OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Len porozumieť - Časť 7.



Len porozumieť - Časť 7.Príliš nečakané.
Snáď sa bude páčiť.

Časť 7.

 

„Ahoj, Sam,“ ozval sa ten najslizkejší hlas, aký za celý svoj život počula.

Zalapala po dychu a zastala. Poobzerala sa okolo seba, akoby ju osoba na druhej strane telefónu sledovala spoza nejakého rohu a dobre sa na nej bavila.

„Mason,“ šepla a odrazu si nebola istá, či to vôbec vyslovila nahlas alebo na to meno len pomyslela.

„Ako sa máš, kráska?“ spýtal sa ledabolo a z jeho hlasu nezaznieval absolútne žiaden záujem. Dokonca si celkom živo dokázala v hlave vybaviť obraz jeho osoby a hlavne výraz, ktorý v tej chvíli lemoval jeho tvár.

Uvedomovala si, že je až príliš vyvedená z mieri a tak sa oprela o stenu, aby náhodou nestratila rovnováhu. Cítila sa ako na kolotoči a v hlave sa jej rozozvučala nepríjemná siréna, ktorá ju oberala o akúkoľvek schopnosť premýšľať.

„Zrejme som ťa prekvapil,“ prehodil Mason a z jeho hlasu sršalo pobavenie, zmiešané s nervozitou.

Nechápala, čo si myslel? Akej reakcie predpokladal, že sa dočká? Prečo len dvíhala ten hlúpy telefón? Lenže ak by ho nezdvihla, aj tak by jej to ničomu nepomohlo, vedela predsa, že tá jej halucinácia nebola tak celkom výplodom jej fantázie a jediný dôvod, prečo sa snažila vsugerovať niečo tak absurdné sama sebe bol ten, že ju to upokojovalo a zanechávalo to jej hlavu v chlade. Mohla triezvo uvažovať a tváriť sa, že jej život sa uberá tým správnym smerom.

„Čo odo mňa chceš?“ vyzvedala tým najsilnejším hlasom, akého bola schopná. Kolená sa jej tak triasli, až mala problém zostať stáť a najradšej by sa rozplakala.

Ozval sa Masonov smiech a naplnil ju odporom. Ešte väčším, než doteraz pociťovala. Znel tak falošne a hrane, až sa jej nadvihol žalúdok a ďakovala bohu, že v tom momente nestál pred ňou a ona nemusela hľadieť do jeho očí, ktoré v sebe ukrývali číre zlo.

„Chcel som len zistiť, ako sa máš,“ odvetil a Sam stiahla tvár v zamračení. „Či ti náhodou nechýbam,“ dodal ešte a Sam v pozadí začula zvuky.

Bol určite niekde na ulici, pretože okolo chodili autá a Sam začula aj svišťanie vetra. Pomyslela si, že to je naozaj skvelo zariadené. Hľadaný kriminálnik si len tak chodí po uliciach a nik si ho nevšimne. To naozaj svedčí o fungovaní toho prekliateho štátu a hlavne polície. Ak by mysleli aj na iné, ako len na to, ako si čo najviac zaplniť vačky, možno by za mrežami sedelo o niečo viac ľudí. A hlavne ľudia, ktorí si to zaslúžia... a aj niečo horšie. Pri tých myšlienkach ju striaslo.

„Ako by si mi mohol chýbať? Si mi odporný,“ sykla a prikrčila sa, keď sa okolo nej prehnala skupina učiteľov.

Našťastie si ju nevšimli a ďalej pokračovali v ceste. Mason sa zatiaľ znova na plné hrdlo smial.

„Ach, maličká, si komická,“ zvolal a znel vážne pobavene, až to brunetku pobúrilo a cítila, ako sa jej krv hrnie do tváre. „Ale neboj, nemám ti to za zlé. Napokon, uvedomil som si, že mi chýbaš a prídem ťa navštíviť. Vynahradíme si ten premrhaný čas.“ A zložil.

