OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Nezostať sama - 24. časť



Nezostať sama - 24. časťPohreb.
Príjemné čítanie.


24. časť


 

Nedokázal spustiť oči z bielej rakvy, ktorá bola ozdobená ružami rôznej farby. Pripadal si ako paralyzovaný a nenachádzal v sebe dostatok sily, aby sa pohol, odtrhol oči od truhly, či prejavil akúkoľvek inú známku života.

Mal pocit, že spolu s jeho mamou dnes pochovajú aj jeho chuť do života a hlavne jeho dušu. Možno bude žiť ďalej, ale už nikdy nebude taký, ako predtým. Zmieriť sa s pocitom, že prišiel o najmilovanejšiu osobu vo svojom živote bolo takmer nemožné a rozhodne sa s tým jeho myseľ odmietala zmieriť.

„Jessie,“ oslovila ho Tiff a on sa k nej trhnutím otočil.

Keď pozrel do jej čokoládových očí, oblial ho pocit domova a bezpečia. V posledných dňoch bola práve ona jeho bezpečným prístavom, do ktorého sa tak rád utekal skryť. Pripadal si ako malý chlapec, neschopný jeden jediný deň prežiť bez jej prítomnosti a podpory.

„Zvládaš to?“ spýtala sa ustarane a stisla pery do úzkej linky.

Jessie len mykol plecom a sklonil hlavu. Nepopieral túžbu, ktorá vrela v jeho vnútri. Túžbu po Dianinom objatí. Už dokonca premýšľal, že by sa vykašľal na políciu a jednoducho tie peniaze pre Masona zohnal. Aj keď si nevedel predstaviť odkiaľ. Banka by mu nikdy taký vysoký úver neposkytla.

„Pokúšam sa,“ pošepol, keď si bol istý, že sa mu hlas pri prvom písmenku nezlomí a on sa nezrúti hneď tu, pred očami všetkých prítomných.

Mal plné zuby toho, ako na neho hľadeli a neustále si šepkali. Ľutovali ho a vôbec to nezakrývali. Ale on o ich ľútosť nestál a už vonkoncom sa necítil dobre, keď si na neho ukazovali. On bol ten dobrý syn a Sam bola tá zlá dcéra.

Toto bolo témou číslo jeden a Jessie – nech to vyznie akokoľvek zle – sa tešil, keď to celé skončí, lebo aspoň bude môcť vypadnúť od tých ľudí. Bolo od nich vážne milé, že si prišli uctiť jeho matku a dať jej posledné zbohom a istým spôsobom im bol za to vďačný, no na druhej strane sa mu nepáčilo, že sa ich tu nahromadila taká kopa.

Boli tu ľudia z práce a dokonca aj spolužiaci jeho mami, ktorých Jessie nikdy nevidel a jeho mama ich nevidela minimálne dvadsať rokov. On sa s ňou chcel pokojne a v súkromí rozlúčiť a miesto toho tu je asi sto ľudí a pozerajú na neho, akoby bol stratené šteňa, ktoré akútne potrebuje pomoc.

Mal chuť kričať, vytrhať si vlasy, alebo si aspoň otrieskať hlavu o stenu a najhoršie bolo, že Sam neprišla. Dopekla, zakázal jej to, ale ani vo sne by mu nenapadlo, že by tento jeho debilný príkaz tolerovala. To bola naozaj taká hlúpa?

„Mal by som zavolať Sam,“ zašomral napokon, keď sa k nim pripojil Eddie a potiahol nosom.

Nechcel znova plakať, radšej si to nechá na večer. Aspoň sa vyventiluje a potom možno lepšie zaspí, teda... ak sa mu vôbec podarí zažmúriť oka.

„A čo tým dosiahneš? Myslím, že teraz je už neskoro, aby si ju sem volal. Ak by chcela, prišla by aj napriek tvojmu zákazu,“ skonštatoval Eddie a Tiff mu dala za pravdu prikývnutím.

„Ale...“ začal, no zarazil sa. Mali pravdu, no on potreboval z jej neprítomnosti niekoho obviniť. Konkrétne seba. „Zakázal som jej to. Možno sa bojí, že by som ju vyhodil, ak by sa tu ukázala,“ mrmlal si temer popod nos a žmolil si koniec rukáva na svojom obleku.

