OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Nepotrebujem ťa! - 4. kapitola

20.07.2014 (12:00) • PrincessCaroline • Povídky » Na pokračování • komentováno 9× • zobrazeno 903×

Pohla som sa a hlava mi vydala varovný signál, aby som sa ďalej nehýbala. Samozrejme, že som ju nepočúvala a narazila som do niečoho mäkkého. Pohotovo som otvorila oči a čakala, kde sa tento krát zobudím. Poznala som tieto rána veľmi dobre. Prázdna hlava, boľavé telo a neznáma izba. Sem tam. Teraz som však pozerala na známy luster.

„Dobre ráno,“ ozvalo sa nado mnou a skoro som dostala infarkt. Váhavo som zodvihla zrak a pozrela na Erica, ako sa na mňa zhora usmieva. Ležala som na sedačke v obývačke a spala pri Ericovi. Čo sa kurva včera stalo? Posadila som sa a bez jediného pohľadu na neho som si šla vykonať rannú hygienu. Studená sprcha mi urobila dobre aj na môj spečený mozog a niečo som si začala vybavovať. Ericov striptíz, hľadanie Lany a potom môj striptíz a... Nejako sa mi vybavuje. Kurva! Vybehla som zo sprchy a obliekla sa. Eric stál vo dverách Laninej izby a kontroloval či je v poriadku. Pretlačila som sa okolo neho a sadla si jej na posteľ.

„Mám taký pocit, že som včera revala. To si bol až taký zlý?“ predniesla som po chvíli, keď som cítila jeho pohľad na sebe.

„My sme spolu nespali,“ prehovoril a ja som sa zamračila. He? „Odpovedala si mi na otázky. Viem o tvojom detstve.“  Zhlboka som sa nadýchla. Prečo nedržím hubu, keď som ožratá?!

„Zabudni na to,“ pretlačila som cez zuby a bola som rada, že Lana sa začala hýbať. Dvakrát sa pretočila a potom otvorila oči. Vyzerala fajn, však komu je lepšie, keď ošablila celé schody.

„Niekto sa nám zobúdza,“ zvolala som veselo a zhupla sa na jej posteli. Vydala zo seba zmučený ston a jej pohľad skenoval celú izbu. Pochybujem, že si niečo bude pamätať.

„Donesiem jej vodu,“ ozval sa Eric a šiel do kuchyne. Na jeho hlas zareagovala zmätene a vystrelila do sedu ako pružina. Eric jej podal vodu a videla som, ako jej to v hlave všetko šrotuje a podľa jej zúfalej tváre, jej toho veľa zo včerajška nenačítalo.

„Už sa prosím ťa, napi a potom podstúpiš výsluch,“ nakázala som jej nekompromisne a  rýchlo splnila moju požiadavku. Eric si sadol do stoličky pri stole a pozoroval nás.

„Prečo som ťa našla včera v noci s Ericom?“ spýtala som sa prísne a bavila sa na tom, ako jej mizne farba z tváre. Po chvíli panicky zakvílila.

„Ja si nič nepamätám,“ vydýchla  zdesene a strelila pohľadom na Erica. Ten sa začal smiať.

„Prestaň, pretože tomu ešte uverí a potom budem mať na krku Nathaniela,“ zrušil mi zábavu a ja som si vydýchla.

„Čo tu robíš?“ spýtala sa ho zmätene. Znepokojene som sa zhupla na posteli a padla pod jej smrtiaci pohľad. „A kde je Nate?“

„To je skvelá otázka!“ zvolala som a hneď sa toho chytila. „Nate práve čistí Barbare žalúdok. Nevieš si predstaviť, aký je od noci nazúrený.“ Keď mi vyslala nechápavý pohľad, povzdychla som si. „Čo si pamätáš ako posledné?“  Zbledla som ešte viac a pozrela na Erica.

„Prečo si mi nepovedal, že je Elle lezba?!“ obvinila ho. Potláčal úsmev a poškriabal sa po hlave. „Radšej mi povedz čo sa stalo,“ vyzvala ma po chvíli unavene.

„Dobre, dobre. Ty si sa zlievala v boxe a my sme jačali nad striptérmi,“ začala a šibla som úsmevom k Ericovi, „Barbara potrebovala ísť na čerstvý vzduch a ty si šla ochotne s ňou. Eric vás videl , ako posledný pretože robil gorilu pri vchode. Niekam ste sa tackali a naspäť prišla už len Barbara. Bola tak na mol, že si ani nepamätala, s kým odišla.“

„Mala si vidieť, čo urobila Gisele, keď zistila, že chýbaš. Kričala na Barbaru, že ich Nate zabije, potom volala Callie, potom otravovala mňa a bol som donútený, zavolať Nateovi,“ prehodil Eric otrávene.

Lana zbledla, pretože si uvedomila, aký nasraný mohol byť. To som jej radšej nehovorila, aký nasraný naozaj bol.

„Fajn, ale našla som sa. Ako, kde, prečo a čo tu robíš?“ spýtala  sa zasa a posledná otázka smerovala k Ericovi.

„Donútila som ho ísť s nami. Hľadali sme ťa po okolí, však opité dievča nemôže ďaleko zájsť. Nathaniel zistil v bare cez ulicu, že ste tam s Barbarou pili a rozprávali ste sa s policajtmi. S tými si odišla.“  Znovu zbledla. Dievča, toľko zábavy a ty si na nič nespomínaš.

„Barbara mala natočené video, ako si odchádzala s policajtmi,“ ozval sa do toho Eric, „Nahaniel vyrazil na policajnú stanicu, ale tam ťa nebolo. A ja som šiel hodiť Leu k vám, aby som sa pridal k ďalšiemu hľadaniu. Spala si dole pri vchodových dverách.“

„Sedela si chrbtom k múru a spala si jak zabitá. A trocha si si pokrstila oblečenie,“ dodala som so smiechom. „Takže sme ťa vyniesli hore. Teda, Eric. Ja som ledva šla po svojich.“

Vstrebávala informácie a nechcela veriť vlastným ušiam. Zazvonil jej telefón a zbadala som Nateove meno. Bezradne sa na mňa pozrela. Len som pokrčila plecami.

„Áno?“ ozvala sa potichu do telefónu. „Nate je dole,“ oznámila a šla sa obuť.

„Nechaj tak, ja mu otvorím,“ ozval sa Eric, no zmĺkol, keď sa na neho zamračila.

„Nechcem, aby to vyznelo hnusne, ale v noci som sa stratila. Našiel si ma ty a spitá Lea. Keď ťa uvidí u nás, myslím, že to nerozdýcha.“ Dotknuto som sa uškrnula a pozerala, ako sa tacká po byte.

„Tak sa to teda zbehnem hore a počkám kým nevojde do vnútra.“  Vyhnali sme teda Erica a ja som šla dole otvoriť. Unavene stál pri dverách a čakal.

„Vyzeráš akoby si si užil výdatný spánok,“ prehodila som ironicky a pustila ho do vnútra.

„Dnes nemám náladu na vtipy,“ odbila ma a pokrútil hlavou. Tak fájn, dnes nezostanem v byte. Cítila som hustú atmosféru. Keď  sme vošli dovnútra, sedela  nepokojne na sedačke. Vošiel pokojne do vnútra, v civile a pozrel na Lanu.

„Tak ja padám von, užite si to decká,“ zvolala som a zobral si peňaženku. Fúú, také dusno. Kývla som Ericovi, aby zišiel dolu a spolu sme vyšli z vchodu.

„Poď si sadnúť kým prebehne tá búrka,“ prehodil Eric a zamierili sme k neďalekému podniku. Zapadli sme do prítmia a vďačne som si objednala pitie.

