OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Môj anjel smrti - 15. kapitola

24.04.2011 (11:00) • MirrorGirl454 • Povídky » Na pokračování • komentováno 9× • zobrazeno 803×

S tichým výkrikom sa zobudila. Posadila som sa na posteli a snažila sa upokojiť splašený dych a srdce. Poobzerala som sa po tmavej izbe. Nikto v nej nebol. Až keď som sa pozrela von oknom, zbadala som ho. Sedel na strome, opieral sa o hrubý kmeň stromu a záhadne sa usmieval. Zamračila som sa na neho, vstala z postele a podišla k oknu. Zrejme si myslel, že mu idem otvoriť okno, pretože sa na mňa žiarivo usmial. Pche!

Usmiala som sa tiež, ukázala mu prostredník a zatiahla závesy.

So spokojným úsmevom som sa vrátila do postele a pokojne zaspala.

***

„Kate! Kate! Kate!“ kričal Ted.

„Kate! Kate! Kate!“ Niekto mnou triasol a po chvíli som zistila, že ten niekto je mama.

Pomaly som otvorila oči a zbadala mamu a Teda, ako stoja pri mojej posteli a vyškierajú sa na mňa.

„Čo sa deje?“ spýtala som sa chrapľavým hlasom.

„Vieš, aký je dnes deň?“ spýtala sa ma mama.

„Prvého júla?“ spýtala som sa ja.

„A...?“ povedal nedočkavo Ted.

„Á... čo?“ spýtala som sa znovu sa.

Konečne boli prázdniny a ja sa nemôžem ani poriadne vyspať.

„Tak vieš, aký je dnes deň?“ spýtal sa Ted.

„Nie,“ povedala som jednoducho a znovu sa zahrabala do perín.

„Máš narodeniny!“ povedal Ted poriadne netrpezlivo.

„No a čo?“ povedala som. Stále mi trochu utekal význam.

„Máš osemnásť!“ povedala mama nadšene, ale v očiach sa jej zaleskli slzy.

„To vážne?“ spýtala som sa podozrievavo a potom som sa konečne poriadne zobudila.

Ja mám osemnásť! Panebože... Jupííííí....

„Tak sa poď pozrieť na darček,“ povedala mama.

„Darček? Aký darček?“

„Je vonku pred domom.“

Určite to bude nové auto! Nové auto! Musí to byť nové auto! Je to nové auto! Viem to!

Vystrelila som z postele a utekala von pred dom. A naozaj. Pred domom na príjazdovej ceste stál starý chevrolet. Taký, aký som si vždy priala. Začala som kričať a vyskakovať radosťou a keď som dobehla mamu a Teda, objala som ich každého samostatne a potom spolu.

***

Po celom tom únavnom dni som si spokojne ľahla do postele. Usmiala som sa a zavrela oči.

„Všetko najlepšie k narodeninám, zlatko,“ ozval sa mi pri uchu tichý šepot.

Otvorila som oči a zbadala usmiateho Chrisa, ako sa nado mnou skláňa.

„Čo chceš?“ spýtala som sa, ale hlas sa mi triasol.

Jeho odpoveď bola jednoduchá.

„Teba.“

***

Celé telo ma strašne bolelo. Zívla som a zistila, že sa spokojne usmievam. Pomrvila som sa, zahrabala hlbšie do perín a zistila, že niekto leží vedľa mňa. Otvorila som oči a prudko sa posadila. Zbadala som drzo usmievajúceho Chrisa. A navyše bol nahý. A ja tiež.

„Čo...?“ spýtala som sa ho a všimla si reznú ranku na jeho krku.

Rukou som sa dotkla krku a našla stopy po uhryznutiach. Boli čerstvé.

„Včera to bolo úžasné,“ zapriadol, posadil sa a znovu ma pobozkal.

Zhrozene som sa od neho odtiahla. Všimol si môj vystrašený výraz a zasmial. Zamračila som sa, vstala z postele a rýchlo sa obliekla.

„Kam ideš?“ skríkol za mnou zúfalo Chris.

„Čo najďalej od teba!“

Vybehla som z domu a peši šla smerom k centru mesta. Potrebovala som sa upokojiť. Spomienky z minulej noci stále dobiedzali, ale zatiaľ sa mi ich úspešne darilo ničiť. Potrebovala som niečo sladké. Extra sladké. Zamierila som smerom k obchodu. Práve som prechádzala cez cestu, bojovala s myšlienkou, že Chris bol vážne úžasný, keď niekto splašene zatrúbil. Otočila som hlavu tým smerom a zistila, že sa na mňa rúti auto zúrivou rýchlosťou a vodič nedokáže zastaviť.

Prišiel prudký náraz a potom už len tma.

***

Zhrození ľudia potichu sledovali, ako zdesený vodič zrazil mladé dievča, ktoré prechádzalo cez cestu. Niektorí dúfali, že prežije, ale ona sa nepohla. Hrudník sa jej takmer okamžite prestal hýbať a všetkým bolo jasné, že je mŕtva.

Práve chceli volať záchranku, keď na cestu vkročil mladý muž, vzal dievča do náruče a odišiel s ňou.

Kate Simonová sa odvtedy stala nezvestnou.

Prosím, nemyslite si, že toto je koniec, mňa sa tak skoro ešte nezbavíte. ;D

Autor: MirrorGirl454 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Môj anjel smrti - 15. kapitola: