Nepoznáme sa 2. diel • OurStories.cz ~ naše povídky

Kristína zotrvá s Tinchom v celkom dlhom rozhovore (na jej pomery). Čo sa dozvie? Nie je meno Sebastián nápadné? Alebo, že by to bola len náhoda?

27.02.2011 (20:00) • SilentSky • Povídky » Na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 808×

-Spravil som ti niečo?-

-Prosím?- Pozrela som nechápavo naňho.

Myslela som, že náš rozhovor sa už skončil.

-Prečo sa ku mne správaš tak nepriateľsky?-

-Kam tým akože mieriš? Ak si si nevšimol, ja sa tak správam ku každému. A to, že teraz s tebou zotrvávam v tomto „príjemnom“ rozhovore, je dôkazom toho, že k tebe nie som až taká nepriateľská. Obyčajne ľudí ignorujem,- rozhovorila som sa.

„Čo mi šibe? S Tinchom? OMG!“

-Tak toto bola najdlhšia uštipačná veta, akú som kedy počul,- odstúpil sa mi, lebo do obchodu chcela vojsť nejaká pani a my sme ešte stále stáli vo dverách.

Vyšli sme pred obchod.

-Počuj, Tinch,- nadýchla som sa.

-Bastian,- opravil ma.

-Ty sa voláš Sebastián?- Uškrnula som sa.

Nikdy som sa nezamýšľala nad tým, aké je Tinchovo skutočné meno.

-Hej, Tinch je len prezývka,- Zložil si ruky na prsia.

-To som si fakt nedomyslela, ešteže...-

-Prosím, bez tej irónie,- podotkol.

-Prepáč,- snažila som sa, aby som neznela ironicky.

Naozaj som nemala dôvod, takto sa k nemu správať. Uvedomila som si to, keď som ho tam videla stáť v čiernom tričku a štýlových rifliach. Vyzeral fakt dobre.

„Fakt mi šibe,“ potriasla som hlavou.

-Počuj, Bastian, ak si si nevšimol, ale toto je môj obvyklý tón, akým sa bavím s ... ľuďmi,-

-Všimol som si. A vadí mi. Preto som ťa chcel poprosiť, aby si sa ku mne správala normálne, ak sa to dá...- Sklopil oči.

„Ty vole, on sa hanbí predo mnou, či čo?“

-Ak si si náhodou nevšimol, tak patríme do skupín, ktoré sa medzi sebou nebavia. Nemám dôvod sa k tebe správať inak.-

-Nie si ty tak trošku mimo?- Pozrel na mňa prekvapene.

-Čo prosím?- Pripadla som si tam ako idiot.

-Ja som si žiadne skupiny nevšimol. A keď, tak ti ponúkam priateľstvo.- Pozrel na mňa odhodlane.

-Tebe šibe. Vôbec nechápem, o čo ti ide. Predtým si ani nevedel, že som a teraz máš zrazu nával zlého pocitu a chceš byť so všetkými kamarát? Nechápem, čo odo mňa chceš. Takže sa maj, Tinch.- Obrátila som sa na odchod.

-Počkaj, Kika.- Chytil ma za ruku a to robiť rozhodne nemal.

Ďalšie pravidlo: Nikdy sa ma nedotýkajte!

-Nechytaj ma.- Zazrela som po ňom.

-Oh, prepáč. Zabudol som.- Znovu sa zahanbil.

„Čo mu dnes, preboha, je? Okej, mením charakteristiku. Aký je pekný, taký je vyšinutý.“

-Ja len, že... Chcem sa ťa spýtať, či máš rada Stone Sour.- Zažiarili mu oči, ako keby niečo očakával.

-Čo?-

„Odkiaľ má zase toto?“

-Sľubujem, že potom ti už dám pokoj. Vidím, že ti leziem na nervy.-

-Hej, mal by si sa dať liečiť, Tinch,- povedala som, no hneď ma to aj zamrzelo.

Bol to prvý človek, čo sa snažil o priateľstvo so mnou. Po tej Stanovej nehode... Po tej nehode, som sa vyčlenila z klubu obľúbencov a prešla na opačnú stranu. Vyčlenila som sa teoreticky už skôr, ale vtedy to bolo isté.

-Tak?- Tváril sa, že sa ho tá poznámka nedotkla.

-Hej. Ja ich vlastne....zbožňujem,- povedala som potichu.

-Vau,- vzdychol užasnuto.

-Prepáč, ale ja už fakt musím ísť, lebo brat ma zabije.- Potriasla som mliekom.

-Jasné.- Prikývol a usmial sa.

„Čo to na mňa skúša?“

-Tak sa maj, Tinch.-

-Bastian, Kika. Maj sa.- Strčil si ruky do vreciek a otočil sa.

-Jasné.- Prevrátila som očami a pohla si.

Doma som našla brata sedieť za notebookom.

-To čo má byť? Odkiaľ vieš moje heslo?- zrevala som naňho.

-Prosím ťa. Tie tvoje heslá vôbec nie je ťažké uhádnuť. Si neoriginálna.- Zaškeril sa na mňa a otočil od notebooku smerom ku mne.

-To ťa aj tak neoprávňuje...-

-Kto je Blackrider?- prerušil ma pokojne.

-Ty!- zmeravela som.

-Tak? Kto je to? Práve napísal: Ahoj, Kika. Je mi ľúto ten včerajšok. Dúfam, že sa medzi nami nič nezmenilo. Nemal som na teba tlačiť. Prepáč. Tak, kto je to a čo s ním máš?- Oprel sa o operadlo a ruky si založil za hlavu.

-Von! Vypadni, ty debil!- zvrieskla som naňho.

-Veď pokoj,- zdvihol sa pokojne zo stoličky.

-Vypadni, lebo ti to mlieko nalejem do krku cez nos.- Zúrila som.

-Blackrider.- Nahol sa ku mne a zatiahol.

-Idiot.- Udrela som ho päsťou do pleca.

-Cmuk.- Zavrel za sebou dvere.

Autor: SilentSky, v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nepoznáme sa 2. diel:

3. LynVonNightlight přispěvatel

27.02.2011 [22:10]

Koncovku si dala, ale niektoré obrázky nezobrazí ani pri jpg. To sa najprv musíš pozrieť, či ti to zobrazuje v článku. Čiže tuto. Na dobré miesto si to skopírovala.
Opisy nemá rado veľa ľudí, ale bez nich sa príbeh nezaobíde.

2. SilentSky přispěvatel

27.02.2011 [19:53]

LynVonNightlight veď som to tam dala, tak ja potom neviem kam to mám skopírovať.
Jo, to mali byť jej myšlienky...
Nemám rada opisy, preto ich tam nedávam :) Ja som skôr na dialógy, preto sú moje príbehy o dialógoch. Aj v skutočnosti sa skôr sústredím na dialógy.

1. LynVonNightlight přispěvatel

27.02.2011 [16:04]

*To s tým obrázkom som ti napísala už v predošlom komente k prvej kapitole. Tu si to potom treba tiež zmeniť.
*Tam, kde sú uvodzovky, to sú akože jej myšlienky?
*Kľudne je spisovne pokojne.
*Určite by som sa viac venovala opisom prostredia. Nemáš tam takmer žiadne a takto tvoj príbeh pôsobí až príliš strojene. Priama reč, uvádzacia veta, priama reč, uvádzacia veta... atď. Proste treba to tam obmieňať a striedať s opismi. Čitateľ je zvedavý, ako si ty predstavuješ prostredie, v ktorom tvoje postavy žijú. Ak tam tie opisy nedáš, nikto si nevie vytvoriť presný obraz, toho, čo si chcela skutočne povedať. Príbeh nie je iba o dialógoch. Emoticon