Nepoznáme sa 4. diel • OurStories.cz ~ naše povídky

Kika a jej vysnívaný Blackrider sa konečne stretnú. Ako na ňu Bastian zapôsobí? :)

28.03.2011 (13:00) • SilentSky • Povídky » Na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 709×

Keď som otvárala dvere, Bastian sa už blížil k nášmu domu. Mal na sebe to isté, čierne tričko s logom Element, čierne štýlové rifle, na nohách mal obuté Niky a na očiach mal slnečné okuliare. Blonďavé vlasy mal strapaté. Ale dokonalo. Snažila som sa rozpomenúť, aké mal oči, ale takto narýchlo som to nedokázala. Vyviedol ma úplne z miery. Aj tá blbosť, čo sa volá aura. Začínala som na ňu veriť.

-Ahoj,- pozdravil ma s úsmevom a ja som si uvedomila, aký má príťažlivý hlas.

-Ahoj,- zamrmlala som.

-Tak ja som Sebastián.- Zložil si okuliare a podával mi ruku.

(Boli nebesky modré!!!)

-Kika.- Potriasla som mu ňou.

Bola som ako zhypnotizovaná. Ako ma mohol niekto takto priťahovať? Ako ma mohol takto priťahovať niekto, koho som ešte pred desiatimi minútami neznášala? Nechápala som (sa).

-Som rád, že si súhlasila,- povedal.

-Hm.- Zdvihla som obočie.

-Fajn, viem, že rozprávať mám ja. Ale budeme tu len tak stáť, alebo môžeme niekam ísť? Dúfam, že si ťa brat nepripútava, keď mu ako verný psík beháš do obchodu.-

-Ako vidím, bojazlivá nálada z nášho prvého stretnutia ťa prešla,- poznamenala som aj ja.

-Vtedy som tomu nemohol uveriť, tak ako teraz ty. Ale už som sa s tým zmieril.-

-Zmieril s čím? Že to pohodové dievča z netu je najväčší grázel školy?-

-To som nechcel povedať,- ohradil sa.

-Fajn. Ešte máš čas. Otoč sa a bude to tak ako predtým. Zabudneme na to.- Pokrútila som hlavou a vybrala sa späť k našim dverám.

-Kika,- povedal a chytil ma za ruku.

S prekvapením som sa otočila. Vôbec mi to nevadilo. Jeho dotyk ma elektrizoval a niečo v mojom vnútri sa pohlo.

-Och, prepáč, zabudol som.- Ihneď ma pustil.

Z nepochopiteľných dôvodov som tam len mĺkvo stála a uprene sa naňho pozerala.

-Prosím, ostaň.- Sklopil oči a ja som sa uškrnula.

-Tak fajn. Máš päť minút a potom idem domov.-

-Takže sa ideme prejsť?-

-Okej.- Prikývla som a zišla zo schodíkov dolu.

-Ako dlho vieš, že ja som ja?- spýtala som sa.

To ma sralo najviac.

-Keď som dnes prišiel na icq, aby som sa ti ospravedlnil za včerajšok a aj za dnešok, že meškám, ty si tam už nebola. To som sa však dozvedel až po hodnej chvíli, keď sa mi tvoj brat priznal, že si šla do obchodu. A keďže som ti napísal niečo v tom zmysle, že mi je ľúto, čo sa stalo a že ťa nechcem stratiť, tak ho, pravdaže, zaujímalo, kto som. A potom mi povedal, že je to vlastne môj spoluhráč a že je to Maťo. No a tak som si všetko vydedukoval. Narýchlo sme to zamaskovali, že sme si nepísali a utekal som do obchodu, aby som ťa videl. No a tam si mi padla rovno do náručia.- Uškrnul sa.

-Skôr si ma zvalcoval,- prehodila som a otočila sa naňho.

-Tebe sa to nepáčilo? Máš inak peknú voňavku.- Zaiskrili mu oči.

Keď si to predstavím teraz, tak by som si to pokojne zopakovala. A keď si to predstavím s polonahým Bastianom...

Pri tejto predstave som sa pousmiala.

-Máš pekný úsmev, vieš o tom?- Nahol sa ku mne.

-Vďaka, ale usmievam sa len na vyvolených.- Odtiahla som sa a zase sa usmiala.

-Hej, všimol som si.- Zasmial sa nahlas.

-Nenamýšľaš si nejako?- chcela som ho schladiť.

-Myslel som tých tvojich poddaných. Teda tú tvoju partiu,- povedal na obranu.

-Ahá,- zatiahla som.

-Občas ťa pozorujem,- priznal sa mi.

-Fakt? Ja že sa ma ľudia snažia prehliadnuť.- Vytiahla som si z bundy škatuľku cigariet a jednu z mojich štíhlych bielych naj kamarátok som si strčila do úst.

-Kika,- pripomenul mi jemne.

-Ach, prepáč.- Strčila som ju naspäť.

-Vieš o tom, že nie si až taká odporná, na akú sa hráš?-

-A ty vieš o tom, že nie si až taký tupý...-

-Fajn, to by si nebola ty, keby si ma neurazila.- Zasmial sa.

Pomaly som sa zmotávala aj na jeho úsmev, i keď stále vyhrávali jeho oči.

-Prepáč,- povedala som.

Autor: SilentSky, v rubrice: Povídky » Na pokračování