OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Len porozumieť - Časť 9.



Len porozumieť - Časť 9.

Povídka se umístila na třetím místě o Nej povídku měsíce ledna/januára. Na den ji umisťujeme na titulní stranu. Gratulujeme!


Po búrke príde... hurikán.
Príjemné čítanie.

Časť 9.

 

Cúvala a nič naokolo nevnímala. Hlas, ktorý vychádzal z jej hrdla, akoby jej ani nepatril. Matne vnímala, že kričí, vrieska, ale nič nemalo zmysel. Všetko strácalo na intenzite a každý detail sa rozmazal. Bola ako v tranze, z ktorého nejestvovalo úniku. Pripadala si ako niekto, kto sa ocitol na okraji útesu a každou sekundou sa mal do neho zrútiť. Vo vnútri jej navrela iba jediná myšlienka, že sa blíži koniec. Že záchrana neexistuje.

Ako tak sa prebrala k vedomiu, keď chrbtom narazila do steny a zmrzla. Odrazu všade nastalo hrobové ticho, ktoré bolo horšie, ako olovo zavŕtané v jej tele. To ticho sa jej rozliehalo v hlave, až ju z toho rozbolela a telo sa jej rozklepalo z toho šoku. Približoval sa k nej a vyzeral ako panter. Nebezpečný a hladný, ktorý práve objavil svoju korisť a chystal sa pochutiť si na nej. A ona? Bola ako bezbranné sŕňa, príliš slabé a vydesené.

„Ešte jeden zvuk a bude to posledná vec, čo si kedy urobila,“ výhražne zavrčal smerom k nej, až sa stiahla.

Priblížil sa k nej tak veľmi, ako mohol. Cítila jeho telo na tom svojom. Jeho teplo k nej sálalo a zrazu to nebol ten príjemný pocit, ktorý v spojení s jeho dotykom poznala. Bol ako šelma, ktorá nedokáže cítiť výčitky. Tieň v jeho očiach zakrýval všetko dobré, čo v človeku byť mohlo, ale v ňom to nebolo. Videla len prázdno, zlobu a chuť pomstiť sa. Videla na ňom, aký je naštvaný. Nedokázal sa preniesť cez fakt, že žila bez neho a celkom sa jej darilo. To bolo viac ako isté. Na jednej strane sa cítila pyšná, že sa postavila na svoje nohy, na tej druhej však pociťovala veľa strachu.

„A... ako si sa sem dostal?“ vykoktala, keď nazbierala aspoň koľko toľko odvahy.

Prišla si ako pieskový hrad, ktorý sa ocitol v obrovskej víchrici a tá ho zmietla zo sebou. Rozprášila ho do obrovských vzdialeností a nezostalo po ňom nič. Ani len dôkaz toho, že niekedy stál, že jestvoval.

Mason sa zasmial a na sekundu sa jej pred očami blysli jeho dokonalé zuby. „Vieš, nudil som sa,“ začal a pritlačil sa na ňu ešte viac. Prebehla jej telom triaška a chcela sa prikrčiť ešte viac, ale svojim telom jej zamedzoval vidinu akéhokoľvek pohybu. „Povedal som si, že ťa prídem navštíviť. Dúfal som, že sa potešíš.“

Aj keď sa očividne snažil znieť úprimne, v jeho tóne zaznievali stopy po výsmechu. Videl, aká je z neho vydesená a vedel, že sa len-len drží, aby sa nerozrevala ako malé decko. Bavilo ho to. Bol to jeho súkromný vtip a chcel viac. Chcel vidieť, ako bude trpieť, aká bude bezmocná, keď si s ňou bude robiť, čo sa mu zachce. Ako ho bude prosiť a ako jej on nedá, po čom túži. Pokoj. Slobodu. Nádej. Keď človek stratí nádej, je koniec, pretože tá zväčša umiera posledná. Aspoň tak sa to hovorí, nie?

A on jej všetko vezme, tak, ako ona vzala všetko jemu. Bola záťažou, ktorú proste toleroval a pohrával sa s ňou. Možno ju mal voľakedy aj rád, ale nedokázal si ten pocit vybaviť. Nenávidel ju a nenávidel spomienku na ňu. Nenávidel celý svet, ktorý bol tak skurvene nespravodlivý. Vzali mu všetko a nič mu nezostalo. Ocitol sa v tme a nedokázal nájsť ani len záblesk svetla. A potom sa mu niekto čuduje, že sa z neho stalo monštrum?

„Máš smolu,“ zachripela a mykla sa, keď jej v pästi zovrel vlasy a potiahol.

Iritovalo ho, keď mu nepozerala do očí. Miesto toho skenovala akési miesto za ním. Ako keby ani nebol hoden jej pohľadu. Po tom všetkom, čo ju trpel a čo žil po boku s ňou. Mal sa na ňu vtedy vykašľať, mal ju poslať do horúcich pekiel. Nikdy sa s ňou nemal zahadzovať.

„Ľutujem deň, keď som ťa stretla,“ vypľula mu do tváre a sama sa zadivila, kde na to vzala odvahu.

Masona to zrejme riadne naštvalo a Sam strnula, keď ucítila, ako jej do brucha tlačí niečo ťažké a studené. Spomenula si na zbraň za jeho opaskom a zhrozila sa. Takže sa nemýlila, keď predpokladala, že ju chce zabiť. Naprázdno preglgla a prezerala si ho s naširoko roztvorenými očami.

Zvonku k nim doliehali zvuky áut a do Saminho tela sa zabáral studený vzduch, ktorý dnu prúdil rozbitým oknom. Neobťažovala sa ho pýtať, ako sa vlastne ocitol dnu, lebo odpoveď bola zrejmá.

„Vieš, kráska,“ zapriadol, ako tiger a prstom jej prešiel po čeľusti. Chcela sa odtiahnuť, no nedovolil jej to. Miesto toho ju pritiahol ešte bližšie k sebe. „Tak veľa som sníval o tomto dni. Keď ťa konečne budem mať pri sebe a vždy, keď som na to myslel, mal som pred očami moment, kedy ti vystrelím mozog z hlavy, lebo to je to jediné, čo si taká prefetovaná kurva, ako ty, zaslúži,“ bľabotal ďalej a po celý čas ju nenásytne hltal pohľadom.

Prepadol ju veľmi nepríjemný pocit, ešte horší, ako ten, ktorý jej telo zžieral predtým. Ak by sa odvážila, znova by kričala. Ale nenašla v sebe okrem prázdnoty nič. Bol ako démon, ktorý z nej vysáva život a zanecháva ju vyprahnutú.

„Ale to, že k tebe cítim nenávisť neznamená, že ma nepriťahuješ,“ pokračoval a čosi v Sam zamdlelo. Jeho prednes sa uberal tým smerom, o ktorom dúfala, že sa mu vyhnú. „A okrem toho, sex s tebou bol ako jedna báseň a úprimne, to bol jediný dôvod, prečo som ťa u seba nechával,“ dokončil a perami jej zľahka prešiel po krku.

Vedel, že to je jej citlivé miesto a rád to využíval. Zachvela sa, ale nie vzrušením, ako tomu bývalo kedysi. Už sa v nej dokonca čosi pohlo a z očí sa jej preliali slzy. Mason si to ani nevšimol a rukou, v ktorej stále zvieral zbraň, jej zašiel pod tričko a zastal až na prsiach. Z úst jej vyšiel plačlivý ston a zavrtela hlavou, akoby jej to mohlo pomôcť.

„Prosím,“ šepla a vtisla sa viac do steny. „Zabi ma, prosím, zabi...“ opakovala stále dookola. „Ale už sa ma nedotýkaj, prosím!“ mrmlala a všetko pred jej očami černelo.

Mason sa odtiahol, ale len preto, aby si obzrel jej slzy. Vyžíval sa v nich, boli ako jeho ópiom a potreboval ich vidieť. Celým telom mu prebehla vlna tepla. On chcel jej slzy a jej strach.

„Ale no tak, užijeme si ako za starých čias, nie?“ šepkal a náhle sa svojimi perami pritisol na tie jej.

Stuhla a vypúlila oči. Cítila, ako sa jej dvíha žlč a všetko sa šialene rýchlo roztočilo. Už nestála nečinne, ako socha. Mykala sebou, trieskala mu do hrude a snažila sa ho kopnúť, no vedela, že nemá šancu. Bola drobná a krehká. On bol vysoký a svalnatý. Videla ho – a nie raz – ako zložil vymakaných dvojmetrových chlapov a ani sa pritom nezadýchal, tak čo mohla robiť ona? Jasné, mohla sa modliť, aby odpadla a nebola nútená ho vnímať.

„Dofrasa, začínaš ma štvať,“ zavrčal a zdrapil ju za ramená.

Odtiahol ju od steny a prešiel s ňou k sedačkám. Fakt, že sa vzpierala a hádzala sebou ako šialenec ním ani nemykol. Bol ľahostajný ku všetkému, skôr vyzeral, akoby sa mu jej reakcia páčila. Akoby ho bavilo sledovať jej odpor a akoby ho to poháňalo ešte viac vpred.

Sam z ničoho nič prepadla myšlienka na Jessieho. V duchu prosila všetkých svätých, aby sa nevracal domov. Mason by mu bez mihnutia oka ublížil a to nechcela.

„Upokoj sa!“ zreval na ňu a mykol ňou tak silno, že ak by ju nedržal v náručí, určite by padla na zem.

Zhlboka sa nadýchla a privrela oči. Hlavu sklopila k zemi a obalila sa do apatie, ako keby to bola huňatá deka, v ktorej jej bude príjemne a teplo. No čakalo ju len utrpenie a bolesť. Poslušne urobila tri kroky dozadu a vtedy ňou mykol a tým ju prinútil zastať. Držal ju za ramená a stláčal tak pevne, až mala dojem, že jej drví kosti.

„Usmej sa!“ prikázal a priložil jej hlaveň zbrane k spánku. Jednou rukou ju stále držal a Sam cítila jeho pohľad na svojej tvári.

Spopod mihalníc na neho vzhliadla a tvár jej zmáčala nová várka sĺz.

„Usmej sa!“ zopakoval ráznejšie a sledoval, ako sa jej tvár vykrivila do úškľabku, ktorý rozhodne úsmev ani len nepripomínal.

Zato on sa rozrehotal na plné kolo. Bola ako jeho hračka a doslova vedel, že si s ňou môže robiť čo chce. Nedokáže sa mu vzoprieť, ani keby chcela a tá predstava ho napĺňala vzrušením a vášňou. Z určitého dôvodu ho priťahovala a jemu sa nechcelo s tým pocitom bojovať. Chcel si s ňou užiť a potom ju zabije. Alebo si ju ešte chvíľku nechá, aby mal ako vyplniť chvíľky samoty. Život hľadaného kriminálnika bol nudný, či tomu veríte alebo nie.

„A teraz,“ začal a pustil ju, ale zbraňou jej stále mieril rovno na hlavu. „Vyzleč si tričko,“ vydal ďalší rozkaz a všimol si, ako ňou myklo.

Poslúchla však a roztrasenými rukami si ho začala dávať dolu. Keď sa chystala pretiahnuť si ho cez hlavu, zarazila sa a pokrútila hlavou. Stiahla ho späť dole a objala sa oboma rukami. Chcel začať kričať, túžil jej jednu vraziť, ale ovládol sa.

„Nie! Najskôr ma budeš musieť zabiť!“ sykla a odhodlane na neho pozrela.

Na čo sa to hrala? Bála sa ako ešte nikdy a spočiatku bola odhodlaná urobiť, čo chcel, ale potom sa jej v mysli mihli modré oči, farby oceánu počas letných dní. Plné pokoja a radosti. Áno, Jessie možno v posledných dňoch mal viac problémov ako vlasov na hlave, ale stále v ňom zostávala tá charizma, ktorú Sam milovala. On bol jej majákom na rozbúrenom mori.

„Nehovor mi dvakrát,“ povedal Mason a priblížil sa tesne k nej.

Sam pokrútila hlavou. „Ak by si ma chcel zabiť, už by si to urobil,“ prehodila a hlas sa jej chvel.

Stále akosi nechápala, kde sa v nej vzala tá hlúpa odvaha a ako dokázala odporovať. Jemu. Tomu najhoršiemu zlu, aké v živote mala možnosť zahliadnuť.

Mason si špičkou jazyka navlhčil pery a ruku so zbraňou mierne sklonil. „Ale áno, vedz, že ťa zabiť chcem, ale prečo by som si odoprel potešenie a neužil si predtým s tebou?“ spýtal sa, ale odpoveď nečakal. „Naposledy. Predtým, ako z teba vyprchá všetok život!“

Zdrapil ju a roztrhol jej tričko. Zostalo na nej visieť a Sam len zhíkla a zahnala sa po ňom. Bol to reflex a keď jej ruka plesla po jeho tvári, zamračil sa. Ale miesto toho, aby jej to vrátil – lebo presne to očakávala – sa len vystrel do svojej plnej výšky a odstúpil. Zhýralým pohľadom si ju obzeral a v očiach sa mu blýskalo.

„Tak mačička sa chce biť?“ prehodil neškodne a skôr, ako si čo i len stihla premyslieť, čo ďalej, stiahol ju na seba.

Ten kus látky, čo zostal z jej trička, padol na zem k jej nohám a ani si to poriadne neuvedomila, už ležala na pohovke, pritlačená pod jeho telom. Jednou rukou jej zapchal ústa a druhou jej blúdil po celom tele. Nechtami sa jej zaryl hlboko do kože a poškriabal ju. Zasyčala od bolesti a ešte viac ju premohla chuť kričať, keď jej perami zašiel na prsia. Skrývali sa len pod tenkou, čipkovou podprsenkou. Mason sa zaškľabil a nadvihol ju, ale nedal jej ju dole.

Stisla oči pevne k sebe a preklínala deň, keď sa narodila. Celý život sa topila v sračkách a keď si konečne naivne začala myslieť, že by sa veci mohli napraviť, pokašľali sa ešte viac. Chcela kričať, až ju z toho bolelo hrdlo, ale nedovolil jej to. Viac a viac ju tisol do matraca a čím viac sa vzpierala, tým menej priestoru na hýbanie mala. Ako keby bojovala so skalou.

„Páči sa mi, keď bojuješ, kráska. Ale viac sa mi páči vedomie, že nemáš šancu,“ priadol jej do ucha.

Sam sa snažila nič nevnímať, hlavne jeho jazyk na svojej pokožke a už vonkoncom jeho prsty, ktoré jej vošli do nohavíc. Panikárila a neprestajne sa pokúšala nájsť spôsob, ako ho donútiť prestať. V tom sa stalo niečo, čo sa radšej stať nemalo. Do uší sa jej donieslo tresnutie dverí.

Mason zamrzol a zliezol z nej. Už znova pevne držal zbraň a mieril smerom k chodbe, odkiaľ sa po sekunde vynoril Jessie, ktorý bol ponorený vo vlastných myšlienkach.

„Sam, príde Steve, musím s ním...“ začal a odrazu sa zarazil, keď si uvedomil, že na celej situácii niečo nehrá.

Pohľadom prebehol po miestnosti a zastal na Masonovi, ktorý sa usmieval a odrazu pripomínal dieťa, ktoré dostalo novú hračku. Sam sa skrčila a v hlave sa jej rozhučalo.

„Rád ťa vidím, Jason,“ oslovil ho celým menom a Sam začula šťuknutie, ako nabil zbraň.

Jessie otvoril ústa a hneď ich aj zaklapol. Pozrel na Sam, ktorá k nemu vzhliadala a aj dýchať zabudla. Pokrútila hlavou a nemo ho prosila, aby ušiel. Nemusí trpieť aj on. To ona je tá, ktorá ich dostala do tej situácie, to ona by mala zliznúť všetko. To na nej by si mal Mason vybiť svoju nenávisť.

„Škoda, že to nemôžem povedať tiež, Mason,“ povedal Jessie, stále s očami na Sam. Na jeho hlase nebolo znať žiadne emócie. Znel bezvýrazne, ba až znudene.

Sam sa v hlave ozývalo, čo povedal. Steve príde, Steve príde, Steve príde... Vedela celkom presne, o čo teraz Jessiemu pôjde. Zdržať Masona, kým sem príde jeho kamarát, policajt. Bláznivý plán, ktorý by možno mohol fungovať, keďže Mason nevyzeral, žeby to zaregistroval.

„To som ani nečakal,“ riekol a ledabolo mykol plecom. Tváril sa, ako keby sa bavili o futbalovom zápase. Ten pokoj, čo z neho sršal nebol upokojujúci. Sam mala pocit, že exploduje.

Jessie si založil ruky vo vreckách a urobil krok smerom k Masonovi. „Dúfal som, že už ťa neuvidím,“ konverzačne konštatoval a všetky svoje pocity starostlivo ukryl vo vnútri. Nepustil von ani jeden jediný.

Mason pôsobil spokojne, ba priam nadšene. „Život nás málokedy zavedie smerom, po ktorom túžime,“ vysmieval sa a tiež urobil krok k Jessiemu.

Vyzeral pohltený do konverzácie s blondiakom a Sam horúčkovite premýšľala. Očami behala sem a tam, až zastala na váze, položenej len kúsok od nej. V hlave spriadala plán, ako sa k nej dostať čo najrýchlejšie a hlavne nepozorovane.

Nemohla dopustiť, aby bolo ublížené jej bratovi. Musela konať, nesmela sedieť so založenými rukami a čakať na spásu, ktorá možno nepríde. Opatrne spustila nohy na zem, oči nechávala na Masonovi. Dávala pozor na každý jeho pohyb a keď už chcela vyštartovať pre vázu, vonku čosi buchlo. Dvere auta.

Mason zastal. Na Jessieho tvári sa roztiahol úsmev a Sam sa uľavilo. Steve je tam a zo všetkého ich dostane. To by ale Mason nemohol byť rýchlejší a bystrí.

Ozval sa výstrel a Sam čosi zrazilo k zemi. Uvedomila si, že to bol Mason, ktorý jej rukoväťou tresol po hlave.

„Jessie?“ ozval sa Steve a následne na to sa miestnosťou rozľahol výkrik. Kričala žena, ale nebola to Sam.

Sam chcela niečo povedať, ale v hlave jej dunelo a pripadala si ako paralyzovaná. Ktosi ju chytil a ťahal hore. Snažila sa vzpierať, keď k nej doľahol Stevov hlas.

„Počuješ? Čo sa stalo?“ Uvedomila si, že na ňu kričí.

Podoprela sa lakťami a pozrela na neho. „Mason,“ vydýchla chrapľavo a Steve sa hneď niekam rozbehol.

Pohľadom ho nasledovala a videla, ako vybehol cez rozbité balkónové dvere. Pár sekúnd jej trvalo, kým sa spamätala. Na holom chrbte cítila čosi teplé a lepkavé. Siahla si tam a uvedomila si, že je to krv. Nahla sa dopredu a pred sebou uvidela Jessieho. Bol v bezvedomí a nad ním sa krčila Tiff.

„Sam, zavolaj záchranku!“ prikázala a roztrhla mu košeľu.

Aj napriek bolesti sa vyškriabala na nohy a urobila, čo jej čiernovláska kázala. Odrazu jej všetko pripadalo vzdialené a jediné, čo dávalo zmysel, bola záchrana Jessieho života. 


Prosím, nebite ma.

Ešte som Vám všetkým chcela poďakovať za hlasy v Naj poviedke. Nečakala som, že by som sa mohla umiestniť a vďaka Vám sa tak stalo. ĎAKUJEM!

Mimochodom, dočkáte sa aj časti z pohľadu Masona, tak hádam sa tešíte.

Mimi :)


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Len porozumieť - Časť 9.:

10. mima33 admin
03.02.2014 [11:19]

mima33Deny, už znova mi naháňaš strach!! Emoticon Emoticon Ja som vedela, že všetci budete čakať, že zraním Sam a pôvodne to tak aj malo byť, ale potom ma napadlo čosi lepšie. Čosi, čo nám otvorí ďalšie dvere. Ale zatiaľ to nebudem viac rozvíjať a čo sa stane s Jessiem nepoviem Emoticon S ďalšou sa budem ponáhľať, sľubujem. Len ma neškrť, lebo potom sa nedozvieš, čo sa stane Emoticon Veľmi pekne ti ďakujem Emoticon

9. Deny
02.02.2014 [12:59]

Nebite ma??? Nie, ja ťa biť nebudem, ja ťa uškrtím !!!! A potom sa vrhnem na Masona, a zabijem ho tiež, ale jeho najprv zmlátim !! Emoticon Emoticon Emoticon Ale teraz vážne - AKO SI TO MOHLA JESSIEMU UROBIŤ????!!! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Celý čas som myslela, že sa budú Mason so Sam biť a nejako tá zbraň vystrelí a buď zasiahne Sam alebo toho debila( už ho odmietam nazývať jeho menom Emoticon ) a ty zraníš Jssieho!! Ja som úplne v šoku, ešte aj prsty sa mi trasú, ako ti píšem tento komentár...Rýchlo pridaj ďalšiu časť, lebo ty vážne neskončíš dobre ( to nie je vyhrážanie, to je dobre mienená rada od priateľa Emoticon Emoticon ) Och, a gratulujem k miestu Emoticon

8. mima33 admin
02.02.2014 [10:48]

mima33Blacky, v tom máš úplnú pravdu. Ak by Sam stratila Jessieho, tak by to bol jej koniec, keďže on je pre ňu úplne všetkým Emoticon Ale ako to s ním dopadne ti z pochopiteľných dôvodov nepoviem Emoticon Kapitoly s obmedzením? Myslím, že som už mala. Písala som raz jednu poviedku tu na OS a tá ich mala dosť často, ale po čase som ju zmazala - nepáčila sa mi Emoticon Veľmi pekne ďakujem Emoticon

Tethys, ale ty ma neotravuješ Emoticon Ja rada pomôžem, keď môžem a teraz mám z teba trochu strach Emoticon Emoticon Mason je naozaj riadna sviňa. Ale nikdy som nepovedala, že bude lepší. On v sebe dobro nemá Emoticon Veľmi pekne ti ďakujem Emoticon

7. Tethys přispěvatel
01.02.2014 [23:28]

TethysNebite ma? Nebite ma?! Sakra, mimi, normálně mám chuť sem zkopírovat toho smajlíka s kladivem z BH! Emoticon
Jessiemu se teď prostě nic nemůže stát! Jestli se mu něco stane, zhroutí se Sam, zhroutí se Tiff, zhroutí se Di a zhroutíme se i my, nebozí čtenáři!
Prosím, neber nám Jessieho. Slibuju, že když mu nic neuděláš, už tě nikdy nebudu otravovat se svými povídkami, vážně. *psí oči*
Ať tohle dopadne jak chce, Mason je neskutečný hajzl a kdybych teď měla u sebe cokoli s čím se dá házet, pravděpodobně bych si rozbila notebook. Souhlasím s Perlou, někdo by toho zmrda (pardon za ten výraz, ovšem pokud mluvíme o Masonovi, žádný jiný se použít nedá) měl odstřelit.
Čekáním na další kapitolu si určitě rozkoušu nehty. Emoticon Gratuluju ke krásnému místu v Nej povídce. Emoticon

6.
Smazat | Upravit | 01.02.2014 [21:23]

ty si zo mna robis uplne uplnu srandu? moj sladky chlapcek, nemozes ho nechat umriet, mima, uz len koli sam nie! si zober, ze ma vycitky pre svoju maminu, a teraz ak by zomrel jess, isto by si to dala za vinu pre masona, teda a spon aj by som to tak citila na jje mieste.Emoticon a samozrejem je tu ten dovod ze je jej jedinou rodinou. bez neho by uz ostala sama. mason je bastrad a mal by umriet pomaly a bolestivo, vazenie je dost!kapitola bola dych beruca aja osm trpla, ci to nebude nahodou dobrovolne znasilnenie, aj ked by tam bolo obmedzenie ze? ach to ma privadza k niecomu nad cim som uz dlho rozmyslala, mas ty niekedy kapitoli s obmedzenim? asi musim okontrolovat aj ostatne diela Emoticon no ale spat k kapitole, bolo mi na vracanie ako som mala zaludok stiahnuty. takze ano, mala si pravdu, akcia je bomba. ja sa tesim na dalsiu, tentokrat to vsak nie je pre sam, odpust ale je asi pochopitelne, ze som zvedava nanaseho sladkeho chlapca, Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

