OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Kiež by 2. kapitola - Poslanie

19.05.2012 (20:00) • JaNkA261 • Povídky » Na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 764×

2. kapitola

Jeremy

Elena sa nadýchla. Pomaly otvorila oči a poobzerala sa po celej miestnosti. V srdci som pocítil radosť. Sestra žije. Aj keď trochu inak, ale žije. 

Zrazu sa Damon čudne zaksichtil a Stefan začal hladkať Elenu po chrbte.

„A už je to tu. Teraz už nebudeme vedieť, o čom sa rozprávajú,“ zahundral som sám pre seba a uvedomil som si, ako som ďaleko. Ako ďaleko som sa za ten čas, čo som bol preč, ocitol od mojej sestry. Dospela. Je z nej krásna žena, o ktorú sa bijú dvaja upíri. A teraz som ju nechal napospas osudu. Aký som to ja len zlý brat.

Postavila sa a neistým krokom kráčala ku mne. Objala ma a ja som si vzdychol. Každý vraví, že by mala byť iná, že mám byť opatrný. No a čo? Je to moja sestra. Umrel by som za ňu.

„Jery,“ vzdychla si a ja som cítil, ako sa začala mierne chvieť. Cítil som jej chladný dych na krku. Cítil som, ako sa približuje k môjmu krku a ako mi pokožku jemne pretínajú ostré tesáky.

A vlastne to ani nebolelo. Cítil som všetko to, čo ona. Radosť, hlad...

Chcel som jej pomôcť, no v diaľke som stále počul hlasy, ktoré na ňu kričali, aby prestala, no ja som sa neodťahoval. Chytil som ju a pritiahol som si ju ešte pevnejšie na seba. 

Zrazu ma však pustila a ja som padol na zem. Hlavu som si opieral o stenu a pozeral som na svoju sestru. Na jej oči. Oči podliate krvou, ktoré na mňa prosebne hladia.

„Tak princezná, a teraz sa umyjeme a ideme preč, než tu niekoho na ulici prepadneš.“ Damon vzal Elenu na druhý koniec izby, kam som nedovidel. Všetci sa okolo mňa zhŕkli, no ignoroval som ich. Hľadal som jej pohľad, no počul som len slabé šepkanie a nevedel som nič rozoznať. 

„Jeremy. Jeremy.“ Nado mnou stála Viki. Jej kučeravé vlasy mi padali do tváre a ona sa jemne usmiala.

„Viki. Čo tu robíš?“ zasmial som sa a pozrel na ostatných. Oni sa nestarali o mňa, len o to, ako ma dostať preč.

„Pomôž sestre. Bude to mať ťažké. Veľa prekážok stojí medzi ňou a pokojom života. A ty Jeremy, ty jej musíš pomôcť. A ty veľmi dobre vieš, čo myslím.“ Viki sa usmiala a rukou si prešla po rane na krku.

„Oni to nedovolia,“ hlesol som a pozrel som sa jej do očí.

„Povedz, že s ňou chceš byť sám. Do vrecka si vezmi niečo ostré, napríklad vreckový nôž. Príď k nej a zhasni svetlo. A jemne prerež pokožku tak, aby z nej vytekala krv. Daj ju Elene. A nikomu o tom nehovor. Elena to zo začiatku nebude chcieť. Vôľu má silnú, no uznaj, zmenila sa.“ Viki sa otočila a ja som zbadal, ako Elena a Caroline niekam odchádzajú. Chcel som sa rýchlo postaviť a aj by sa mi to podarilo, keby ma Damon nesotil naspäť.

„Jeremy. Nechaj sestru, nech si vyčistí hlavu. Dobre?“ Damon. Typický Damon. Vždy sa snaží ľudí manipulovať.

„Počúvajte ma všetci.“ Snažil som sa postaviť a zároveň som zvieral v ruke nôž. Všetci zrazu upriamili svoju pozornosť na mňa.

„Idem za Elenou, či sa vám to páči, alebo nie. Keď jej budem chcieť dať krv, nikto mi v tom nebude brániť. Keď sa postavím medzi ňu a letiacu kuľku, neodťahujte ma.“ Nôž som pustil. Pomaly som vyrazil k dverám a cítil som, ako sa za mnou vydáva zopár ďalších párov nôh.

„Idem sám.“ Prevrátil som oči a otočil som sa na dav za mnou.

„Pravdaže a my ideme s tebou,“ zasmial sa Damon a otvoril mi dvere.

Autor: JaNkA261 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Kiež by 2. kapitola - Poslanie: