OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Krištáľové srdce - 10. kapitola



Krištáľové srdce - 10. kapitolaLuke zistí, ako sa môžu geneticky meniť molekuly človeka a upíra. Len netuší čo by ich spojením vzniklo. Do deja sa znova privlečie Kathia, ktorej Luke vyrozpráva, čo zistil, no netuší... neskôr už hej, že spravil chybu. Nesii.

 

Krištáľové srdce – 10. Kapitola

Luke:

Keď som prišiel domov, matka ma šťastne objala. Cítil som jej horké slzy na mojom pleci.

„Prepáč mami,“ šepol som. „Prepáč, že som ťa tak vystrašil,“ pokračoval som a pozeral sa na mamu. Bľabotal jej v očiach plameň aj cez jej nahnevanú masku či šťastie, som videl, že ma má rada a, že sa na mňa nehnevá. Že by mi odpustila každú moju chybu. Objal som ju utekal po schodoch do svojej izby.

„Luke! Už aj poď sem!“ kričala na mňa mama. Prepáč. Zavrel som sa v izbe, lepšie povedané zamkol a utekal si sadnúť k stolu. Zapálil som si lampičku a zapol mikroskop. Z varecka nohavíc som si vytiahol ten kameň, či čo to je, a dal pod mikroskop. Zväčšil som si to na štyridsať stupňov a užasnuto som pozeral na tú dokonalú štruktúru. Ako... vyzeralo to ako umelá... umelá inteligencia? No nechce sa mi veriť. Ako keby sa v tom krištáli pohybovali bunky a spájali sa. Vytvárali akýsi vzor. Zväčšil som si to o dvadsať stupňov a potom keď som sa pozrel... zhíkol som.

Aminokyselina? Ako sme sa to učili? Ten vzorec, och... ako to len bolo.

R-CH-COOH

´

NH²

Ešte nad tým CH je asi... také α... V každom prostredí sa správa inak, v teple sa zmení na kyselinu. Priložením tohto krištáľu s touto aminokyselinou látkou prebieha okamžitá rozpustnosť. Rozpustí, roztaví aj kameň, ľadovec, upíra... Lenže, potom by znamenalo, že aj ľudia môžu zničiť upírov... nemyslím si. Je ešte niečo na tom. Znovu som si prezrel štruktúru, serín, tyrozín... inak nič iné tu nie je. Počkať! Povedal som serín a tyrozín?! To by znamenalo, že by sa zvýšila rozpustnosť bielkovín a to upíri nemajú. To znamená, že ľudia... ľudí to postupne zabije. A ja... moje ruky práve skúmajú tento krištáľ, ktorý chcem použiť na Lilien. Chcem aby jej krvilačnosť aspoň trocha ustúpila. Ale, som nepozorný. Serín a tyrozín rozpúšťajú len vo vode bielkoviny, takže... musím Lilien zlákať do vody... moje molekuly sa zmiešajú z jej a potom... nemám potuchy čo sa stane. Podľa výskumov – mimochodom len výskumy s kameňmi – zistili, že keď sa zmiešajú polárne a nepolárne aminokyseliny sa katióny a anióny zlúčia a vznikne... nový prvok. Lenže čo vznikne zadelením ľudského a upírieho prvku?

Vypol som mikroskop a krištáľ si vložil do puzdra a potom do nohavíc v šatníku. Vošiel som do kúpeľne a pozrel do zrkadla.

Moje hnedé vlasy boli rozcuchané, dolepené, špinavé a kde tu, som našiel aj lístie. Bol som až nad mieru bledý a mal som kruhy pod očami. Vzdychol som, potom zhodil zo seba oblečenie. Vliezol som do sprchy a začal sa umývať. Prúd vody mi stekal po tele. Najprv som si umyl vlasy a potom telo. V ručníku opásanom len okolo pása som vošiel do izby. Čakalo ma prekvapenie. Kathia sedela na posteli – oblečenie konečne ladilo s touto dobou – a pozerala mi na telo. Začervenal som sa a išiel pri skriňu. Otvoril som ju a navliekol na seba prvé tričko čo som našiel. Potom som si dal boxerky a sivé tepláky. Pozrel som sa na Kathiu. Usmievala sa.

„Čo tu robíš?“ spýtal som sa a sadol si na stoličku oproti nej. Sklonila hlavu a pozerala sa do zeme.

„Musím nájsť Lilien a chcem, aby si mi ty pomohol,“ povedala. Šokovane som na ňu vyvalil oči. Ako ju preboha máme nájsť. Veď Zem je tak veľká... a navyše, neviem či ma Lilien bude chcieť.

„Nemôžem, mama ma už nepustí,“ vyhovoril som sa na mamu. Aj keď, na mamu by som veľké ohľady nebral, pretože by som len vyskočil z okna, napísal mame list a bolo by.

„Priznaj, že sa bojíš,“ zavrčala Kathia.

Pozrel som do jej čiernych očí a nahnevanej tváre. Vzdychol som.

„Bojím sa,“ priznal som. Postavil som sa a išiel do skrine s vecami. Vo vrecku jedných nohavíc som nahmatal puzdro, v ktorom je krištáľ. Schoval som si ho do teplákov a pozrel na Kathiu. Stála a pozerala na mikroskop.

„Rád pozorujem veci,“ odvetil som na jej otázku v očiach.

„A...“ zastavila, pozrela na mňa prekvapene. „Vieš na tom robiť?“ po dlhej pauze pokračovala. Usmial som sa.

„Jasné. Zistil som ako...“ zastavil som sa. Mám jej to povedať? Môžem jej veriť. Jeden hlások v mojej hlave hovoril: Never jej. Nepoznáš ju. Nevieš či je všetko, čo ti povedala, pravda. A ten druhý: Nemusíš sa ničoho obávať, len jej to povedz.

Rozhodol som sa keď Kathia ma svojím pohľadom povzbudila a usmiala sa.

„Zistil som... teda, je to ešte vo vývoji, ale... viem, ako sa môže z upíra stať niečo iné... niečo iné ako človek aj ako upír,“ šepol som. Kathii blysklo v očiach a ja som pochopil, že som spravil zle. Nemala sa to dozvedieť.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Krištáľové srdce - 10. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!