OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Nesmrteľný - prológ

28.12.2011 (17:00) • superduper12 • Povídky » Na pokračování • komentováno 20× • zobrazeno 1362×

Pomaly som kráčal preplnenou ulicou s taškou na chrbte.

Okolo mňa pobehovali splašené decká, pričom od niektorých zazneli vety typu:

„Čakajte na mňa, aj ja idem do skladu.“ V pokoji som si kráčal v tomto splašenom a zničenom svete, keď som zrazu zazrel ženu bledej pleti, sýto ryšavých vlasov, plných pier a dokonalej postavy. Pomaly, ležérne a priam pôžitkársky sa otočila smerom ku mne a slizko sa usmiala.

„Nie, môj čas ešte nenastal!“ zašepkal som. Vedel som, že to počuje, totižto tušil som. kto to je.

Akoby z diaľky som začul výstrel zo zbrane. Neuhol som. Zostal som stáť na mieste ako prikovaný a pozeral som na ňu. Keď videla ako ma guľka zasiahla, jej slizký a odporný úsmev sa ešte viac rozšíril. Padol som mŕtvy na zem.

Stal som sa mŕtvym nikým.

I keď si ona myslela, že definitívne zomieram a už nikdy jej nebudem kaziť plány ja som vedel, že iba urýchlila to, čo sa malo stať. Každý predpokladal, že zostanem mŕtvy ležať. Nemali správne očakávania. Začal som sa meniť na smrť a ani ona sa mi nemohla brániť.

Pomaly a v pokoji som vstal, podišiel k nej a chytil som ju za ruku. Keďže ja som na to ešte nemal danosti, z jej nechtom som jej porezal dlaň a potom som si porezal aj tú svoju. Spojil som naše dlane a nechal som premiešať našu krv.

Videl som, ako sa jej zo zlosti z tváre začala vytrácať farba  a mierne som sa nad tým pousmial.

Začala zúriť, vytrhla mi ruku a vycerila upírie tesáky, schmatla prvé dievča, čo išlo okolo a chcela ju demonštratívne vysať. Už sa zahryzla do jej krku a vypustila jed, no zakročil som.

Schmatol som ju a zlomil jej väzy.

Keď som to urobil, cítil som, ako sa do mňa vlieva prúd energie a blížim sa k premene.

Cítil som sa, akoby ma prebodávala miliarda ihiel a videl som, ako mi začali pokrývať každý kúsok môjho tela malé modré šupiny.

Moje uši sa špicatili a oči mi sčerneli.

Môj chrbát spaľoval oheň a začali mi z neho rásť obrovské zamatovo čierne krídla pokryté tým snáď najjemnejším perím.

Moja chrbtica sa začala bolestivo predlžovať a meniť na dračí chvost a moje tesáky sa zmenili na tesáky upíra v pravom slova zmysle.

A moja postava získala enormné množstvo svalov aj na magickú bytosť a dokonca aj cez to som vyzeral ako elegán a boh.

Cítil som, že prichádza zavŕšenie a videl som ako z mágie, čo sa mi tvorila v tele, sa okolo mňa začali ľudia meniť v upírov, elfov, anjelov, víly, morských ľudí, mágov či čarodejnice. Všetko to boli tvory, ktoré boli mojimi predkami. Každý kto bol premenení a hlavne nepremenení, sa preľakol a začal vyvádzať. Začal som si myslieť, že tento chaos je nezvládnuteľný.

Konečne! Premena skončila a ja som cítil, ako nadobúdam všetku magickú silu smrti.

Netušila to, ale ja som bol vyvolený, aby som ju nahradil a stal sa Smrťou s naozaj veľkým S. Konečne začne panovať pevná ruka tomuto svetu a ja budem môcť zvoliť novú radu a zmeniť chod sveta!

Autor: superduper12 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nesmrteľný - prológ: