OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ja a sestra môjho najlepšieho kamoša - 7. kapitola

08.05.2011 (10:00) • MirrorGirl454 • Povídky » Na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 1224×

7. kapitola – Lewisová, ty sa červenáš?!

Ian:

„Tak poď, ideme,“ povedal Mike a podoprel ma.

Ani neviem ako, ale o pár nenormálne dlhých minút sme stáli pred dverami môjho bytu. Bol som rád, že sme konečne tu, pretože mi bola strašná zima, mokré oblečenie a vlasy sa mi lepili na telo a tvár a bolo to poriadne nepríjemné, prsty na nohách som už necítil a prstami na rukách som nevedel pohnúť, také som ich mal skrehnuté. Podal som Mikeovi kľúče od bytu, pretože ja som ich nebol schopný otvoriť, ledva som stál. Rýchlo odomkol byt, doniesol ma do vnútra, šiel zamknúť a vrátil sa pre mňa. Odniesol ma do mojej izby, z ktorej hneď vyšiel a nechal mi súkromie, aby som sa mohol obliecť. Vyzliekol som sa z mokrého oblečenia a ucítil vlnu uvoľnenia, ktorá mi prešla telom. Zo skrine som vyhrabal uterák a poutieral sa, zo šuflíka suché boxerky a spod vankúša som vyhrabal pyžamo. Obliekal som sa pomerne pomaly, pri každom rýchlejšom pohybe sa mi zatočila hlava.

Chcel som ísť odniesť mokré veci na radiátor, aby uschli, ale svet sa so mnou zakrútil a na chvíľu sa mi zatmelo pred očami. Musel som sa pridržať steny, aby som nespadol na zem. Vtedy do izby vošiel Mike a okamžite mi pribehol na pomoc. Dovliekol ma až do postele, kde ma poriadne prikryl a do úst mi strčil teplomer. Desať minút som musel vydržať a potom ho Mike konečne vzal a pozrel sa, akú mám teplotu.

„Mno...“ zatiahol a zamračil sa.

„Aké mno?“ spýtal som sa.

„Máš zvýšenú teplotu.“

„A to znamená...?“

„Že zajtra nejdeš do školy.“

„Super. Prvý deň školy a ja tam nebudem. Bože, čo si pomyslia...“ povedal som a zahrabal sa pod prikrývku.

Obaja, aj ja, aj Mike, sme vedeli, na čo narážam. Každý si bude myslieť, že som kvôli Amber znovu na drogách...

Char (na druhý deň, po škole):

„Kam ma to nesiete?“ spýtala som sa Mikea, ktorý mi pravou rukou drtil rameno a a ľavou niesol obrovský nákup a Josh, ktorý to všetko robil presne naopak. Vracala som sa zo školy, keď ma zrazu obaja naraz schytili a doslova uniesli.

Začala som si poriadne všímať okolie a ulice, po ktorých sme prechádzali a potom mi to došlo.

„Ó, nie! Ó, nie! Ó, nie! Nie! Nie! Nie! Pustite ma!“ začala som hystericky bľabotať, ale Josh s Mikeom ma stále držali pevne.

Dotiahli ma až pred bránu, potom do výťahu a potom do bytu, do ktorého ma museli dostať takmer násilím.

„Nie! Prosím! Nie!“ prosila som, ale nič na nich nezaberalo.

„Smola,“ povedal Mike, zložil tašky v kuchyni a odniesol ma do Ianovej izby.

Ian:

Strhol som sa zo sna kvôli zvukom, ktoré prichádzali z predsiene, kuchyne a nakoniec sa dostali až do mojej izby. Pomaly som otvoril oči a nad sebou zbadal postavu. Bola to žena, tá najkrásnejšia žena, akú som kedy videl. Vlastne to bolo dokonca dievča. Hnedé rovné vlasy mala strapaté, pokožku bledú a dokonalé ružové pery ma nedokázali udržať chladného. Celú jej krásu kazil fakt, že sa mračila. A to na mňa. Po jej bokoch stáli ďalší dvaja chlapci.

Som mŕtvy?

„Nebudem ho strážiť!“ povedal anjel a zamračil sa na mňa ešte viac.

„Máš smolu, kvôli tebe je chorý! Buď to, alebo sa mu ospravedlň,“ povedal chlapec po jej pravom boku.

„To budem radšej pozerať Paris Hilton BFF a vracať do vedra!“

„Tak vidíš!“

Až keď som poriadne otvoril oči, zistil som, že pri mojej posteli nestojí anjel, ale Char a mŕtvy nie som. Zatiaľ.

„Čo tu robíš, zlatíčko?“ spýtal som sa chrapľavo.

„Bude ťa strážiť,“ povedal Mike.

„Čože? Nie!“

„Prečo nie?“ spýtal sa Josh nechápavo.

„Čo ak bude mať nejaké návrhy? Momentálne som strašne slabý, čo ak to využije a ešte ma znásilní?“ spýtal som sa zdesene.

„Ále, Ian, ak sa ti to páči, nie je to znásilňovanie,“ povedal s úškrnom Josh.

„Ok, dostal si ma, vzdávam sa,“ povedal som, uškrnul sa a ťapol si s Joshom.

„Ale teraz vážne, nenechávajte ma tu s ňou samého.“

„Bojíš sa jej?“

„Kto by sa jej nebál? Ty nevieš, čoho všetkého je schopná!“

„A ty to vieš?“ spýtal sa Mike.

„To nevie nikto...“ zašepkal som a v tej chvíli mi na tvári pristál vankúš.

„Vidíte? Ešte ste ani neodišli a už mi ubližuje!“ skríkol som a zasmial sa spolu s Joshom a Mikeom.

Vyšli z izby a Char sa za nimi rozbehla.

Char:

Zavrela som dvere jeho izby, aby ma nemohol pustiť a potom sa hodila pred Mikeom a Joshom na kolená.

„Prosím!!!! Nenechávajte ma tu!“ fňukala som.

„Smola,“ povedal Mike, s Joshom ma obišli a vyšli z bytu.

Chcela som sa rozbehnúť za nimi, ale štrngot kľúča v zámke ma zastavil.

Oni ma tu zamykajú? Panebože! Oni ma tu zamkli!

Začala som trieskať na dvere a kričať:

„Urobím čokoľvek! Mike! Josh! Urobím čokoľvek, len ma tu s ním nenechávajte! Prosím! No ták, Mike! Budem ti... Robiť domáce úlohy! Budem za teba pratať! Umývať riad! Vysávať! No ták!“

„Smola, Char,“ počula som spoza dverí Mikeov hlas a potom vzďaľujúce sa kroky.

„Nie! Mike!“ kričala som.

Z Ianovej izby sa ozval chrapľavý smiech.

Aspoň, že celý čas ostane vo svojej izbe...

„Čo tam tak stojíš? Poď do kuchyne,“ ozvalo sa odo dverí jeho izby.

Otočila som hlavu a zbadala ho, ako sa pomaličky šuchtá do kuchyne.

„Si hladná, Charlottka? Lebo ja áno. Tak by si nám mohla niečo navariť...“

Otočila som sa späť k dverám a začala si o ne zúfalo búchať hlavu.

Zabijem ho. Zabijem. Ja ho zabijem. Zabijem. Ja ho asi zabijem...

„Poď ku mne!“ skríkol z kuchyne, ale ja som ho ignorovala, zapla telku a prepla som na MTV.

Rolling stones!!!

„Char!“

Trochu som pridala hlas.

„Char!“

Znovu som pridala hlas.

„Char!“

Pridala som trochu viac hlas.

„Char!“

Znovu som pridala hlas.

„Char!“

Znovu som pridala hlas.

Čakala som, či sa ešte ozve, ale neozval sa. Začala som si pospevovať a tancovať do rytmu. V tej chvíli pesnička skončila a preto som telku vypla. Všade bolo hrobové ticho. Šla som sa pozrieť do kuchyne a našla tam Iana ležiaceho na zemi. Kľakla som si k nemu.

„Ian! Vstaň a prestaň robiť blbosti!“ prikázala som mu.

Ticho. Žiadna odpoveď. Pozrela som sa na neho pozornejšie a zistila, že hrudník sa mu nedvíha.

Panebože!

Ian:

„Ian! Vstaň a prestaň robiť blbosti!“ povedala.

Potom bolo chvíľu ticho. Cítil som na sebe jej skúmavý pohľad a po pár sekundách šokovane vydýchla.

„Panebože! Ian! Ian! Prestaň s tým! Okamžite prestaň!" Začala hystericky bľabotať.

„On nedýcha! Panebože, on nedýcha!“

Bola škoda, že som nemohol otvoriť oči, bola by neskutočná sranda dívať sa na ňu. Potom som ucítil jej jemné prsty na tvári a perách. Zrejme to neurobila naschvál, ale aj tak ma to príjemne zašteklilo.  Otvorila mi ústa a priložila svoje pery na moje.

Char:

On nedýchal. On vážne nedýchal. A prvé, čo mi v tej chvíli napadlo, bolo umelé dýchanie. Otvorila som mu ústa a priložila svoje pery k tým jeho. Chcela som vydýchnuť vzduch, ktorý som zadržiavala, keď sa začal sípavo smiať. Prekvapene som vzduch vydýchla a pozrela sa do jeho vysmiatych očí.

„Ty idiot!“ zvrieskla som a okamžite sa od neho odtiahla.

„Čo to malo znamenať?“ kričala som a naštvane vstala.

Začal sa smiať. On sa začal smiať! Grrr...

„Čo je na tom smiešne? Vieš, ako som sa bála?!“ kričala som a rozhadzovala okolo seba rukami.

„Takže ti na mne záleží?“ spýtal sa dychtivo a pomaly vstal zo zeme.

„Eeeh... nie! Samozrejme, že... Nie,“ odpovedala som.

„Lewisová, ty sa červenáš?!“ skríkol prekvapene.

„Nie!“ povedala som zahanbene a otočila sa mu chrbtom.

Venované Karinke, ako chcela. :D

Autor: MirrorGirl454 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ja a sestra môjho najlepšieho kamoša - 7. kapitola :