Sam zostala na mieste a ani sa nepohla. Bola celkom strnulá a do pľúc sa jej nedostával dostatok kyslíka, čo si uvedomila, keď sa jej poriadne zatočila hlava a keby sa po stene nezviezla k zemi, zrejme by odpadla. Rukami si objala kolená a klipkala očami, aby zahnala slzy, ktoré sa neodbytne tlačili von.

Ani nevedela, ako dlho tam len sedela a pokúšala sa nevnímať nič naokolo. Ako keby jej to malo pomôcť uniknúť Masonovi. Ako keby to malo byť svetlým bodom v tej vyprahnutej prázdnote, ktorá obklopovala všetko navôkol a pohlcovala aj posledné zvyšky jej sily a priebojnosti. Prinútila sa však pozbierať a vydriapala sa na nohy. Hlava sa jej stále nepríjemne točila, ale nemohla sa zastaviť. Všetko úsilie vynakladala na sústredenie sa kladenia nohy pred nohu. Mala pocit, ako keby jej cesta na parkovisko trvala celú večnosť.

Odomkla auto a keď s povzdychom dosadla za volant, privrela oči a päsťou tresla po volante. Chcela si uľaviť, ale veľmi to nepomohlo a tak to zopakovala znova. A znova a znova, až ju celá ruka rozbolela a sčervenala jej. Trasúcimi sa prstami strčila kľúč do zapaľovania a naštartovala.

V hlave mala úplné prázdno a keby na niečo dokázala pomyslieť, zrejme by ďakovala bohu za to, že to tak je. Nechcela na neho myslieť a nechcela myslieť ani na jeho hlas, ktorý sa jej jasne vysmieval. Šoférovala ako robot. Úplne automaticky a všetky svoje zmysli sústreďovala len na cestu pred sebou. Uvedomovala si, že dýcha zrýchlene a že celé telo má v nepríjemnom kŕči. Aj sa chcela uvoľniť, ale vedela, že ak to urobí, zrejme vybuchne. Že všetky tie prekliate slzy vyplávajú na povrch a strach ju zožerie zaživa.

Keď zaparkovala pred domom, vystúpila, zamkla a šuchtavým krokom prešla ku dverám. Ak by sa voči všetkému neobrnila a poddala sa strachu, zrejme by utekala. Predstava, že Mason stojí niekde vonku a sleduje ju bola viac ako desivá, no v tom momente bola tak vyprahnutá, že jej to bolo jedno.

Vošla do prázdneho domu a posadila sa na sedačku, z ktorej presne videla na zadný dvor. Jessie najal záhradného architekta a tak jej to miesto pripomínalo skanzen. Boli tam rôzne skalky, kvety ktoré nikdy predtým ani nevidela a rozhodne netušila, ako sa volajú a asi päťdesiat tujek, ktoré zatiaľ siahali Sam asi po kolená. Keď vyrastú do svojej plnej výšky, bude to do istej mieri zrejme pripomínať prales. Ale tak to Jessie chcel – dokonalé súkromie.

Snažila sa sústrediť na všetko a zároveň na nič. Myslela na školu, na Dominicu, s ktorou sa mala poobede stretnúť a na Tonyho úsmev. Na Lacey a jej opovržlivý pohľad a na Masonove slová. Na ich stretnutie spred pár dní, kedy na ňu hľadel zaujato a ani pri tom nemrkol. Cítila vtedy, že sa pod jeho pohľadom rozpadne a keď nad tým uvažovala, prišlo jej smiešne, ako si nahovárala, že tam v skutočnosti nebol. Vedela, že myseľ by sa s ňou takýmto zákerným spôsobom nezahrávala.

Pohľad jej spočinul na fľaši whisky. Jessie ju tam mal pre prípad núdze, aj keď on nebol práve ten typ, ktorý by si dennodenne potreboval dať za pohárik, aj keď to občas urobil. Pomaly prešla k baru, odzátkovala fľašu a naliala si do malého krištáľového pohárika. Chvíľku si ho obzerala, ako keby jej tá troška alkoholu mohla ublížiť a potom to do seba na jeden krát obrátila. Prehltla a snažila sa nevnímať tú chuť. Pálili ju ústa a hrdlo.

Stisla pevne oči a kľakla si na kolená. Z úst sa jej vydral vzlyk, ale zdalo sa jej, že to ani nebol jej hlas. Už viac nevládala. Už nemohla držať všetko v sebe. Bola vydesená, sama a bezradná. Keď sa k tomu prirovná Masonova šikovnosť a vynaliezavosť, nemala najmenšiu šancu.

Slzy sa konečne dostali von. Nechala, nech jej stekajú po tvári, až na dekolt a schúlila sa do klbka. Ruky si pritlačila na uši, pretože chcela sama sebe zabrániť, v počutí tlčúceho srdca. Ozývalo sa jej to v ušiach a dunelo jej v hlave.

Tak, ako jej všetko predtým pripadalo prázdne, sa teraz cítila na prasknutie plná emócií. Jedna cez druhú ju zrážali k zemi a všetko sa v nej miešalo, až to prestávalo dávať zmysel. Nechcela s tým bojovať a tak len ležala a plakala. Celé telo jej pohltila šialená triaška a z úst jej vychádzali hlasné vzlyky, ktoré sa časom stišovali, až nakoniec úplne utíchli. Keď si bola istá, že sa znova nezrúti, prinútila sa do pohybu.

Šla do kuchyne, kde si v drese opláchla tvár a na jeden raz vypila pol litra vody. Rozbolel ju z toho žalúdok, ale bolo jej to ukradnuté. Potom sa vrátila späť do obývačky, vzala mobil a vytočila prvé číslo, ktoré ju napadlo.

Steve mal chvíľku pred svadbou a možno od nej nebolo fér, že ho zaťažuje svojimi problémami v čase, keď by okrem oblekov a svadobného menu nemal riešiť nič, ale nemohla si pomôcť. Verila mu, aj keď si nikdy ničím jej dôveru nezaslúžil. Bol to kamarát jej brata a bol jej cudzí, no vždy pôsobil ako niekto, kto vás dokáže ochrániť. Kto vás skryje pod svoje krídla a dá pozor na všetky hrôzy, ktoré číhajú okolo.

Zvonilo to. Napokon sa ozvala odkazová schránka a Sam položila. Bez premýšľania jeho číslo vytočila znovu a čakala. Znova sa nik neozvala a tak to úplne mechanicky zopakovala asi pätnásťkrát. Nič. Jediné, čo sa jej ozvalo bol Stevov veselý hlas, nahraný do odkazovky.

Zamračila sa na mobil, akoby bol on na vine, že jej to nik neberie. Potom znova zašla do zoznamu a rozhodla sa zavolať na iné číslo. Netrvalo ani desať sekúnd a na druhej strane sa ozval hlas, ktorý ju zahrial pri srdci.

„Čo sa deje, Sam? Nemám práve čas, tak to skráť,“ hovoril Jessie a naozaj znel naliehavo.

V pozadí sa ozývalo hádam aj zo desať hlasov a brunetka sa zrazu cítila vinná. Neustále na niekoho zvaľovala svoje problémy a temer nikdy si ich neriešila sama. A teraz to robí znova. Jessie má toho dosť a rozhodne nepotrebuje ďalšie záťaže, ktoré by ho zbytočne mohli rozptyľovať. Nesmie byť sebecká a musí myslieť predovšetkým na neho, aby mu oplatila tú lásku a starostlivosť, ktorou ju neprestajne zahŕňa.

„Ale nič, ja len či chceš niečo špeciálne na jedenie,“ vybľabotala a zahryzla si do pery, aby zabránila ďalšiemu návalu vzlykov, ktoré ju zvnútra drvili.

„Nie, urob si na čo máš chuť. Ja aj tak neviem, kedy sa vrátim,“ povedal a hneď na to sa ospravedlnil a zložil.

Sam ešte chvíľku sedela s mobilom na uchu a uvedomovala si, že nie je schopná žiadneho pohybu. Zvonka k nej doliehali zvuky motorov áut a to ju akosi udržiavalo v tom podivnom tranze, do ktorého sa vedome uvrhla. Radšej necítiť nič, ako všetku tú bolesť a des.

Po niekoľkých minútach, možno hodinách, sa zvalila na sedačke a zapozerala sa do stropu. V hlave mala kopec myšlienok a nevedela, na ktorú sa sústrediť najskôr. Mohla premýšľať nad tým, čo by urobila inak, keby mala možnosť vrátiť čas. Mohla uvažovať o tom, čo by sa stalo, keby jej mama nezomrela. Ako by jej život vyzeral, keby do neho nevstúpil Mason a keby počúvala. Ale načo sa tým mučiť? Okrem toho, že jej to len pripomínalo každé jedno zlyhanie, to nebolo dobré k niečomu. To, čo sa stalo, sa nedá vrátiť späť a preto by sa nad tým ani nemala pozastavovať. Mala by sa sústrediť na budúcnosť a na to, ako by mohla aspoň čo-to napraviť.

Postupne zadriemala, ale stále nebola pokojná. Pri každom, aj nepatrnom zvuku sa strhla a očami prebehovala po okolí. Raz dokonca skontrolovala aj miesto pod pohovkou. Bola ako blázon a napadlo jej, že ak aj nezošalie hneď, časom to určite príde. Teda, ak ju bude Mason aj naďalej mučiť svojou existenciou.

Vedela, čím všeličím si v živote prešiel, ale to ho neoprávňovalo, aby sa choval ako tyran. Presne to on totiž bol. Vyžíval sa v strachu iných, miloval sledovať slzy, raziace si cestu po tvárach ľudí a hlavne miloval pocit moci. Moci ovládať životy druhých a ničiť ich. Šliapať po všetkom, čo kedy vybudovali.

Do uší jej doľahol zvuk. Buchot. Posadila sa a na prázdno prehltla. Nechty si zaryla do dlaní, ako pevne stisla päste. Rozhliadla sa, ale nič sa jej nezdalo divné. Buchot sa ozval znova, ale teraz si uvedomila, že to bolo v skutočnosti klopkanie.

Vstala a urobila pár krokov smerom k dverám na chodbu. Zasa niekto zaklopal, trikrát. Dych sa jej zasekol v hrdle a obe ruky si pritisla na hruď. Rozum na ňu kričal, aby utekala a skryla sa. Aby za žiadnych okolností tie dvere neotvorila. Predstavovala si, že to urobí a pred ňou bude stáť on, s nebezpečným leskom v zelených očiach a nenávisťou, ktorá z neho prekypuje.

Ďalšie zaklopanie, tentoraz naliehavejšie. Cúvla o krok späť, ale nespúšťala oči z kľučky. Z ničoho nič si uvedomila, že nezamkla a Mason tak má dokonalú možnosť, aby sa k nej dostal aj bez toho, aby sa vôbec namáhal.

„Sam, si tam?!“ skríkol dotyčný za dverami a znova trikrát zaklopal.

Prižmúrila oči a premýšľala, či si z nej jej hlava robí dobrý deň, alebo počula dobre. Stisla pevne pery k sebe a odhodlane sa vydala k dverám. Keď tam zastala, chytila kľučku, no neotvorila. Čo ak je to pasca? Ako náhle je to zišlo na um, uvedomila si, aká strašne paranoidná je a s hlbokým nádychom otvorila dvere dokorán.

Stál tam človek, ktorého určite nečakala. So stiahnutým obočím na ňu pozeral a vyzeral šokovane. Došlo jej, ako asi musí vyzerať. Určite má červené oči a možno aj celú tvár. Plakala veľmi dlho a sama cítila, že oči má napuchnuté.

„Sam,“ vydýchol Tony a natiahol k nej ruku. Neisto ju však stiahol späť a skrivil tvár do grimasy. „Si v poriadku?“ spýtal sa a prebodával ju zelenými očami.

Zelenými, ale úplne inými, ako mal Mason. Jeho boli milé, plné lásky a pokoja. Sršal z nich optimizmus a zahrieval ju na celom tele. Prikývla a ustúpila.

„Poď ďalej,“ prehodila pološepky a Tony bez zaváhania prekročil prah. „Čo tu robíš?“ vyzvedala, keď zavrela dvere.