„Myslel som, že tá divoká z vás dvoch si ty, ale Lana má zrejme nejakú druhú osobnosť, keď sa napije,“ prehodil Eric, keď nám priniesli pitie. Zbožne som sa napila studeného nápoja a upokojovala svoj žalúdok. Pri jeho slovách som sa musela uškrnúť. Keby tak vedel, čo sme my povyvádzali.

„Na to by sa mal Nathaniel pripraviť. Ak sa Lana dostane k alkoholu je veľmi zábavná,“ prehodila som a spomenula na video s policajtmi.

„Ty o tom vieš niečo viac?“ spýtal sa ma zvedavo. Len som pokrčila plecami.

„A keď si s ňou bol vonku  ty, správala sa snáď inak?“ rýpla som do neho a zabávala sa nad jeho zmäteným pohľadom. „Lana mi hovorí všetko,“ dodala som tajuplne.

„Vy ste sa našli,“ vzdychol si Eric a uškrnul sa. „Keď sme pili v Cosmopolise, bola ako z divých vajec. Presunuli sme sa do neďalekej krčmy, kde sme hrali šípky a pila ako o život. A potom ma skoro stiahla na záchody.“ Pri tej vete mi zabehlo. To mi nepovedala. „To som jej nepovedal,“ dodal, keď zbadal môj výraz.

„Ty si hovado! Pretiahol si opité dievča a mne budeš nadávať, že sa chcem baviť,“ zavrčala som popudene. Ako to mohol urobiť Lane? Pojebať mňa spitú ako dogu, to nie je nič nové. Ale Lana?  Bola to moja najlepšia kamarátka, pre mňa bola nevinná, aj keď mala svoje muchy. Pozrel na mňa, akoby mu nešrotovalo.

„Nie!“ zvolal zdesene, keď to pochopil. „Nemal som s ňou nič. Stále opakovala, že chce zabudnúť. Potom som sa dozvedel, že volala Nathanielovi, aby prišiel, ale odmietol. Bola do neho zbláznená skôr než som ju spoznal a mal som poriadnu šancu,“ zamrmlal podráždene a odpil si. Chvíľu som si ho prezerala.

„Lana ťa má rada, ale to vieš peniaze a okúzľujúci princ,“ prehodila som pobavene načo len pokrútil očami. Chvíľu bolo ticho, čo mi prišlo také oslobodzujúce. Kedy som si naposledy pokecala s chalanom mimo alkohol a sex? Nepamätám si.

„Kamaráti?“ ozvala som sa po chvíli. Prikývol a štrngol si so mnou. Dobrá kravina, že kamaráti. Budem sa hrať, že sa mi topí mozog v alkohole. Po hodine sme sa rozišli každý svojim smerom a dostala som sa k Lane. Tá prekvapivo spala Nateovi na kolenách a Pani A pripravovala taniere. Pomohla som jej s tým a sadla si za stôl. Nathaniel prebudil Lanu a sadol si ku mne. Mal už lepšiu náladu, dokonca pristúpil na moje vtipkovanie. Zbadala som Lanu, ako na nás hľadí s úsmevom. Prisadla si k svojmu priateľovi a vtisla mu pusu na líce. Zapozerala som sa na tento obraz. Konečne som sa cítila ako doma.

---

„Vadilo by ti to?“ hodila na mňa Lana psie oči. Ležali sme na lehátkach u Nathaniela a opekali sa. Blížili sa prázdniny, vonku bolo neznesiteľnejšie a ja som bývala u Lany. Otec mi nezdvíhal telefón a vážne som sa bála ísť domov. Lana to vedela a robila všetko preto, aby som sa cítila v pohode. Nikdy som jej nepoďakovala za jej dobrú náladu, ktorú mi tvorila, keď mi bolo na hovno. Vedela, že si to veľmi vážim a taktiež, že mi nie je všetko u prdele. Aj keby som bola rada, keby si to myslela. A práve teraz mi oznámila, že celé leto bude mimo štátov, získam jej izbu a jej prácu. Mala som chuť ju vybozkávať. Naozaj. Najprv som myslela, že sa zbláznim, keď sa budem musieť na prázdniny vrátiť naspäť domov. Domov? Kam? Ak je otec doma, budem rada, keď budem mať strechu nad hlavou. A ak otec v poriadku nie je, budem sa musieť plaziť k matke, aby som sa na pár hodín vyspala.