Vždy chodil v obleku, jeho práca to vyžadovala, no dnes sa v ňom cítil vrcholne nepríjemne a nepohodlne. Kravata ho škrtila a bolo mu pekelne teplo. Cítil, ako mu po čele stekajú kropaje potu, no zároveň sa triasol na celom tele.

„Bude to v poriadku, len sa musíš upokojiť. Sam vie, že by si takého niečoho nebol schopný a možno sa napokon predsa len ukáže,“ snažila sa ho uchlácholiť Tiffany a Jessie bol za jej prístup k nemu nesmierne vďačný.

Za posledný deň jej to zopakoval už asi desať krát a ona mu zakaždým odpovedala rovnako. Vraj priatelia sú presne od toho. Lenže Jessie mal iný názor, priatelia tu boli, kým svietilo slnko, no ako náhle zapadlo a váš život sa ponoril do tmy a problémov, zmizli. Proste sa vyparili až do doby, kým sa všetko späť na dobré neobrátilo.

Preto si nemohol pomôcť a musel jej neustále dookola ďakovať a opakovať, aká je úžasná a že bez nej by zrejme už dávno nasledoval svoju mamu. Pretože to bola pravda, bolestivo obrovská, z ktorej sa mu zvierali vnútornosti a točila hlava.

„Mali by sme sa posadiť,“ navrhla Tiffany, keď do miestnosti vošiel kňaz a Jessie ešte raz pozrel na rakvu.

Opatrne na ňu položil ruku a tie odporné, dotieravé slzy sa znova dostali na povrch a razili si cestičku jeho tvárou. Keď ho Tiff potiahla za druhú ruku, veľmi neochotne sa pohol a nechal sa ňou odviesť na voľnú stoličku v prednom rade.

Vedľa neho bola ešte jedna voľná, pripravená pre Sam, ktorá nedorazila. Tiff a Eddie sa vydali niekam dozadu, no Jessie jej ruku nepustil. Naopak, pritiahol ju k sebe a prosebným pohľadom strelil po stoličke po jeho pravej strane.

Tiff nič nepovedala, len sa usadila a Eddie sa teda sám predral davom, niekam ku Stevovi.

Jessie sa poobzeral okolo seba a uvidel, že v prednom rade sedí sesternica jeho mami, teda jeho jediná posledná rodina – aj keď ju naposledy videl na jeho dvadsiate narodeniny – ďalej dve mamine kolegyne a...

Šokovane vytreštil oči a Tiff ho nespokojne potiahla za ruku, ktorú jej stále zvieral, akoby bola jeho poslednou nádejou na život.

„Čo je?“ nechápala a prezerala si ľudí okolo seba, aby zistila, čo blondiaka tak znepokojilo.

Jessie sa len zamračil a v duchu vrieskal na svoje srdce, aby sa upokojilo a prestalo tĺcť ako šialené. „Môj otec je tu.“

Ukázal roztraseným prstom na jeho staršiu kópiu a Tiffany si ho s neskrývaným záujmom obzrela. Keď sa pán Stretton otočil a všimol si svojho syna, usmial sa a mávol mu na pozdrav.

Jessie nemal za potreby mu to oplácať a tak sa tvrdohlavo otočil a očami zastal na veľkom, drevenom kríži.

„To bolo dosť nezdvorilé,“ upozornila ho Tiffany a tiež sa otočila smerom, kde zastal kňaz.

„Nezaslúži si nič iné,“ odpovedal a ďalej sa rozhodol už nič neriešiť.

Omša sa začala a kým kňaz rozprával, Jessie sa v myšlienkach pokúšal túlať niekde inde. Bol na viacerých pohreboch a tie smútočné reči a všakovaké rozlúčky neboli pre neho.

Bol síce chlap a tí by mali byť tvrdí, no on nikdy taký nebol. Nebol necitlivý, práve naopak. Vždy nechával svojim emóciám voľný priechod, to len posledné týždne sa s ním dejú podivné veci. Hlavne, čo sa týka jeho čiernovlásky.

Ak by mal byť celkom úprimný, vôbec nechápal, prečo sa pri nej tak veľmi bráni citom a snaží sa držať ju od seba. Žeby zo strachu? Už dlhšie mu táto myšlienka vŕtala v hlave, no akosi ju odháňal do ústrania svojej mysle a radšej sa snažil sústrediť na iné veci.

Ale teraz sa nemal načo. Nechcel počúvať tie veci, ktoré rozprával ten kňaz a nechcel myslieť na to, že každou chvíľou jeho mamu spustia do zeme a tam ju zahrabú. Ani na to, že potom na to miesto uložia ťažký kameň a ona tam bude už naveky pochovaná. Naveky oddelená od neho. Aj keď ju tak veľmi potrebuje, už pri nej nebude môcť byť. Už nikdy ho neobjíme a nepovie mu, že veci sa na dobré obrátia.

Tak veľmi sa sústredil na premýšľanie, že keď ho Tiff drgla, aby ho prebrala a Jessie uvidel, ako rakvu vynášajú von, zostal šokovaný. Celá tá ceremónia mala trvať pol hodinu, no on mal dojem, akoby prešlo desať minút. Ale to je dobre, nie? Kým sa nezosype, všetko bude fajn.

„Ako sa zatiaľ cítiš?“ spýtal sa ho pošepky Eddie, keď sa k nemu a Tiff pripojil spolu so Stevom.

Jessie sa pokúsil o úsmev, no bol kyslejší, než by si bol predstavil a tak len rezignovane pokrčil plecami a ďalej drvil Tiffaninu ruku. Keď vyšli von, zoskupili sa okolo jamy a štyria chlapi do nej pomaly spúšťali truhlu. Tiff niečo zamrmlala k Jessiemu a ten ako robot pristúpil k jame a vhodil dnu za hrsť hliny.

Tak sa to robilo... aspoň si to myslel a keďže Tiff neprotestovala, ba práve naopak, nasledovala ho, usúdil, že nič nepokašľal. Ale cítil, že v jeho vnútri sa čosi drví a keď tú jamu zakopávali, v hlave sa mu rozhučalo.

Pritlačil si ruky na spánky a zavrel oči. Jeho telom sa prehnala vlna neznámej a príliš neznesiteľnej bolesti, až sa mu z toho podlomili nohy. Zaprel sa o Steva, ktorý ho automaticky podoprel a niečo mu upokojujúcim tónom šepkal do ucha. Tiff pohľadom kmitala medzi hrobom a Jessiem a z tváre sa jej vytrácala farba.

Vidieť Jessieho v takom stave jej nerobilo dobre, rovnako, ako ju ničila už samotná predstava toho, ako sa asi blondiak musí cítiť. Aká obrovská bolesť sužuje jeho vnútro. Jessieho mala viac než rada a bol pre ňu dôležitejší, než ktokoľvek iný. Znamenal pre ňu oveľa viac, ako Steve a Eddie dokopy a fakt, že mu nemala ako pomôcť, sa jej ani trošku nepáčil. Ak by mohla, všetku bolesť, ktorá sa v ňom kopila by prebrala na seba, aby ho zbavila toho bremena.

„Nemôžem,“ vydýchol napokon blondiak a odtrhol sa od Steva.

Bezmyšlienkovite sa rozbehol späť do budovy a ani za nič na svete sa neobzrel späť na miesto, kde ju pochovávali. Myslel si, že to dokáže, že ten pohreb prežije bez nejakého zrútenia sa, či záchvatu úzkosti, no sakramentsky sa mýlil.

Vbehol do budovy a jeho kroky smerovali na toalety, kde sa zavrel. Pustil studenú vodu a niekoľkokrát si opláchol tvár. Nepomohlo to a tak sa oprel o umývadlo a pokúšal sa spomaliť svoj dych.

Niekoľko dlhých sekúnd tam tak stál a obrnil sa proti čomukoľvek. Takže keď mu na rameno dopadla veľká a ťažká ruka, mykol sebou a otočil sa.

Jeho pohľad sa stretol so zelenohnedým pohľadom pána Strettona. To bola jediná vec, v ktorej si neboli podobní. Jessie mal oči po mame.

„Čo tu chceš?“ zavrčal naštvane a striasol zo seba jeho ruku.

„Volala mi Abigail, povedala mi o tvojej mame, je mi to ľúto,“ odvetil a jeho hlas znel tak vyrovnane, až sa z toho Jessiemu naježili vlasy a mal nutkavú potrebu mu jednu vraziť.

Párkrát zhlboka nasal vzduch do pľúc a zazrel po ňom. „Nemal si chodiť. Nie si tu vítaný,“ sykol.

Možno to znelo príliš kruto, no bola to pravda a nikto na tom nič nezmení.