Vybrala sa do jedálne a Tony ju nasledoval. Pokynula mu, aby sa posadil a ona si sadla naproti nemu.

„No, chcela si tie poznámky, ale neprišla si si po ne. Tak som ti ich priniesol,“ oznámil a na stôl položil modrý obal, plný papierov.

Sam sa nechápavo zamračila a Tony sa zaškeril.

„Aj nejaké navyše,“ vysvetlil a posunul obal smerom ku nej.

Úpenlivo premýšľala, čo mu asi povie, ale nič dobré jej nenapadlo. Tony na ňu neprestával pozerať a po celý čas mal v tvári vpísaný strach. Bál sa o ňu.

„Sam, naozaj nevyzeráš v poriadku,“ zašomral, neistý, či to vraví sebe alebo jej.

Vlasy mala strapaté, oči napuchnuté a celú tvár sčervenenú. Dokonca sa mu zdalo, že sa jej chce stále plakať, lebo oči sa jej nebezpečne leskli.

„Som úplne v pohode,“ zachrapčala a odkašľala si.

Cítila sa previnilo. Robil si starosti a ona klamala. Ale čo mu mala povedať? Že jej bývalý priateľ, z ktorého sa stal psychopat, si po ňu ide, aby ju mohol umučiť k smrti? Že absolútne netuší, čo s tým má robiť? Že polícia to má na háku a jej brat má toľko ťažkostí, až sa čuduje, ako to dokáže zvládať s takým prehľadom, zatiaľ čo ona cíti, ako sa všetko v nej rúca?

„Neklam,“ zahriakol ju ostrejšie, ale hneď na to sa znova zatváril milo. „Nemusíš mi vravieť, čo sa stalo, ale neklam,“ dodal a Sam automaticky prikývla.

Prichytila sa pri myšlienke, že by mu aj o Masonovi povedala, ale má strach z jeho reakcie. V živote si prešiel všeličím a možno by ju dokázal pochopiť. A možno by ju práve naopak odohnal. Bola ako pokazená hračka, ktorá sa nedá opraviť.

„Ako dlho sa vlastne poznáš s Lacey?“ Prekvapil ju svojou otázkou, ale nerobilo jej problém odpovedať.

„Od detstva,“ povedala a poťahovala sa nervózne za rukávy. „A ty?“

Prahla po odpovediach. Chcela sa o Tonym dozvedieť čo najviac a preto ju potešilo, keď jej to bez námietok povedal. Možno sa prizná aj s niečím viac. Napríklad, kde má rodičov a o čom to ráno hovoril so svojim strýkom.

„Niečo cez desať rokov. Prežil som si s ňou svoje.“ V hlase mu zaznievala trpkosť, aj keď sa ju ako snažil skryť. „Keď sa na to teraz spätne pozriem, musím uznať, že to bolo najhoršie obdobie v mojom živote.“

Sam sa uškrnula, pretože ani u nej to nebolo inak. V tomto s ním bola za jedno.

„Chodili ste spolu?“ odvážila sa spýtať a Tony sa odrazu zatváril previnilo.

Pootvoril ústa a hneď ich zaklapol. Oči sklopil k stolu a zostal ticho. Sam ho nechcela do odpovede nútiť a keď už strácala nádej, že jej niečo povie, trhane prikývol.

„Nechcem o tom však hovoriť,“ pošepkal a vstal. „Mal by som ísť. Stretneme sa zajtra, ako sme sa dohodli.“

Nevstala a nešla ho vyprevadiť. Keď buchli dvere, podoprela si bradu oboma rukami a pohľadom hypnotizovala ten obal. Zrazu sa jej na tvári objavil drobný úsmev a na obavy na pár chvíľ zabudla.


