Nepoznáme sa 6. diel • OurStories.cz ~ naše povídky

Po dlhšej dobe je Kika a Bastian späť :)

10.05.2011 (10:00) • SilentSky • Povídky » Na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 719×

Celú noc som v posteli strávila prehadzovaním. Niečo vo mne sa hýbalo. A nebola to večera. I keď so žalúdkom to spojené bolo. Obávala som sa toho najhoršieho.

Žeby som sa zamilovala?

Táto otázka ostávala otvorená. Nemohla som sa predsa zaľúbiť do chlapca, ktorého neznášam a ktorého som poznala len z internetu.

Nemohla som sa zaľúbiť do najkrajšieho chalana zo školy.

Nemohla som sa zaľúbiť do futbalistu.

Nemohla som sa zaľúbiť do bratovho kamoša.

Nemohla som sa zaľúbiť do človeka, ktorý bol mojím opakom.

Nemohla som sa zaľúbiť do chlapca, ktorý mi zakazoval fajčiť.

Nemohla, nemohla, nemohla ...

Len jedna vec mohla a aj vyvracala toto všetko.

Presne toto isté som cítila pri Stanovi...

Nasledujúce ráno som vstala zbitá ako pes, no bolo to lepšie ako to zožieranie sa počas celej noci. Pobrala som sa do kúpeľne a umyla sa. Dnes som nemala chuť na make up. Dala som si len špirálu na oči a lesk na pery. Vlasy som si stiahla do gumičky. Natiahla som na seba tričko s logom skupiny Stone Sour, lebo dnes som mala chuť provokovať školníka a zástupkyňu, a zo skrine som vytiahla čierne bermudy, súčasť žiackej uniformy. Biele nohy som mala odhalené, ale len pre seba, lebo do školy som chodila v kanadách.

-Deje sa niečo?- spýtala sa ma mama v kuchyni, keď ma zbadala a hodila na mňa ustaraný pohľad.

-Nie, prečo?- Pokrčila som obočie.

-Neviem, vyzeráš... inak,- povedala a mykla plecom.

-Hm. Bré ráno!- Do kuchyne vbehol aj môj brat.

Trochu sa zasekol, no potom sa uškrnul a sadol si za stôl. Nechápavo som pokrútila hlavou a sadla si oproti. Raňajky prebehli už bez ďalších problémov a pripomienok.

V škole bolo všetko po starom. Sralo ma to, lebo ja som sa zmenila. Aspoň pocit som mala iný. Ako keby ubehlo niekoľko mesiacov, čo som chalanov z bandy videla naposledy. A pritom stáli na tom istom mieste a v tom istom cigaretovom opare ako každé ráno.

-Čaute.- Kývla som im hlavou a pripojila sa.

-Je ti niečo Kris?- ozval sa opatrne Matt.

-Nie, veď tú nehodu som mala pred osemnástimi rokmi.- Začínala som byť háklivá na dnešné komentáre.

-Tak som to nemyslel. Nemusíš do mňa hneď skákať.-

-Prepáč, ale dnes má každý pripomienku na to, ako vyzerám a už mi to lezie krkom. Tak sa zdržte komentárov k môjmu dnešnému vzhľadu a bude to v pohode. Nevideli ste ma ešte bez mejkapu?- Zapálila som si nervózne cigaretu.

-Ale hej. Sorry.- Prikývli mi zborovo.

Ako som tam tak do seba ťahala, zbadala som Bastiana, ako si vykračuje do školy. Mal na sebe modrú mikinu a rifle, na očiach slnečné okuliare a cez plece čiernu tašku. Blond vlasy mu žiarili, lebo sa od nich odrážalo slnko. Vedľa neho kráčala nejaká baba, ale tú som nepoznala. Srdce sa mi rozbúchalo a v žalúdku som mala ešte horší pocit ako v noci. Bola som v tom. Až po uši.

Dvojica prešla popri nás a ani si nás nevšimla. Prešiel popri mne a ani sa na mňa nepozrel? To, čo sa stalo včera, stalo sa to vôbec? Vlastne, bola to moja podmienka, aby sa takto správal, tak čo teraz panikárim? Hrá to dobre. Ale hrá to?

Nasrato som hodila polovicu sfajčenej cigarety na zem a pristúpila som ju.

-Stretneme sa v triede,- povedala som chalanom a ponáhľala sa za blonckou a blonďákom.

Určite sa na mňa pozreli ako na blázna, ale to ma v tej chvíli nezaujímalo. Mala som svoj cieľ a ten som sledovala.

-A máš dnes čas? Že by sme po tréningu niekam zašli. Do klubu alebo nejako tak.-

Dostihla som ich teda v perfektnej chvíli. Bola som zvedavá, čo jej na to Bastian odpovie.

-Dnes už niečo mám. Ale zajtra by sme mohli teoreticky. Ešte ti zavolám, dobre?- Začula som ten jeho príťažlivý hlas a usmiala sa.

Dnes ho budem počuť. Predstavila som si jeho pery tesne pri svojom uchu a telom mi prebehla triaška.

-No dobre. A čo máš dnes na pláne, keď sa nemôžeš venovať svojej najlepšej priateľke a susede?- spýtala sa ho so smiechom.

Timea. Už mi ju spomínal. Teda Blackrider mi ju spomínal, že by sa mi páčila a že je to baba do pohody. Bola by v pohode, keby sa okolo neho nemotala. Ty vole, že by som začala žiarliť?

Neprípustné! S hrmotom som prešla popri Bastiánovi, ktorý mi podržal dvere, lebo sme boli už pri vchode do školy. Nenápadne som sa naňho pozrela. Usmial sa na mňa a ja automaticky na neho. Ten chalan na mňa teda riadne vplýval. Mala by som si naňho dávať pozor, lebo sa to skončí sklamaním. Tak ako pri Stanovi... Oči pre plač.

V triede sa ma chalani na nič nepýtali, len (nenápadne) pokukovali počas celého dňa. Robila som sa, že som si to nevšimla. Veď načo. Ešte by som im musela niečo vysvetľovať a to som nechcela. Niekedy im to poviem, ale ešte nie. Ešte nebolo ani čo. To, že by som chodila s Bastiánom, bol len rozmar. Momentálne pomätenie. Neprípustná lož. Náhodná náhoda. Prečo som sa s ním však chcela znovu stretnúť?

Dokázať si to. Naozaj si to len dokázať...

Autor: SilentSky, v rubrice: Povídky » Na pokračování