„Ty si myslíš, že budem namiesto teba makať v Cosmopolise? Si na hlavu padla,“ odfrkla som si, ale videla, že sa tvári pobavene. Mala ma prečítanú.

Jediná veta o výplate stačila, aby som jej skočila na lehátko a skoro ju udusila.

„A neopováž sa vracať z Európy, je ti to jasné? Túto prácu nikomu nepustím,“ hustila som do nej zatiaľ, čo sa smiala. Kto tieto platy nastavoval?

„Fajn, tak nastupuješ v pondelok. V nedeľu ma odprevadíš na letisko a oficiálne sa staneš strážkyňou mojej mamy. Hlavne nech nezačne zas piť,“ zašepkala, keď sa Nathaniel zjavil vo dverách. Len som prikývla a pozorovala som ho, keď nám doniesol ovocie.

„Máš skurvené šťastie na chlapov, Lana,“ vyhŕkla som, keď som zbadala jeho zadok. Juj!  Dostala som poza uši a oduto sa venovala melónu.

„Aj pre teba by sa nejaký našiel. Napríklad, Eric,“ začal Nathaniel a sadol si na moje lehátko. Spražila som ho pohľadom. Už si na mňa, bohužiaľ, zvykol.

„Dajte mi pokoj s tým zajom. Tak ma raz vytrtkal tam je toho,“ prehodila som ľahostajne a Lane zabehlo. Stále som sa zabávala na tom, že sme mali zálusk na jedného chlapca. Akurát každá iným spôsobom.

„Raz? A čo vtedy na striptíze?“ rýpal do mňa môj budúci švagor.

„Vy ste boli spolu? Aj sa mi zdalo, že sa k sebe nejako máte,“ ozvala sa zvedavo Lana a sadla si mi za chrbát.

„Nie, urobil mi striptíz a ďalej sme sa nedostali, keďže si sa musela stratiť,“ nevraživé slová smerovali k mojej milovanej za chrbtom.

„Aj by som si to vyčítala, ak by som si to pamätala,“ uškrnula sa na mňa a postavila sa. Hodila po mne klobúk a vydala sa k bazénu. „Mohla by si to s ním skúsiť.“

„Jasné, už si zistila, že sa bozkáva dobre, čo?“ vyhŕkla som skôr, ako som si stihla uvedomiť, že s nami sedí jej prítomný. Zlostne na mňa zazrela a skočila hlavičku do bazéna.

„Sorry,“ odfrkla som smerom k Nathanielovi. Ten prekusol štipľavú poznámku.

„Radšej mi povedz, prečo ste sa nedali dokopy?“ Museli mi to naozaj vracať rovnakými dávkami.

„Lea nehľadá vzťah, len párty,“ ozvalo sa z bazéna a pozrela som na Lanu pri kraji bazéna. Uznanlivo som prikývla a zhltla bobuľu hrozna. Odkiaľ berú to ovocie? Je božské!

„Mne sa zdá, že po tebe Eric stále kuká,“ prehodil ľahostajne švagor. Nebrala som na vedomie jeho poznámku.

„V živote nebudem skákať tak, ako chlap píska. Nikdy! To si zapamätaj,“ prehovorila som k nemu cez plece a potom sa hodila do bazéna. Aj tak som mu už vykecala, kedy má Lana narodky, tak bude sa musieť prestať hrať na dohadzovača.

---

„Neplačte,“ chlácholila som Laninu mamu na letisku, keď sa nám stratili z dohľadu. Pani A sa vzchopila a zhlboka sa nadýchla.

„Vyzerám asi ako hysterka, že?“ spýtala sa s jemným úsmevom a vybrali sme sa k vchodu.

„Ste jej mama, samozrejme, že vás to zobralo. Hlavu hore, hlási sa druhá dcéra,“ zasalutovala som, čo ju rozosmialo. Samozrejme, kto by bol rád, že ťa má na krku.

„Vždy som si myslela, že mám dve dcéry a nie jednu,“ prehlásila a objala ma okolo ramien. Zvláštny pocit ma zahrial pri srdci a v hrdle sa mi urobila guča. Moja vlastná matka ma neobjala už dlho. Počkať, vážne nad tým rozmýšľaš? Kedy ťa tá osoba vlastne objala? Zahnala som pochmúrne myšlienky a vzhliadla k svojej druhej mame. Prakticky bola moja druhá mama. Keď som raz utiekla z domu po bitke, Lana mi otvorila a spolu s mamou sa o mňa postarali. Odvtedy ma vždy napomínala, keď som nechcela jesť, robila nám desiate do školy a veľa krát som u nich prespávala dlhé týždne. Možno preto som tak zanevrela na chlapov. Nie miláčik, na vzťahy. Ryan, Lanin otec, bol jediný chlap, ktorého som kedy milovala. Ako otca samozrejme. Keď som mala desať, navrhol mi tykanie, ale otcom som ho nazývať nechcela. Bol lekár, takisto ako jeho žena. Vlastne sa spoznali v nemocnici. A zomrel na rakovinu. Irónia osudu. Tak veľmi ma zobralo, že sa presťahovali do mesta a ja som sa musela vrátiť do svojho osobného pekla.

„Idem zavolať taxi, počkaj ma,“ pretrhla moje nepríjemné spomienky Pani A a kráčala k parkovisku. Chvíľu som ju zamyslene pozorovala, keď som začula škripot bŕzd.

„Pomalšie to nešlo, ty jebo?“ ozval sa naštvaný hlas a môj pohľad sa roztriasol. Niekto do mňa nabúral.  Niečie ruky ma zachytili pred tým, ako by som sa vyklonila zo svojej vznešenej osy a vrátili ma do pôvodného stavu.  Zazrela som modré oči a čierne, strapaté háro.  Vyzeral dosť pokrčene a bledo.

„Dávaj pozor,“ vydýchol a pustil ma.  On si to normálne našil do mňa, akoby som bola nejaká kurva priesvitná.

„Dávaj pozor?“ vybuchla som nazúrene a sotila do neho. Prekvapene zavrávoral a pozrel na mňa. „Vyzerám ako nejaký prijebaný stojan, o ktorý zakopneš? Som človek , ak si si ešte nevšimol,“ dala som mu vyžrať nasrane načo len zmätene zaklipkal očami. Len na mňa toľko neklipkaj drbko!

„Prepáč,“ vyjachtal zo seba a rozhliadol sa okolo. „Mohol by som ťa pozvať na nejaký obed, aby som odobril to, že som strašný kretén?“ spýtal sa a nahodil k tomu nejaký úsmev typu „som neviniatko“ .

„Ani, keby si bol posledný chlap na Zemi. Si neupravený, skoro si ma prerazil k zemi a k tomu ešte z teba smrdí alkohol. Uhni troska,“ zavrčala som a odsunula ho nabok.

„Zajtra o jednej v Charlie´s?“ húkol za mnou a prinútil ma tým zastať. To bola dobrá reštika a okrem toho, do večera mám relatívne voľno. „Ako sa voláš?“ Otočila som sa k nemu a otrávene si odfrkla. Niečo mi prebleslo hlavou ani neviem prečo.

„Platíš a volám sa Anna,“ zavrčala som a kráčala k Laninej mame, ktorá ma už čakala pri taxíku. Možno tieto prázdniny budú zaujímavejšie.

Autor: PrincessCaroline (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nepotrebujem ťa! - 4. kapitola: