OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Náš život potom - 2. kapitola

20.01.2012 (11:00) • LoveMonster • Povídky » Na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 1300×

2. kapitola - Ako sa tomu hovorí? Veľký návrat na druhú.

Stál tam nehybný ako socha so svojim typickým úškrnom na bledej tvári. Oči malo rovnako čierne a hlboké ako studňa, ktorá nemá dno. Nočná obloha plná hviezd je oproti jeho očiam úplné nič. A znova som mohla do nich len tupo padať. Ale nie, vzchopila som sa. Prvý dojem som mala, že prásknem dvermi a odídem, potom som sa chcela rozplakať a nakoniec sa mi začali triasť kolená. Nie, nemôžem tomu uveriť. Damon, tu!

„Damon?" bola to otázka, tichá, hlúpa a bezvýznamná. Pýtala som sa skôr sama seba ako jeho. Môj hlas bol tenký a piskľavý, akoby mi ani nepatril. Bol to on. Upír, ktorý každému ubližoval. A svojmu bratovi najviac. Spomienka na Stefana oživila vo mne sebeistotu.

„Kde je Stefan? Urobil si mu niečo? A čo tu robíš?" zasypávala som ho mnohými otázkami - bez odpovede. Sem tam mu v očiach zažiarilo nejaké svetielko a ústa sa rozťahovali v úsmev, ktorý odhaľoval biele zuby.

„Neviem kde je Stefan a ani ma to nezaujíma. Zaobídeme sa aj bez neho," povedal pokojne so záhadným výrazom v tvári. Ako ho ja len neznášam i tie pohľady!

„Je v poriadku? A čo tu to robíš?"

„No no no... len pokojne. Postará sa o sebe. A prišiel som ťa navštíviť. Vieš ako to robíte vy ženy, len tak pokecať." Mala som chuť mu vrazíť takú facku, žeby aj upíra odhodilana niekoľko metrov. Ale nie, bol to Damon. Krásny, sexi, zlý a príťažlivejší než magnet na ženy. Zťažka som si vzychla.

„Nemal by si tu byť. Aspoň nie ty!"

„A kto? Tvoj drahý Stefan? Teraz si veľmi naivná drahá Elena, i on je upír presne ako ja. Čo myslíš, že robil tých päť rokov? Myslel na teba? Nie, vraždil. Nechával za sebou presne to isté čo ja. Nič, prázdnotu a plač. Myslíš že pomyslel na teba ešte niekedy? Nie, zabával sa s inými..." hovoril chladne. Pričom sledoval ako zareagujem. Je možné, že hovorí pravdu? Uprela som naňho nenávistný pohľad a buchla dvermi. Klame! Určite len klame! To je celý Damon Salvatore!

Vybehla som hore schodmi a bežala pre mobil. Jedna drobná vlhká slza mi stekala po tvári. Neverím mu ani slovo! Možno...

A na strome opäť sedele veľká čierna vrana. Zastrela som okná a snažila sa ignorovať všetko čo malo súvisieť s Damonom.

„Ahoj, Bonnie. Musíme sa stretnúť. Hneď a zavolaj i Meredith. Musím vám niečo povedať. Veľmi dôležíté!"

„Elena? Čo sa to..."

Zrušila som ju. Musím im to povedať len v súkromí medzi štyrmi očami.

***

Preťahoval som sa na hrubom konári, ktorý by to podo mnou vydržal, aj keby som začal naskakovať na ňom ako na trampolíne. Celkovo tu je nuda. Čakala som niečo lepšie, zábavnejšie... A ten idiot ma aj tak za chvíľu nájde. Momentálne sa možno zaoberá zahaďovaním toho, čo som po sebe nestihol odpratať ja. Najviac ma však unavuje ten nekonečný hlad.

Zoskočil som z konára. Dopadnutie hladké a tiché žeby to ani pierko nezvládlo lepšie ako ja. Veď to sa vie, že len ja také čosi dokážem.

Z nudy ma vyrušilo zatvorenie dverí. Elena odchádza, ide von. Za mnou? Jasné, vedel som to. Už jej chýbam a túži po mne... Alebo to by som musel byť dobrý, svätý Stefan so svätožiarou nad hlavou. A ešte s nevideteľnými krídlami, ktoré by každý videl - len ja nie.

Niečo mi však hovorí, že by som mal nasledovať Elenu. A ja vždy vyhoviem svojim pudom. Vybral som sa teda za ňou a pokojne sledoval v prázdnom vzdušnom priestore, keďže si ma ako vranu ani len nevšimla.

Z diaľky som uvidel tie ďalšie dve. Akože sa volali? Tá strašná, vysoká tmavovláska Bonnie a nízka červenovláska Meredith. Nie, bolo to opačne.

„Elena čo sa to deje?" povedala tá, ktorá ešte nestihla dorásť do normálnej výšky.

„Bonnie," začala s výrazom anjela Elena. Stále rovnako krásna. Vôbec sa nezmenila, práve naopak, možno ešte viac opeknela. Aj keď dá sa opeknieť ešte viac? A vedel som, že tá krpatá je Bonnie.

„Pozri sa hore," povedala obidvom Elena a tie hneď začali blúdiť po oblohe až im padol pohľad na mňa. Takže o mne vedela! Moja krásna šikovná!

„Čo?"

„Vrana," povedala tá vysoká, Meredith?!

„Damon? Ale ja som videla Stefana! Nie..." Obzrel som si červenovlásku. Jasné, bola čarodejnica. Mohla vidieť, že Stefan príde. O čom pochybujem, že sa tu dostaví. Chce ich predsa ochrániť. A ak dorazí pekne sa naštvem.

„Bonnie, prečo si mi to nepovedala? Kde si ho videla?" Nežná tvár Eleny nabrala červenkastý odtieň.

„V snoch. Nechcela som, prepáč. Potom by si ho len vyčkávala a čo ak som sa mýlila a on by neprišiel? A sama vidíš. Prišiel Damon," moje meno vysloveila s opovržením. Aký som to ja len nezdvorilý zbabelec a nepriletím ich pozdraviť?!

Zletel som dole, ani sekudna to nebola a aj napriek tomu, že o mne vedeli vystrašil som ich.

„Dobrý deň sa praje!" povedal som s úsmevom. Ani jedna mi neodpovedala.

„Toľká nezdvorilosť!"

„Aj prísť bez ohlásenia na návštevu je nezdvorilé," odvrkla čarodejnica. Uprel som na ňu dlhý pohľad pokým celá červená neodvrátila hlavu.

„Ja môžem všetko," odpovedal som tak trochu i odveci.

„To si len myslíš! Stefan, ten ťa zastaví, keď zistí že si tu!" skríkla Elena.

„Sama vidíš, príde sem skôr kvôli mne ako kvôli tebe! Ha! Čo by sa on už o mňa zaujímal? Teraz si užíva to čo je v spoločnosti krások."

Nahodil som svoj typický úškrn, ktorý najradšej nahazdujem, keď je to nevhodné alebo dosiahnem svoje.

„Stále rovnaký idiot," ozval sa niekto poza mňa. No to si robí srandu...

Veľmi pekne ďakujem za predchádzajúce komentáre. Také niečo vždy poteší. :)

Zhrnutie X 3. kapitolka

Autor: LoveMonster (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Náš život potom - 2. kapitola: