OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Mágia s.r.o. - 1. kapitola



Mágia s.r.o. - 1. kapitolaV tejto kapitole spoznáte Kateinho dedka Roberta a aj to, že nenávidí Michaela, pretože je iba človek. Nakoniec však nájdu niečo spoločné, a to hranie hier na herných konzolách.

Kate

Po štyroch hodinách strávených na Golden Gate sme našli miesto, kde sa nám po úmornej hodine konečne podarilo zneviditeľniť auto a prinútiť ho lietať. Vlastne to kvôli mne sme tam trčali tak dlho, pretože som sa nedokázala sústrediť na čarovanie, ale keď sa mi mama začala vyhrážať tým, že mi zoberie môj milovaný mobil na ktorom mám všetky svoje obľúbené pesničky, rozhodla som sa dať do toho maximum svojich síl, ktoré aj tak odmietam používať. Okrem školy som ich vlastne používala úplne minimálne a mama ma vždy nútila, aby som sa nevzdávala svojej obrovskej moci.

Stále mi hovorí aká som výnimočná a to práve preto, že som napoly čarodejnica a napoly démonka vďaka môjmu úžasnému otcovi. Vážne ho chcem spoznať a viem, že teraz je na to ten správny čas.

Ďalej sme už leteli večne slnečnou Kaliforniou a do Santa Barbary sme sa tak dostali za pólhodinu. Opatrne sme pristáli s autom v dedovej záhrade a dávali pozor na jeho vzácne stromy, kríky a kvety. Mama a Jennifer s ľahkosťou mávli rukami a auto bolo zrazu viditeľné pre všetkých, okrem deda, pretože magické bytosti vidia aj to, čo normálni ľudia vidieť nemôžu.

Dedo prudko otvoril dvere do záhrady a netváril sa príliš nadšene. Ja som zatiaľ ťahala svoj obrovský čierny kufor na kolieskach z kufra auta, ale bol nehorázne ťažký a tak som ho tam nechala. Mama to však videla a pokrútila hlavou.

„Ja viem, mama, že zo mňa chceš úžasnú čarodejnicu, ale pochop, že ňou nikdy nebudem, pretože som napoly démon!“ zakričala som nervózne. Všetci sa na mňa otočili, mama podišla ku mne a vrúcne ma objala, ako matka objíma svoje deti na ktorých jej veľmi záleží.

„Chápem ťa. Vždy som z teba chcela mať stopercentnú čarodejnicu a nikdy som si nechcela priznať, že ňou vlastne nie si a nikdy ani nebudeš môcť a to všetko iba kvôli tvojmu otcovi, nech je navždy prekliaty.“ Cítila som, že jej po lícach začali stekať slzy. Vždy som nejako cítila, že sa kvôli môjmu otcovi ešte stále trápy. Aj po toľkých rokoch na to nedokázala zabudnúť, pretože srdce jej to nedovolí.

Nechcene som sa odtiahla a pozrela som sa do tých jej smaragdových očí a potichu sa jej spýtala:

„Ty ho ešte stále miluješ, však?“

„Už nemám tú silu mu odpustiť a znovu ho milovať, ale kedysi som ho veľmi milovala. No on mňa nikdy, iba ma využil a potom opustil.“

„Vaša láska bola zakázaná. Čarodejnica a démon je horšia kombinácia ako čarodejnica a človek.“ Pri týchto dvoch slovách sa na mňa Jennifer a Michael mierne zamračili.

„Rozumiem tomu, ale aj tak sme proti tomu chceli bojovať a on mi to sľúbil. Sľúbil mi, že ma ochráni a že za mňa bude bojovať, ale teraz viem, že to všetko bol iba klam, celá láska je klam.“

„Ty tomu predsa nechceš veriť, ty veríš v šťastné konce a ja by som chcela mať tvoju vieru.“ Potom ma opäť objala a usmiala sa.

„Ďakujem ti za to, že si.“

„Ale bez môjho otca by som tu nebola.“

Mama sa odtiahla a zákerne sa na mňa pozrela „Aj tak ti o ňom už nič iné nepoviem. Ak máš vieru a odvahu, nájdeš ho aj bez mojej pomoci.“

„Fajn, ako myslíš,“ odvetila som jej znudene a mávla som rukami, aby sa môj ťažký kufor sám vytiahol z auta.

„A teraz si už konečne spokojná?“ Mama nadšene prikývla a rozhodla sa mi pomôcť s vykladaním.

No vtom zasiahol dedo, ktorý tam asi desať minút stál na prahu dverí a pozeral sa na náš srdcervúci rozhovor.

„Môžete mi láskavo vysvetliť, čo tu robíte?“ Dedko bol veľmi nervózny a navyše v ruke držal tĺčik na mäso. Zo strachu som sa odtiahla ďalej od auta a pomali kráčala k stromu. Keď mal takúto náladu netrebalo ho zbytočne ešte viac rozčulovať.

„Prišli sme k tebe bývať, oci,“ povedala s roztraseným úsmevom Jennifer.

„To vidím, veď ste mi ráno volali, ale čo robí toto nechutne veľké auto v mojom najobľúbenejšom sade kvetov?“ Dedko miloval kvety. Preto mal obrovskú záhradu, v ktorej sa každý deň motal od rána do večera. Záhrada bola pre neho niečo ako únik z bežného sveta, dokonca sa s ňou aj rozprával.

Napriek tomu, že sme na dlhých trinásť rokov považovali za svoj domov San Francisko, každé leto sme sem chodili na dovolenku, aby sa dedo aspoň cez leto necítil taký sám. Aj keď ho sem občas prišla navštíviť teta Maggie s jej manželom Jamesom a mojimi dvomi bratrancami Maxom a Tom, ale aj tak sa tu cítil opustení.

Manželka mu zomrela ešte keď mala moja mama päť rokov. Takže ja, Jared, Max a Tom sme svoju babku nikdy nepoznali, ale vraj to bola jedna úžasná pozitívne naladená žena. Stala sa pre celú moju rodinu hrdinkou už len preto aký žila šťastný život. Priala by som si ju spoznať a prežiť s ňou aspoň pár chvíľ, pretože obdivujem silných ľudí. Nech sa deje čokoľvek vždy sa usmievajú.

„Do riti! Ja som tak vedel, že ho mám radšej zaparkovať pri tom jazierku,“ zanadával Michael a pobral sa preparkovať svoj milovaný Range Rover na iné miesto.

„A navyše vôbec nechápem, prečo parkujete tu, keď tam je príjazdová cesta pre päť áut!“

„Prepáč nám to, oci, ale vieš, mali sme neviditeľné auto, ktoré lietalo a bolo to proste super.“ Mama sa nad týmto magickým zážitkom rozčarovala, ale deda to stále neupokojilo.

„Ja viem, veď som ho videl ako sa vznáša nad mojím domom ako nejaká vzducholoď alebo lietadlo. Čo ste sa preboha zbláznili?“ Na tvári sa mu začínal tvoriť výraz šialenca.

„Na Golden Gate boli nehorázne zápchy a my sme sem nechceli až príliš meškať. Takže keď sme prešli Golden Gate, začarovali sme auto a leteli sme,“ informovala som deda veľmi dôležitou informáciou.

„Aj tak dosť meškáte a Kate, asi pred hodinou mi volala Kirsten, že ťa už všetci nedočkavo čakajú na polícii.“

„Super, to je fakt úžasné, ani vybaliť sa nestihnem, ani najesť a to mi príšerne škvrká v žalúdku,“ chytila som si brucho. Od toľkého hladu som pomali prestávala vidieť jasne.

„Neboj sa, oni počkajú. Najprv sa treba poriadne najesť, ale ešte predtým vás chcem všetkých objať a privítať tak ako sa patrí.“ Prvú chcel objať Jennifer, pretože bola najbližšie, ale nemohol, lebo ešte stále držal v ruke ten tĺčik na mäso a nemal ho kam dať. Keď však Michael doparkoval, prišiel za ním a strčil mu ho do ruky.

„Tu máš, Michael, s tebou sa zdraviť nemusím, lebo ty nie si čarodejník,“ zákerne sa zasmial.

„Tak to vám ďakujem, Robert,“ odvetil smutne Michael. Dedo ho nikdy nemal rád. Hlavne kvôli tomu, že je iba človek, ktorý učí golf.

Patrí k tým, ktorí prísne dodržujú pravidlá, ale nakoniec predsalen jedno porušil a nechal Jennifer nech sa za Michaela vydá. No zo svojho rozhodnutia nebol prlíš nadšený a preto vyhlásil, že ďalšie pravidlo už neporuší.

A preto moja mama a môj otec nemôžu byť spolu aj keby veľmi chceli. Vážne neverím tomu, že by mamu otec nemiloval. Možno ju opustil preto, lebo musel. Zakázanú lásku v kruhoch magických bytostí nikto nemôže tolerovať a ani nesmie.

Dedo bol väčšinu svojho času optimista, ktorý sa dokázal zabaviť aj sám. Napriek tomu, že už za štyri roky bude mať šesťdesiat rokov. Vlasy už mal šedivé, ale on sa stále cítil ako za mlada. Bláznivý to človek. S ním sa skutočne nikdy nenudíte.

„Dobre, ide sa dovnútra, robím rezne,“ povedal dedo a my sme sa na neho nechápavo pozreli. „No čo? Viete predsa, že som nikdy nebol dobrý kuchár, ale musíte uznať, že sa aspoň snažím,“ pokrčil plecami.

„Aj snaha je niečo,“ zamrmlala som si pre seba.

„Michael, prosím ťa, nestoj tam ako strašiak a poď s nami dovnútra, potrebujem ten tĺčik,“ zakričal na neho škodoradostne dedo a veselo si odkráčal do domu. Michael sa rýchlou chôdzou dostavil k nám a začal fučať nosom ako nazlostený býk.

„Uvidíte, že ja jedného dňa, keď váš otec bude tvrdo spať, potichu vkročím do jeho spálne a tam ho nemilosrdne zabijem týmto tĺčikom.“

„Zlatko, kašli na neho, on sa proste rád baví,“ Jennifer mu stisla rameno a jemne ho pobozkala na pery.

„Bude to dobré uvidíš.“

„To som fakt zvedavý kedy to uvidím,“ zahlásil podráždene a tak sme sa radšej všetci pobrali do domu. A mňa navyše čakala ešte veľmi náročná časť dňa.

***

O pólhodinu sme už všetci sedeli za veľkým presklenným jedálenským stolom a jedli rezeň s ryžou. Úprimne ryža nepatrila k môjmu obľúbenému jedlu, ale zjesť sa dala.

Všimli sme si, že dedo tu má úplne nový nábytok. Skutočne nemám šajnu čo ho to napadlo.

„Dedo a prečo tu máš úplne nový a hlavne moderný nábytok?“ Spýtal sa ho prekvapene Jared.

„Pretože som sa chcel prispôsobiť modernej dobe.“

„Tak to ste sa prispôsobili dosť skoro,“ povedal ironicky Michael a napchal si do úst veľkú porciu ryže.

„Vieš čo, Michael? Začínaš mi liezť na nervy a to si sem iba dnes prišiel. Kto vie, čo tu bude za týždeň.“

„Žeby dom s moderným nábytkom, tromi čarodejníkmi, jedným napoly čarodejníkom, jednou napoly čarodejnicou a napoly démonkou a úplne obyčajným človekom, ktorý miluje golf?“ Michael ho jasne začínal provokovať.

„Dosť! Myslím, že by už na dnes stačilo,“ snažila sa ich upokojiť mama a tak sa Michael radšej v tichosti pobral do obývačky, z ktorej následne priam euforicky vykríkol:

„Bože, on má aj Nintendo Wii a nenormálne obrovskú telku.“

Zase nastal ten okamih, kedy sme sa na deda museli opäť nechápo pozrieť.

„No čo je? Celé dni sa tu nudím, tak som si to kúpil. Občas sa hrám s Jamesom alebo Maxom a Tomom. Aspoň niečo budem mať spoločné s Michaelom. Inak mám ešte aj GTA sadu,“ zaškeril sa.

„Super a môžem sa ísť zahrať?“ spýtal sa nedočkavo Jared.

„Jasné choď, len to hneď nepokaz so svojim vydareným otcom.“

„Ja idem radšej na tú políciu nech tam na mňa nečakajú večnosť,“ zdvihla som sa zo stoličky a odniesla som špinavý tanier do drezu v brutálnej kuchyni, ktorej dizajn ma momentálne vôbec nezaujímal. Keď som sa vrátila mama a Jennifer boli pripravené ísť somnou iba dedo akosi nie.

„A ty nejdeš?“ spýtala som sa ho.

„Nie, pretože tam určite bude Jamesov otec Corbin a toho ja neznesiem.“

„Fajn tak ideme,“ zavelila mama a vyšli sme na dvor. Viem, že ma čaká úplne nové dobrodružstvo a ja ho s radosťou prijímam.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Mágia s.r.o. - 1. kapitola:

1. Christine přispěvatel
21.08.2013 [12:32]

ChristinePokračuje to zaujímavo. Dedo Robert je zábavná postava. Som zvedavá ako to bude pokračovať na polícií a či Kate nájde svojho otca Emoticon. V pravidelnom čítaní fakt nie som dobrá, takže sa ospravedlňujem za neskoré komentovanie.

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!