Pán Stretton len prikývol a v tvári sa mu mihlo pochopenie. „Viem, že som nebol dobrý otec, ale ak by si čokoľvek potreboval, daj mi vedieť.“

Z blondiakovho hrdla sa vydralo odfrknutie. „Zaiste. A ty pribehneš a pomôžeš mi, však? Tak, ako si to robil celých dvadsaťosem rokov.“

Pán Stretton len potriasol hlavou a ustúpil od svojho syna o dva kroky dozadu. „Posledné, čo chcem je hádať sa. Ver mi, že ti pomôžem, ak o to budeš stáť.“

Na Jessieho jazyk sa predralo milión možných odpovedí, pričom ani jedna nebola bohvieako milá, no zahryzol si do jazyka a len na toho muža, ktorý niesol titul jeho otec, hľadel odmeraným pohľadom. On ho predsa vôbec nemal rád a nemal na to ani dôvod.

„Kde je Samantha? Nevidel som ju.“ Nečakaná zmena témy Jessieho zarazila a chvíľku uvažoval, kým sa mu podarilo dať dokopy odpoveď.

„N-neviem...“ vydral zo seba napokon a zamračil sa.

Čo toho chlapa do ich rodinných vzťahov? Nech ide dopekla aj s tou svojou idiotskou pretvárkou.

„Nechcem s tebou viac hovoriť!“ zakričal Jessie a vyrútil sa von, rozhodnutý pohľadať Tiffany a počkať, kým všetci vypadnú, aby sa mohol vrátiť k matkinmu hrobu.

Hneď na chodbe sa však zarazil, keď naproti sebe, o stenu opretú, uvidel blonďavú dievčinu s dobytou tvárou, ktorá sa pomaly hojila.

„Sam,“ pošepkal a bez ďalších rečí ju objal.

„Musela som prísť,“ povedala, keď sa od neho odtiahla.

Pohľad jej zastal na pánovi Strettonovi. Na sekundu ju oblial šok, no hneď ho zahnala a sústredila sa na brata.

„Všetko mi je ľúto,“ začala a chcela pokračovať, no Jessie jej skočil do reči.

„Mne viac, ver mi. Kde si bola posledné dni?“ vyzvedal.

Potreboval sa len uistiť, že nevyviedla nejakú hlúposť, ktorá by jej zasa mohla spôsobiť problémy.

„V Masonovom byte,“ odpovedala a keď si všimla tú paniku, čo sa odrazila v modrých očiach jej brata, rýchlo dodala: „Mason tam nebol.“

„Ale...“ Jessie sa už nadychoval, aby niečo povedal, keď dnu vrazili všetci traja jeho kamaráti.

„Samantha,“ prekvapene zvolal Eddie a zastal opodiaľ.

„Potrebujem s vami hovoriť, deti. Prosím,“ vložil sa do toho aj pán Stretton a Jessie si pripadal ako idiot.

Nechcel hovoriť s nikým a chcel mať okolo seba čo najmenej ľudí. A hlavne chcel ísť späť k matkinmu hrobu.

„Všetkým vám ďakujem, že ste tu boli, ale teraz chcem byť so Sam,“ prehovoril k svojim priateľom a otca zámerne ignoroval.

Potom chytil sestru za ruku a vyviedol ju von, do sychravého a chladného počasia. Cítil, ako sa Sam striasla a tak si ju pritiahol k sebe a objal ju okolo pliec.

„Ale si v poriadku,“ uisťoval sa a keď prikývla, už nič viac neriešil.

Mlčky sa vrátili k hrobu, odkiaľ odchádzali poslední ľudia a Jessie sa s úľavou zastavil pri mieste posledného odpočinku svojej mami.

„Čo tu robí otec?“ spýtala sa skoro nečujne Sam a Jessie povytiahol obočie.

„Dobrá otázka. Asi si chce uľaviť na svedomí a toto mu pripadá ako dobrý spôsob,“ polemizoval a stisol sestrinu ruku.

„Toto som nechcela,“ zašomrala po chvíli Sam a z úst sa jej vydral vzlyk.

Jessie si ju pritiahol do tesného objatia a popritom nespúšťal oči z hrobu, ktorý bol skrytý pod vencami a kyticami.

Hneď zajtra sem príde a všetko to odtiaľto poberie preč. Jeho mama mala rada tulipány a aj keď sa také kvety na hroby nenosia, on jej sem prinesie aspoň tri tie najväčšie kytice tulipánov, aké zoženie a všetko ostatné odnesie.

„Už teraz mi chýba,“ vzlykala Sam. „Bola som hrozná dcéra.“

Jessie ju stisol pevnejšie a pokrútil hlavou. „Milovala ťa. Bola si jej jediná dcéra a nech medzi vami boli akékoľvek konflikty, nikdy ťa milovať neprestala.“

Nevedel, či je toto jeho čičíkanie na niečo dobré, no musel jej to povedať. Či už kvôli nej, alebo kvôli mame a možno kvôli sebe.

„Lenže ja som dôvod, prečo dostala infarkt, ktorý ju zabil,“ trvala si tvrdošijne na svojom a popritom krútila hlavou. „Keby som mohla vrátiť čas...“

Jessie nemohol počúvať tie jej reči a tak ju zarazil. „Keby bolo keby...“ zafrflal. „Nevieš, čo by sa stalo, nikto to nevie,“ upozorňoval ju a odtiahol ju od seba, aby jej mohol pozrieť do zaslzených očí. „Neobviňuj sa. Ničomu tým nepomôžeš!“

Sam sa mu pozerala do očí a po chvíli sa vykrútila z jeho objatia a kľakla si vedľa hrobu. Prstami pomaly prechádzala po kameni, ktorý spod tej haldy kvetov vyčnieval. Čosi si mrmlala popod nos, no Jessie jej nerozumel ani jedno slovo a tak sa radšej presunul k nej a tiež si kľakol.

„Možno je teraz ten najvhodnejší čas, aby sme zakopali vojnovú sekeru a dali náš vzťah do poriadku,“ navrhol a očkom sledoval Sam, ktorá sa napäla a šokovane na neho pozrela.

Na chvíľku nastalo ticho, ktoré nakoniec prerušila Sam. „Odpustíš mi?“ spýtala sa s nádejou v hlase.

Jessie len prikývol a Sam sa vďačne usmiala. Už dlho na jej tvári nevidel úsmev, ktorý by pôsobil úprimnejšie, i keď tento bol skrivený žiaľom.

„Ale ešte si niečo musím vybaviť,“ prehodila tajomne a Jessie sa zamračil.

„Čo?“ Keď si všimol, že sa jej veľmi nechce odpovedať, potriasol ňou. „Žiadne lži, Sam. Už stačilo!“

Zhrýzla si spodnú peru a pôsobila nesvoja, no Jessie aspoň docielil to, že sa rozhodla odpovedať. „Musím sa porozprávať s Masonom.“

Jessie na ňu vytreštil oči a razantne pokrútil hlavou. „Je to nebezpečné a vravela si, že doma nie je...“ začal, no Sam ho prerušila.

„No, doma nie je, ale ja viem, kde ho nájdem.“

Ak sa doteraz Jessie cítil, akoby dostal po hlave panvicou, momentálne sa to ešte vystupňovalo. „Ty vieš, kde je Mason?“

„Áno.“


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Nezostať sama - 24. časť:

9. LiliDarknight webmaster
27.12.2013 [21:40]

LiliDarknightTo je kruté. A potom, že ja trápim svoje postavy. Pri tebe vyzerám mierumilovná ako nejaký flegmatik. Bože, práve si sa dostala na môj osobný zoznam s najsmutnejšími kapitolami. Takže to ber ako kompliment. Ja sa nerozplačem jednoducho. Emoticon

8. kiki1 přispěvatel
16.12.2013 [21:05]

kiki1Smutná kapitola, až jsem se málem rozbrečela. Emoticon Emoticon Emoticon Nesnášim pohřby. Emoticon
Mám radost, že se Jessie se Sam usmířili. Teď, když nemají mámu je potřeba, aby drželi při sobě. Ale jejich otce jsem teda nečekala. Vůbec se Jessiemu nedivím, jak na něj reagoval, asi bych se zachovala nějak podobně. Jsem zvědavá, jestli bude Stretton kladná či záporná postava. Jestli bude chtět Jessiemu nějak pomoct nebo jen přinese další problémy. Emoticon
Těším se na další. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

7. mima33 admin
16.12.2013 [16:33]

mima33Tethys, Jessie na otca reagoval tak, ako si ja predstavujem, že by som sa zachovala na jeho mieste. I keď pripúšťam, že v realite by to možno dopadlo úplne inak. Ale pána Strettona sa ešte dočkáš Emoticon A čo sa konca kapitoly týka, ja sa v tom jednoducho vyžívam Emoticon Ďakujem veľmi pekne Emoticon

6. Tethys přispěvatel
16.12.2013 [16:14]

TethysTak to byla vážně smutná kapitola.
Pohřby obvykle bývají smutné, ale Jessieho otec mě pořádně překvapil a přiznám se, že sama nevím, jak bych v té chvíli reagovala.
Ovšem o překvapení večera se postarala Sam. Jsem ale ráda, že přišla - a alespoň sobě i Jessiemu ulevila svědomí. Nicméně ten konec mě trochu dopálil, nesnáším takové ukončování kapitol, přestože to sama dělám a baví mě to. Emoticon
Těším se na další část. Emoticon Emoticon Emoticon

5. mima33 admin
16.12.2013 [14:12]

mima33Domi, ďakujem ti Emoticon

Maggie, pohreby zväčša nebývajú veselé Emoticon Ďakujem pekne Emoticon

Blacky, ja brata nemám, ale zato mám sestru a aj keď by som ju občas najradšej zabila, tak by som na ňu nikdy nedopustila Emoticon A čo sa Di a Jessieho týka - ale ja som nepovedala, že Jessie s ňou nebude chcieť byť. Je toľko komplikácií, ktoré sa môžu objaviť a všetko im to pokaziť Emoticon Emoticon ale nebudem zlá, aspoň zatiaľ Emoticon A toho herca, ktorého som si "požičala" na Masona totálne milujem tiež Emoticon Veľmi pekne ti ďakujem Emoticon

Deny, ich otec ešte zohrá svoju rolu, aj keď nebude nijako veľká, ale ešte sa s ním stretnete. Čo ma privádza k tomu, že v ďalšej kapitole pribudne ešte ďalšia postava, ktorá rozvíri vody o čosi viac Emoticon Ale o tom potom Emoticon A myslím, že už bolo načase, aby sa Sam prebrala, napáchala dosť škody a stačilo. Jessie potrebuje oporu a nie, aby ho ešte ďalej trápila a ničila. Ďakujem veľmi pekne Emoticon

4. Deny
16.12.2013 [14:03]

Pohreb bol smutný Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Toto je už druhá smutná kapitola, pri ktorej som mala slzy v očiach Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon A máme tu novú postavu, otca Jessieho a Sam - som zvedavá, či nejako ešte zamieša karty, alebo nie... A je milé, že Tiff je tam, keď Jessie už v podstate nikoho nemá, ale Dianu aj tak nenahradí a som rada, že Jessie si to uvedomuje Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon A celkom milo ma prekvapila Sam, že konečne si uvedomila svoj na podiel na smrti svojej matky, ja som možno krutá, ale ich matka bola dobrý človek a také správanie svojej déry si nezaslúžila... A dúfam, že pre zradí, kde sa skrýva Mansom... Teším sa na pokračovanie Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon
P.S. LOBUJEM ZA HAPPY END - JESSIE & DIANA 4EVER !!!

3.
Smazat | Upravit | 15.12.2013 [21:27]

Pánečku, jánečku milý bože, zase revem Emoticon teda opis na začiatku bol štartér ale oficialne som revala až keď šepol jej meno a objal ju. mám brata a tak viem aké je uzmierovanie po hádke aj keď mi sme nikdy neriešili taký závažný problém. dokonalá kapitola, aj keď ty vieš že ja milujem každú tvoju kapitolu Emoticon ja dúfam, naozaj verím že presne tam kam ho Sam navedie bude naša Dí aja verím naozaj dúfam, že mu jess nakope tú jeho sexy zadnicu, lebo nech je ako chce toho herca, čo si ho dala za toho masona milujem má presne taký ksicht bastarda a je sexy Emoticon. teraz som trošku viac než zmätená, vieš prečo? zaujíma ma ako to dopadne medzi jesím a dí, kedže zanovito tvrdíš, že nemusia byť spolu ale jess nad ňou silno premýšla... Emoticon Chcem masona mŕtveho! aj keĎ to skôr dopadne ako v tvojom schyzákovi typujem. ach, tie tvoje konce... no nebudem ťa prosiť o he:ň leboa ko vravíš toto nieje rozprávka a le real, a tak nie každý najde svoj zvonec a konec ale di by skutočne mohla.
Emoticon Emoticon Emoticon

2. MaggieLove přispěvatel
15.12.2013 [21:20]

MaggieLoveSkvělá kapitola Emoticon Jen kdyby nebyla tak smutná. Emoticon Těším se na další Emoticon

1.
Smazat | Upravit | 15.12.2013 [21:03]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!