5. mima33 admin
01.02.2014 [20:12]

mima33Perlička, ja tiež neviem, ako by sa to mohla Di dopočuť Emoticon Španielsko je trošku - dosť - od ruky. A čo sa Sam týka - nie, nemám v pláne jej ublížiť. Teda, záleží aj od toho, či budeme rozlišovať psychické a fyzické ublíženie, tak od toho fyzického sa zatiaľ dištancujem Emoticon Ďakujem ti pekne Emoticon

Izzie, budem sa ponáhľať Emoticon Ďakujem pekne Emoticon

Maggs, kto povedal, že nebude happy end? Ja viem, že som ani nikdy nepovedala, že bude, ale ani som to nevylúčila Emoticon No, ale máš pravdu, odboj by nepomohol, lebo ja už mám premyslený koniec poviedky a zatiaľ to vyzerá, že táto séria bude mať menej kapitol, ako prvá. No to nevadí, ešte nás toho čaká hodne. Mason má pár és v rukáve Emoticon Ďakujem veľmi pekne Emoticon

Kiki, Mason by si zaslúžil aj niečo horšie, ako väzenie, nie? Ale či sa niečoho takého dočká... Emoticon Mám už pre neho koniec premyslený Emoticon Vidím, že na Di ste ešte nezabudli Emoticon Už by bolo načase, aby sme vyriešili záhadu jej hlasiviek Emoticon sľúbila som to. Ďakujem ti veľmi pekne Emoticon

4. kiki1 přispěvatel
01.02.2014 [16:40]

kiki1Bít tě nehodlám, ale pouze v případě, že to Jessie přežije. Emoticon Emoticon Né, prosím, on to musí přežít. Musí přežít a být s Dianou. A Mason by měl jít za mříže a třeba si tam shnít, protože taková svině si nic jinýho nezaslouží...
Gratuluju ti k umístění, zasloužíš si to. Emoticon Skvělá kapča. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

3. MaggieLove přispěvatel
01.02.2014 [14:54]

MaggieLoveNejdříve bych ti chtěla pogratulovat k třetímu místu! Emoticon
Ten Mason je vážně hajzl! Neskutečnej magor! Ale jak se říká "Na každou svini jednou dojde",takže i Mason nemůže ujít svému trestu za to všechno provedl a určitě provede. Emoticon Emoticon Ale nemůžu tvrdit, že jsem se na něj netěšila, protože to není pravda.Jako záporák je úžasnej - asi si trošku protiřečím, ale to nevadí. Emoticon
V jednu chvíli jsem si myslela, že se díky Masonovi Sam dostane do nemocnice, ale chudák odnesl to Jasse...Doufám, že ho nehodláš zabít Emoticon To bych potom musela zase chystat odboj Emoticon Emoticon, aby si to celé změnila, i když myslím, že by ani ten odboj nepomohl, aby si svůj příběh změnila na happy end.
Věřím však, že pro Jasseho máš šťastnější konec a smrt, pro něho nechystáš.
No jak psala Perla, určitě se o všem dozví Diana a přiběhna za Jessiem Emoticon Emoticon Těším se na další! Emoticon

2.
Smazat | Upravit | 01.02.2014 [13:05]

Jáj, ja ani neviem čo teraz napísať. Som v šoku potrebujem ďalšiu kapitolu Emoticon Emoticon

1. Perla přispěvatel
01.02.2014 [12:18]

PerlaNie, nie nie a NIE! Emoticon Emoticon Emoticon
Čo to, má, do šľaka byť? Chceš mi zabiť Jessieho??? ČOže? Jemu sa nesmie nič stať! On predsa musí utekať za DIanou ešte! Alebo... by mohla ona prísť, keď sa dopočuje, čo sa stalo. Síce neviem, akoby k tomu došlo, no aj tak.
Každopádne ten Mason... nenachádzam ani jedno vhodné slovo pre toho naničhodníka! Prečo ho už konečne niekto nezabije? Hm? Prečo?
NO... už som pokojnejšia... Emoticon Emoticon ale táto kapitola mi riadne dvihla adrenalín. Chvíľu som si totiž myslela, že ju predsa len zabije, hoci si hovorila, že nemáš v pláne jej ublížiť. A tak ma napadlo, že Sam ubližuješ skoro stále. Emoticon
Teraz len rýchlo Ďalšiu, lebo to čakanie ma drví. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!