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Len porozumieť - Časť 7.:

12. mima33 admin
28.01.2014 [13:13]

mima33Miriam, ja teraz neviem, ako ti poďakovať Emoticon komentáre, ako bol ten tvoj ma nielen že potešia, ale aj nakopnú k písaniu Emoticon
Čo sa prvej série týka, ja som skôr fanúšik SE, ale pokiaľ mi postavy prirastú k srdcu, nedokážem im ublížiť Emoticon Dlho som uvažovala, či Di a Jessieho nechám spolu a napokon som si povedala, že po tom všetkom, čím si prešli potrebujú čas na zotavenie. Nevylučujem, že sa v tejto sérii stretnú, ale ani to nesľubujem (i keď túto časť mám ujasnenú) Emoticon
Pokiaľ ide o Sam, v prvej sérii som k nej nebola najlepšia a keďže som vedela, že má pred sebou dlhú cestu, rozhodla som sa pre túto sériu Emoticon takže veľmi rada počujem/čítam, že som ťa tým potešila.
Nová časť by mala byť buď dnes, alebo zajtra. Uvidím, ako mi to vyjde Emoticon ale budem sa snažiť Emoticon
Veľmi, veľmi pekne ti ďakujem Emoticon

11. MiriamLianaSalvatore přispěvatel
28.01.2014 [11:27]

MiriamLianaSalvatoreZa prvé, chcem ťa pochváliť za prvú sériu tejto úžasnej poviedky, veľmi sa mi páčila a hneď na začiatku oslovila, len sa nenašiel čas na komentovanie, tak to chcem, aspoň teraz vynahradiť. Už od začiatku som verila, že medzi Dianou a Jessiem bude niečo viac ako priateľstvo, a časti, keď si konečne vyznali svoje city voči sebe. Neuveriteľne som bola šťastná, ale to asi každí, kto tomuto páru fandil. Emoticon Mrzí ma, len koniec, keď si ich rozdelila a ju poslala niekde od neho preč. Vtedy si ma trošku sklamala. Emoticon Pretože som verila, že to ukončiš happy endom, ale nič ti nezazlievám. Práve naopak, keď som sa dozvedela, že plánuješ a píšeš druhú sériu, potešila si ma. A teraz k tejto sérií. Páči sa mi ako sa Sam zmenila a že, konečne dostala rozum. Emoticon Je úplne iná, taká dospelá. Nepáči sa mi, ale konanie Jessieho. Ak tak veľmi ľúbi Dianu, ako tvrdí, mal by ísť za ňou. Bojovať o svoje šťastie. A hlavne nemal počúvať jéj strýka. Hoci na jedne strane chápem jeho konanie, ale za druhé je to jeho a jéj život. A všetci dobre vieme, že sa k sebe od začiatku hodia. Rozumejú si a navzájom sa obaja dopĺňajú. Bol to práve Jessie, ktorý ju vytiahol z toho najhoršieho, ten, komu začala po takej dlhej dobe veriť.
Tajne dúfam, že bude vystupovať v tejto sérií a nejako sa títo dvaja stretnú. Možno za pomoci Sam, ktorá chce bratovi veľmi pomôcť. Emoticon
A posledná vec, tvoj štýl písania, je skvelý ! Emoticon To ako opisuješ, situácie aj rozhovory. Dokážem sa vhúpnuť do deja, a predstaviť si, že sa to odohráva v skutočnosti. Emoticon
Podľa mňa máš veľký talent a raz bude z teba skvelá spisovateľka. Gratulujem a teším sa na novú časť, ktorá bude dúfam, už čoskoro. Emoticon

10. mima33 admin
27.01.2014 [17:18]

mima33Kiki, ja viem až moc dobre, ako to myslíš Emoticon keď píšem kapitoly a nemám ani Di a ani Masona, pripadá mi to, akoby som písala o ničom stále dookola. Preto som si dosadila aspoň Lacey, ktorá ako-tak rozvíri vody. Ale keďže bez Masona nemôžem žiť (Emoticon) tak sa už čoskoro objaví Emoticon Ďakujem veľmi pekne Emoticon

Tethys, badboy je napríklad Dráčik, ale Mason... to je proste psychopat, ktorý ani nedokáže racionálne uvažovať. Jeho chrumkavý výzor ho neoprávňuje, aby vraždil a ubližoval Emoticon takže viem, čo máš na mysli. A Tony je taký svetlý bod poviedky, ktorý má za sebou temnejšiu minulosť. Veľmi pekne ďakujem Emoticon

9. Tethys přispěvatel
27.01.2014 [17:11]

TethysNemůžu si pomoct, ale souhlasím s kiki. Až se Sam s Masonem potká, začne to být živé, rozběhne se to velkým tempem, na což se teda těším. Na druhou stranu, Mason je zmrd a nemám ho ráda. (Bad boys jsou bad boys, ale ten je tak slizkej, že to ani nemůže být bad boy).
Tony je samozřejmě cute. Emoticon
Těším se na další kapitolu! Emoticon Emoticon Emoticon

8. kiki1 přispěvatel
27.01.2014 [17:01]

kiki1Asi to bude znít zvráceně, ale už se nemůžu dočkat až se Sam s Masonem setkají. Bude to s ním zajímavější. Teda, ne že by to teď zajímavý nebylo, ale... však víš jak to myslím. Emoticon A taky jsem zvědavá co se dozvíme o Tonym, zatím je tajemný jak hrad v Karpatech.
Skvělá kapitola. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

7. mima33 admin
27.01.2014 [15:44]

mima33Perlička, no či sa Jessiemu zdôverí alebo nie, na veci to aj tak nič nezmení. Aj keď, samozrejme, nemala by mať pred ním takéto tajnosti. Týka sa to vlastne aj jeho, lenže Sam to vidí inak Emoticon Ďakujem pekne Emoticon

Izzie, neboj, časom sa dozvieš Emoticon Ďakujem pekne Emoticon

Deny, nikdy je silné slovo Emoticon rozhodne by som ho v tomto prípade nepoužila Emoticon aj keď zaručiť nič nemôžem. Pri tomto príbehu sa mi stáva práve to, že sa píše tak nejako sám. Veľmi málo vecí sa uberá smerom, ktorý som predpokladala Emoticon Ďakujem veľmi pekne Emoticon

6. Deny
27.01.2014 [11:59]

To Masonovi ešte nikto nepovedal, že na neho nikto nie je zvedavý a že by sa mal ísť radšej obesiť alebo hodiť pod vlak ?? Ja mu to poviem veľmi rada Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon A celkom ma prekvapilo, že Sam volala Jessiemu, len škoda, že si vybrala taký zlý čas, ale chápem, že to bol skrat Emoticon To dievča asi nikdy nebude mať pokoj Emoticon Teším sa na pokračovanie Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

5.
Smazat | Upravit | 26.01.2014 [17:21]

Fú! Tak to bola silná kapitola. Chcela by som sa o Tonym dozvedieť viac. Emoticon

4. Perla přispěvatel
26.01.2014 [13:16]

PerlaTak ja teraz ani neviem, čo napísať. Ten Mason mi tak žerie nervy, až to je na nevydržanie. Jeho by tam naozaj trebalo nejakou náhodičkou zastreliť...
Ľutujem Sam, že nemôže byť ani na chvíľu konečne a úplne šťastná. Ale tak snáď jej to dopraješ aj keď to medzitým skomplikuješ. Emoticon
Ináč to bola výborná časť ako vždy. Len dúfam, že sa zdôverí Jessiemu z problémom. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

3. mima33 admin
26.01.2014 [13:01]

mima33Maggie, ich stretnutie bude... zaujímavé Emoticon a neboj, už to nebude trvať dlho Emoticon Veľmi pekne ďakujem Emoticon

Blacks, myslím, že Mason v prvom rade nevie prehryznúť fakt, že Sam sa "naučila" žiť bez neho. Myslel, že je na ňom závislá a v tej dobe aj bola, ale časom sa zmenila. Čo je očividné Emoticon A máš pravdu, keď som prvýkrát uvažovala o Masonovi, automaticky ma napadol ten herec. Poznala som ho ako Kevina z OC a Jamesa z Twilightu a nemohla som jeho obraz dostať z mojej hlavy Emoticon A zasmiala som sa na tvojom PS teda poriadne Emoticon Emoticon Ďakujem ti veľmi pekne Emoticon

 1 2   Další »

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!