dobrá, tak ti to predvediem,“ laškovne nadvihol jedno obočie. Mierne sa k nej naklonil, pri čom sa jej stále díval do očí. Pravú ruku priblížil k jej pasu. Opatrne ju chytil za bok. Snažil sa jej v očiach čítať pocity, ktoré sa každých pár sekúnd menili. Najprv nepochopenie, potom prekvapenie, chvíľkové nesúhlasné zamračenie a nakoniec strach.

A zrazu jej všetky emócie z očí zmizli. Pred Damonom opäť sedela krásna, mladá Via, ktorá sa ničoho nebojí. Nezávislá, úprimná a sarkastická – to bola ona. Celkovo ho ten jej výraz vystrašil. Bol na pochybách, či nezašiel ďaleko. Ak keď si bol vždy istý, že nikdy nezašiel príliš ďaleko. Alebo to robil tak často, že už tým neprekračuje hranice. Damon si uvedomil, že pár sekúnd sa vôbec nehýbal, lebo sa stratil vo svojich myšlienkach. Stále sa nad ňou nakláňal a tým jej dal možnosť voľby.

Čo, mimochodom, vôbec nemal v pláne.

Via sa len naňho uškrnula a dlaňou ho od seba odtlačila.

„Mal by si vedieť, že nie som tip ženy na jednu noc,“ pohŕdavo sa mu pozrela do jeho modrých očí.

„Ani si to nemyslím.“ Damon sa opäť trošku nahol ponad stôl.

„Tak potom prečo sa tak správaš? So mnou si neradno zahrávať, Damon.“

„Hm... Ty musíš byť určite veľmi stará a skúsená, že máš také silné slová,“ sarkasticky poznamenal Damon mysliac na svojich „pár“ predchádzajúcich rokov.

„A opäť sa z teba ozvalo tvoje ego,“ poznamenala a pretočila oči.

„Nesnaž sa meniť tému.“

„Ani sa nesnažím! Ak si myslíš, že teraz si tu vylejem srdce, tak si na

omyle, Damon,“ Hoci Via nepochybovala o svojich slovách, aj tak sa nervózne zamrvila. Damon sa na ňu skúmavo pozrel a premeral si ju. Cítil vo vzduchu hustú atmosféru.

„Čo predo mnou tajíš, Via?“ zamračil sa.

„Pred tebou nič, Damon. Aspoň nie konkrétne pred tebou. Mám svoje tajomstvá a tie ti rozhodne nepoviem,“ prekrížila si na hrudi ruky. Damon sa na ňu pokrivene usmial. Bože, ten je ale sexi, pomyslela si. A hneď sa aj za takéto myšlienky v duchu vykarhala.

„Môžem ti niečo objednať?“ spýtal sa keď videl, že dopila svoju veľkú kofolu.

„Vodu.“

„Dvakrát whisky,“ objednal, keď k nim prišla Diana.

„Chcela som vodu,“ zamračila sa naňho.

„Ale ja som chcel, aby si si dala whisky. A sebe dávam prednosť pred ostatnými.“

„Ver mi, že to som si už všimla,“ zaškerila sa.

„Neviem ako. Ešte som ti nedal príležitosť ma spoznať.“

„A ty chceš, aby som ťa spoznala?“ prekvapene sa na neho pozrela.

„Skôr naopak. Ale ak to bude nevyhnutné... Tak áno.“

„Dala by som si povedať. Spoznať ťa... Po ničom inom netúžim,“ ironicky poznamenala.

„A čo keby sme urobili dohodu? Ja ti o sebe poviem všetko a potom prídeš na radu ty,“ navrhol jej pokojne. No jeho vnútro horelo nedočkavosťou dozvedieť sa o tejto osobe čosi viac.

„Nie,“ odpovedala automaticky aj keď bola v pokušení povedať áno. Chcela by ho spoznať a vedieť jeho silné a slabé stránky. Síce, aj keď si to Damon neuvedomoval, pre Viu bol veľmi ľahko čitateľný. Na druhej strane Via nechcela, aby sa dozvedel ten jej životný príbeh, alebo ako sa tomu hovorí.

„Ale ja nie ako odpoveď neberiem.“

„V tom prípade ti poviem nikdy. A to je moje definitívne rozhodnutie.“

„Tej whisky si sa ani nedotkla,“ ukázal na pohárik, v ktorom bola nejaká tekutina medovej farby.

„Nemám sedemnásť.“

„To nie je poriadny argument.“

„Oh, tak dobre! Ak ti to urobí radosť... Nie, to nie. Ak mi dáš pokoj, tak fajn!“ Via zobrala pohárik a rýchlo do seba „kopla“ jeho obsah. Bez mihnutia oka vstala.

„Už musím ísť. Idem sa pripraviť na ďalšie... vystúpenie,“ a s tým odišla. Damon sa za ňou pozeral ako odchádzala. Bola veľmi štíhla a bez opätkov by bola o čosi nižšia ako priemerná žena. On nevedel, prečo sa mu páči. Bola veľmi mladá a neflirtovala. Aspoň nie tým spôsobom, na aký bol Damon zvyknutý. A tým ho priťahovala. Bola iná a ešte k tomu niečo skrývala.

Niečo, čo mohlo, ale aj nemuselo byť dôležité.

Po pol hodine sa na pódiu objavila nádherne upravená tanečnica, v ktorej Damon spoznal Viu. Mala na sebe oranžovo-červené kratučké šaty a vlasy mala upravené do zložitého drdolu. Videl, že sa žiarivo usmieva a to ho trochu

zmiatlo. No potom uvidel, ako za Viou ide na pódiu aj Adriana s Rose a majú podobné šaty ako ona, len inej farby. Rose mala zelenkasté a Adriana žlté. Každá sa postavila do svojej pózy. Via stála v strede. Potom začala hrať hudba, ktorá nebola bežná v takýchto baroch. Bola veľmi veselá a rýchla. Dievčatá začali tancovať naraz, no aj tak išla každá v podstate inak. Bokmi pohybovali stále a tyčí sa ani nedotkli. Nebolo to typické vystúpenie. To vášnivé zvádzanie sa tam akosi stratilo a teraz tam vynikla živosť a hravosť krásnych žien. Na začiatku si Damon myslel, že sa ani nebudú vyzliekať, no mýlil sa. Po piatich minútach odhodili prvý kúsok sukne a po ďalších piatich ďalší kúsok. Desať minút pred koncom mali na sebe už len dva kúsky oblečenie okolo pása, ktoré zakrývali aspoň to najhlavnejšie.

Jeden prúžok mali okolo pŕs a Damonovi sa zdalo, že aj ten im čoskoro spadne pri toľkom pohybe. Pri minulom vystúpení sa sklamal, že nevidel to, čo chcel. Dnes už ani nedúfal, že Via odhodí vrchný kúsok oblečenia, a tak sa snažil na to veľmi nemyslieť. No na konci, keď už sa zdalo, že dievčatá odídu z pódia, si Via odtrhla kúsok oblečenia, ktorý jej zakrýval prsia. Súčasne jej však Adriana za ňou rozpustila vlasy a tak jej spadli na odhalené prsia. Na tú krátku sekundu však Damon videl to, čo chcel. Bola tak ešte krajšia ako inokedy a zdalo sa mu, že dokonalejšie telo nevidel.

„Boli sme dobré, však, madam McCabottová?“ žiarivo sa usmiala Via na madam McC.

„Je pravda, že som čakala všetko, ale toto nie. Mne osobne sa to páčilo, ale ukážte, koľko ste zarobili,“ snažila sa pôsobiť prísno madam McC. Mimochodom sa jej to vôbec nedarilo, pretože v očiach jej poskakovali iskričky.

„Počítali sme to. Každá z nás má nad sedemsto dolárov. To znamená, že sme zarobili viac ako dvetisíc dolárov. Stačí vám to, madam McCabottová?“

„Hovorte mi madam McC,“ dojato im povedala madam McC a všetky tri objala.

„Oh, vy tri budete legendy,“ mrmlala, keď ich dusila vo svojom veľkom objatí.

„Aj s Prue, madam McC. Ona je len teraz unavená, takže sme ju nechali v izbe si trochu pospať,“ povedala Rose.

„A, povedzte mi, kedy ste si to stihli nacvičiť? Nevidela som vás dneska v telocvični.“

„Povedzme, že v nákupnom centre nebolo tak zaujímavo, ako sme si mysleli, že bude,“ usmiala sa záhadne Adriana.

„Choďte si už ľahnúť, dievčatá. Je veľa hodín a vy musíte byť unavené.“

„Dobre,“ súhlasila Adriana. Z jednej strany chytila za ruku Rose a z tej druhej Viu. Cestou do izieb sa zastavili v jedálni a zobrali si do rúk štyri veľké bagety. Adrianu nechali v izbe číslo osem a ony išli do tej svojej.

Rose zaspala hneď potom, ako sa najedla. Via len ležala na posteli a mala zavreté oči. Pomaly oddychovala. Odrazu sa otvorili dvere. A Via, ktorá sa bála ako ešte nikdy, sa ani nehla a naďalej sa tvárila, že spí.

Damonov pohľad:

Pomaly som otvoril dvere a pozrel sa na posteľ od dverí v pravo. Tam ležala Rosalinda a tvrdo spala. Na ľavej strane spala Via. V malej priesvitnej košieľke bola veľmi sexi. Viečka sa jej chveli a srdce bilo splašenou rýchlosťou. Asi sa jej niečo snívalo. Podišiel som ku jej posteli a kľakol si tak, aby som jej lepšie videl na tvár. Červené pery sa jej triasli a žmurkala. Zľakol som sa, že je hore, no to by asi otvorila oči a zistila, kto jej vtrhol do izby. Ďalej som sa tým nezaoberal. Jej medové vlasy jej padali do tváre a zakrývali jej skoro celý krk. Zdvihol som ruku a vlasy jej odhrnul nabok. Na krku mala ešte malé bodné ranky po mojich zuboch z minula. Okolo krku mala tenučkú striebornú retiazku a na nej prívesok s malým červeným srdiečkom... Zdal sa mi nejako povedomí. Čo ak to je... Nie, to určite nie.

To srdiečko sa dalo otvárať a tak som chcel zistiť, či to je ona alebo nie.

Chcel som siahnuť po srdiečku ale len čo sa moje prsty dotkli chladného a hladkého povrchu šperku,odskočil som. Sporýš... To mi mohlo napadnúť.

Nevedel som, čo je v tom prívesku, no bol som si istý jedným. Je to ona.

Unikla mi raz a teraz ju dostanem. Dokončím to, čo som kedysi začal...

Autor: Killy (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hriešny tanec - 6. kapitola: