OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Náš život potom - 4. kapitola

15.02.2012 (20:00) • LoveMonster • Povídky » Na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 998×

4. kapitola - Zostať a prežiť.

Zobudila som sa s veľkou bolesťou hlavy. Spala som dokopy maximálne tri hodinky. A to mi ani v snoch nedal Stefan pokoj. Ako prízrak som došla do kúpelne a pozrela sa do zrkadla. Mala som chuť rozbiť zrkadlo alebo nech zmizne tá osoba v ňom. Kde je krásna Elena, ktorú Stefan miloval? Zmizla vtedy, keď on odišiel. Na mojej bledej tvári sa vynímali výrazné kruhy pod očami, strapaté mastné vlasy tvorili na mojej hlave vtáčie hniezdo. Díval sa na mňa niekto iný, cudzí. Toto predsa nemôžem byť ja.

„Elena?" zhíkla Bonnie pri pohľade na mňa. Moc mi to neuľahčuje.

„Ja viem, Bonnie," povedala som a snažila sa zostať pokojná. Nemôžem sa tu pred ňou rozsypať a ukázať jej, aká som vo vnútri slabá. A chudobná, hlavne citovo.

„Dáme ťa do poriadku?" vystrčila poza dverí hlavu Meredith a tvárila sa veľmi starostlivo.

„Nie, ďakujem. Zvládnem to." Na tvári sa mi objavil silený úsmev. Vedeli, že ho len predstieram. Už ma veľmi dobre poznajú.

„Tak dobre."

Umyla som si svoje dlhé blond vlasy o ktoré som sa vždy tak rada starala. Obliekla som si niečo teplé, pretože teploty vonku vôbec nestúpali. Práve naopak, neprestajne klesali a to i napriek tomu, že sa blížila jar.

Zišla som dole a vyčarila na Bonnie a Meredith najuprímnejší úsmev, aký som vedela, aby som ich aspoň na chvíľu upokojila, že je všetko v poriadku. Ale pravda je iná. Nič a nikto nie je v poriadku. Ja určite nie. Stefan sa vrátil, môj milovaný Stefan, ktorý kedysi keby mohol by i dýchal pre mňa. Modré z neba by mi zniesol popod nohy. Urobil by všetko. A zrazu nič. Žiadne city, žiadny záujem z jeho strany. Neverím, že zabudol. Hrá sa, ale ja mu ukážem, že to také ľahké nebude. Stále ma miluje a dokážem mu to i keby si to nechcel priznať. Vrátil sa Damon a chce ma, prišiel si po mňa. Možno to bude znieť sobecky, ale som ochotná urobiť čokoľvek. Budem potrebovať Damona, pokiaľ je do mňa skutočne zamilovaný ako tvrdí ani si nevšimne, že ho len vediem za nos a všetko len hrám. Stefan musí žiarliť.

***

Sneh sa začal topiť. Počasie bolo chladné, oblohu pokrývala sivá farba. Všade bolo mokro a silný vietor to moc neulahčoval. Ľudia zostávali v teplých domovoch, kde bolo omnoho príjemnejšie. Moje myšlienky sa stále vracali k Stefanovi a Damonovi. Dni ubiehali pomaly a oni akoby sa vyhýbali mojej prítomnosti. Hlasno som si vzdychla.

Bonnie sa otvorili doširoka ústa a zívla si.

„Asi si pôjdem ľahnúť, toto počasie ma ničí," zamrmľala a kráčala hore schodmi.

Hneď na to zazvonil zvonček. Rozbehla som sa k dverám v nádeji, že... by to bol on.

Vo dverách stál usmievajúci sa Matt. Svoje sklamanie som skryla za úsmevom a pozvala ho dnu.

„Tak si sa vrátil? Ako bolo u bratranca?" opýtala som sa najmilšie ako som len vedela. Matt, sa niekoľko mesiacov rozhodol odísť a navštíviť svojho bratranca.

„Dobre, nemám si na čo sťažovať. Určite za ním ešte pôjdem. Prišiel som teba, vás pozrieť. Čo je tu nové?"

„To si milý, ale tu sa stále nedeje nič," vzdychla som si.

„Urobím nám čaj," povedala Meredith a zaliezla do kuchyne.

„To je dobré, že nič no nie? Žiadne problémy."

„Nie, nebaví ma prežívať tieto všedné dni, Matt. Chcem trochu vzrušenia chápeš?"

„A pre tošku zábavy ohrozovať naše životy?" opýtal sa s výčitkou v očiach.

„Samozrejme, že nie! Stačilo by... keby sa vrátil Stefan," povedala som a čítala všetky jeho emócie na tvári.

Neviem ani ako a stál úprimne pri mne, naklonil sa a zľahka ma pobozkal. Jemne, akoby sa bál, že ho uhryznem. Spomenula som si, aké to bolo kedysi. Ako som ho mala rada. Viac ako len kamaráta. A však hneď som ho od seba odtrhla a od prekvapenia nevedela, čo povedať.

„Chápem. Vždy išlo len oňho. Už by som mal ísť, pozdravuj Meredith a Bonnie," povedal a pobral sa na ochod. Nebránila som mu v tom, bola som len rada.

***

Ľahla som si do studenej postele, ktorú som však po chvíli vyhriala a paplón som si vyhrnula po nos, akurát aby som mohla dýchať. Bola som unavená, nevyspatá, myšlienky týkajúce sa upírov a krvi mi nedývali pokoj. Prišiel Damon, prišlo peklo. Je úplne jedno, či miluje alebo nie Elenu. Je to... Damon.

Zatvorila som zľahka oči. Snažila sa odohnať všetky myšlienky. Nech mi dajú aspoň na chvíľu pokoj!

Ocitla som sa v tme a chlade. Hrobové ticho a nepríjemný smrad sa šíril celým týmto tupým priestorom. Bála som sa tmy a tieňov, ktorých som v nej videla. Chcela som vykríknuť, ale nešlo to. Z mojich úst vyšiel slabý, tichý piskot. Nepočul by ho nikto.

Napriek tomu všetkému som sa cítila na malú chvíľočku odľahčene. Akoby zo mňa spadol veľký kameň tažoby a zhodila som zo svojich pliec všetko, čo moju myseľ posledné dni zaťažovalo. Nič ma netrápilo. Keď však z mojich úst začali vychádzať chladné, biele obláčiky a mráz prešiel všetkými mojimi tenkými vrstvami oblečenia a s nimi mi rovno zamrzol aj zdravý rozum, dostala som strach. Naozajstný strach z niečoho, čo som nemohla vidieť, cítiť ba dokonca ani len počuť. Teraz sa mi chcelo hystericky kričať, fňukať, brániť sa, to vždy vedela najlepšie. Ale proti čomu? Možno toto všetko sa mi len sníva, určite je to len jeden z mojich hlúpych snoch. Všetko by bolo ľahšie keby som nevedela tie veci o upíroch, vlkolakoch a mne samej. Čarodejnice, tak silné a zákerné, pokiaľ vedeli využiť svoju moc. Čo nebol môj prípad, radšej som kričala, plakala a volala o pomoc. Nikdy som nebola ako moji priatelia, predovšetkým ako Elena. Krásna a hrdinská. Miloval ju Matt a teraz sa o ňu bijú hádam najkrajší bratia na svete. I napriek upokojovaniu, že ja by som upíra určite nechcela, štipka žiarlivosti vo mne zostala. Ona bola vždy tá prvá a ja som zostávala len v jej tieni. Nikdy nebudem pre niekoho ja tá prvá. Vždy len ona.

Začalo ma hrýzť svedomie. Elena je moja kamarátka, moja najlepšia kamarátka. A napriek všetkým mojim chybám a nedokonalostiam stráca so mnou čas, dokonca si myslím, že má ma rada. Aspoň trochu.

Neubránila som sa však slzám, ktoré sa mi tlačili do očí. Vytiekla jedna veľká teplá slza a nechala som ju voľne tiecť po líci. Chcem byť pre niekoho tou prvou.

Vítam ťa, milá Bonnie!

Ozval sa silný, mrazivý hlas v mojej mysli, ktorý stopol všetky moje doterajšie zničujúce myšlienky. Po tele mi naskočili zimomriavky. Strach, ktorý vo mne zostával sa teraz zväčšoval vo veľkú bublinu, ktorá čochvíľa praskne a z mojich úst vyjde ohlušujúci zvuk.

Kto si?

Zapišťala som slabým hláskom a dúfala, že to nebolo ani počuť.

Tvoja najhoršia nočná mora.

Bublina praskla v silný výkrik, spoznala som jeho hlas.

Po dlhšom čase. A myslím, že zatiaľ najlepšia. :-)

Autor: LoveMonster (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Náš život potom - 4. kapitola: