OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Nezostať sama - 26. časť



Nezostať sama - 26. časťO problém menej.
Príjemné čítanie.


26. časť


 

Len tak ležať na mieste, civieť na hodiny a nič nerobiť začínalo byť otravné. Keď bola „uväznená“ v lese, mohla sa aspoň pohybovať, mohla sa prejsť a mohla „hovoriť“ s Deanom, ktorý tam bol pre ňu najlepšie, ako vedel.

Ale tu? Len ležala a nerobila nič. Chcela sa do niečoho pustiť, ale ruky mala zviazané, nohy rovnako a celé telo stŕpnuté od toho, ako sa jej končatiny poriadne neprekrvovali. Odkedy je tu zavretá nič nejedla, niežeby jej Mason niečo núkal, ale vlastne až teraz prišla na to, že je naozaj hladná a aj hamburger by do seba napchala, aby tú bolesť žalúdka odohnala. Aj keď by si tým privodila inú, nepríjemnejšiu bolesť – hrdla.

Čas si prevažne krátila tým, že premýšľala o Jessiem a svojom bratovi. Vedela, že sa o ňu obaja boja a to ju podivným spôsobom upokojovalo. Nechcela byť sama, nechcela žiť s pocitom, že na svete nie je nik, kto si zaslúži jej dôveru a kto stojí o jej spoločnosť, ktorá bola vďaka jej neschopnosti rozprávať viac než mizerná.

Bývala ukecaná a často mlela o hlúpostiach, no stále rozprávala. Dean ju niekoľkokrát prosil, aby už zavrela ústa, lebo je otravná a dokonca jej sem-tam pohrozil, že jej zalepí ústa sekundovým lepidlom ak nezmĺkne. Keď si na tie časy teraz spomínala, pripadalo jej to všetko také vzdialené a cudzie.

Akoby to ani nebol jej život, ktorý žila, ale život niekoho iného a ona bola len vzdialený pozorovateľ, neschopný zasiahnuť do deja. Teraz bola iná, zažila veci, ktoré by nemal zažiť nikdy nikto a stratila takmer každého, na kom jej záležalo. Začínala si myslieť, že sa s tým vyrovnáva, no keď tu ležala a premýšľala, chvíľkami ju prepadala panika z predstavy, že jej rodičia už nie sú na tom istom svete ako ona.

Mohla sa len chlácholiť predstavou, že sú ne lepšom mieste, kde ich už nič nebolí a netrápi a že predsa len sa spolu zasa stretnú. Raz, keď nadíde jej chvíľa.

Do uší sa jej dostal zvuk Masonových krokov. Asi pred tromi hodinami zmizol preč, ako každý deň.

Často sa zdvihol a nechal ju samu a ona v myšlienkach ďakovala bohu, že to robí, lebo jeho prítomnosť ju vyvádzala z rovnováhy a desila, ako ju nedesil ani zlý pán v lese.

„Tak čo, princezná, nenudíš sa?“ prehodil, keď za sebou zatresol dvere a s vytiahnutým obočím si ju obzeral.

Prešiel o kúsok k nej, posadil sa na drevenú, húpaciu stoličku a nezaujato si ju obzeral. Jeho zelené oči dopodrobna študovali jej tvár a každý kúsok jej tela. Naskočili jej z toho nepríjemné zimomriavky, až sa striasla.

„Jessiemu na tebe asi až tak veľmi nezáleží, keď sa stále neozval a to mu zostávajú dva dni,“ skonštatoval a prstom si poklopkal po brade. „Možno som urobil chybu, keď som uniesol práve teba,“ mrmlal si sám pre seba a bol stratený vo svojich úvahách.

Diana na neho civela a nedokázala si pomôcť, ale musela sa mračiť. Vyvolával v nej obrovský odpor a znechutenie, tak veľké, až sa jej z neho chcelo vracať a už len vidina toho, že by na ňu položil ruku ju doháňala do šialenstva. Skutočného a nefalšovaného.

Chcela sa odtiaľto dostať a čím viac času tu strávila, tým viac jej bolo jedno, ako to bude. Či odíde po vlastných, alebo tu zomrie... len chcela ísť preč. Preč od neho, od jeho šialenosti a zvrátenosti.

„Byť tak dlho ticho nedokáže ktokoľvek,“ prehodil po chvíľke nezrozumiteľného mrmlania a Diana zvraštila tvár do arogantnej grimasy, čo ho očividne pobavilo. „Aspoň nejaké emócie dávaš najavo. I keď by sa mi viac páčilo, keby si plakala a prosila o zmilovanie. Ale ty si tak tvrdohlavá, kráska!“ dodal a húpal sa dopredu a dozadu.

Pôsobil uvoľnene a rozhodne pokojnejšie ako deň predtým, keď skoro rozmlátil dom a Diana sa bála, že keď poničí nábytok, svoju zlosť si pôjde dovybíjať na nej.

„Mohla by si mi aspoň povedať, aký vzťah máš s tým truľom,“ navrhol, ale jeho hlas neznel veľmi zvedavo.

Skôr ako keby ju skúšal, či skutočne bude ďalej mlčať, pričom v očiach mu hrala ľahostajnosť.

„Myslel som si,“ povedal po niekoľkých desiatkach sekúnd, prehupol sa dopredu a lakťami sa zaprel o stehná. „Moja sestra tiež nerozprávala,“ uvažoval nahlas a Diana sa napäla.

Nenávidela ho, no chcela sa dozvedieť niečo o jeho živote. Čokoľvek, aj keď len máličko.

„Je to vlastne vtip,“ pokračoval a jeho tvár nemala žiaden výraz. Bol ako maska, tvrdý. „Bola malá, veľmi malá, keď zomrela.“

Diana stiahla obočie a napäla sa, keď sa svojimi očami zabodol do tých jej a telom jej prešla vlna mrazenia pod tým náhlym tlakom.

„Zomrela...“ pošepol, „zabili ju,“ spresnil a Diana vyvalila oči a pootvorila ústa. „Jednoducho ju zabili ešte skôr, ako stihla začať žiť.“

Čiernovláska pocítila nutkanie spýtať sa ho, čo sa stalo, ale zamietla to. Jednak pre bolesť, ktorej predstava bola ako strašiak z hororu a jednak preto, lebo viac ako bolesti sa bála toho chlapa.

Zhlboka sa nadýchol a navlhčil si už na pohľad popraskané pery. „Vyvraždili celú moju rodinu a nemali na to najmenší dôvod. Ani skurveného je nám to ľúto som sa od nich nikdy nedočkal,“ hovoril ďalej a Dianu akoby ignoroval. „Páni policajti smú všetko, nie?“

Dianina tvár sa skrivila ešte o čosi viac, čo si Mason všimol.

„Nechápeš, kráska?“ spýtal sa, ale na odpoveď ani nečakal a hneď pokračoval. „Mali nejakú akciu a naháňali po meste akéhosi zločinca. Auto, v ktorom sa viezla moja rodina sa dostalo do paľby. Tí idioti strieľali kade-tade a nezaujímalo ich, komu ublížia. A ublížili trom nevinným ľuďom, pričom jedno bolo len dieťa,“ objasnil a zamračil sa. „Ja som bol u starkých, ktorí ma po smrti rodičov nedokázali vychovať, nemali dosť peňazí aby sa starali o seba, nie ešte o mňa a tak ma úradníci šupli do detského domova. Milé od nich, nie?“ V jeho hlase znela pichľavá dávka irónie a tvár mu lemoval falošný úsmev.

Možno by mu aj povedala, že jej ho je ľúto, ale pravdou bolo, že ho neľutovala. Tí ľudia si to nezaslúžili a oni boli tí, ktorým dokázala prejaviť sústrasť, ale jemu nie. Ani trošičku, malinkú, mizivú, proste nijakú.

„Chcel by som vedieť na čo myslíš, ale asi mi to nepovieš,“ prehodil a aj napriek svojim slovám neznel zaujato.

Len konverzačne, akoby chcel zabiť čas, či odpútať svoju pozornosť od niečoho, čo ho od včera dožieralo. Diana pochopila, že sa to týkalo Jessieho sestry, Samanthy, ale nemala potuchy čo asi vyviedla, že to Masona tak nahnevalo.

Vedela len, že neurobila niečo, čo po nej Mason chcel a on kvôli tomu šalel ako blázon. Muselo to byť pre neho dôležité.

Skôr, ako sa však stihlo zomlieť niečo iné sa zvonku ozvali zvuky. Prichádzajúce autá, veľa áut.

Mason sa strhol a prebehol k oknu. Razom zbledol a zhasol svetlo, potom z vrchného šuplíku vytiahol zbraň a nabil ju – to Diane rozprúdilo krv v celom tele. Odrazu ju prepadol adrenalín a takmer vyletela z kože. Čo sa, sakra, deje?

Chvíľku bolo znova ticho a Mason stál pri stene, pričom jedným očkom vykúkal von oknom. Diana si nesmierne želala, aby sa dozvedela, čo sa stalo a kto sem prišiel, ale musela byť trpezlivá a dúfať, že si to vysvetlila správne.

„Mason Cooper, ste obkľúčený, vyjdite s rukami nad hlavou a nič sa vám nestane,“ ozval sa hrubý hlas, hovoriaci cez megafón.

Diana si spomenula na kriminálne filmy, ktoré Dean tak rád pozeral a ako sa v každom z nich ozvala presne táto veta. Bolo to otrepané a rozhodne to nikdy nefungovalo, pretože zločinec vždy našiel spôsob, ako s políciou vybabrať a teraz to pravdepodobne nebude iné.

„Kurva!“ zvreskol a rukoväťou pištole tresol do steny, z ktorej odpadla omietka.

„Opakujem...“ ozvalo sa znova a celé sa to zopakovalo, zatiaľ čo Mason chodil dookola a dupal nohami po drevenej podlahe.

V Dianiných ušiach sa to nepríjemne ozývalo a srdce sa jej stiahlo strachom. Akoby jej ho ničil neexistujúci zverák.

Mason sa odrazu strhol a pozrel na ňu. Potom k nej prešiel, odviazal jej nohy a pritiahol si ju do náručia, pričom jej pištoľ namieril na spánok.

„Ak sa o niečo pokúsiš, vystrelím ti mozog z hlavy!“ upozornil ju drsne a postrčil ju smerom ku vchodovým dverám.

Poslušne kráčala a ani sa neodvážila hlasnejšie dýchať, či sa nejako vzpierať. Pokiaľ bude spolupracovať neublíži jej – to bola jej jediná myšlienka, keď otvoril dvere a vysotil ju na verandu, pred ktorou stálo päť policajných áut a Diana si všimla aj jednu známu tvár.

Toho chlapa poznala, videla ho raz s Jessiem a to jej dodalo na dobrom pocite. Teda ak v rámci možností mohla nejaký mať. No vzhľadom k tomu, že jej srdce spomalilo a netĺklo ako pojašené, predpokladala, že áno.

„Zastrelím ju!“ zareval Mason do priestoru a namieril na Dianu. Jeho hlas sa ani len nezatriasol a ruka, v ktorej držal pištoľ, bola pevná.

Pevnejšia, než by sa komukoľvek mohlo páčiť.

„Upokojte sa, Mason,“ prihovoril sa mu ten chlap, Jessieho známy.

„Nehovorte mi, čo mám robiť,“ besnil a mykol Dianou, ktorá by stratila rovnováhu, ak by ju nedržal.

Zatackala sa, no Mason ju pevno zovrel a pritlačil k sebe. Cítila celé jeho telo, natlačené na svojom.

„Nechceme, aby sa niekomu niečo stalo,“ pokračoval Steve, ignorujúc jeho zbesilý výraz.

Mason si odfrkol, no začuť to mohla len Diana. Presne vedela, čo sa mu v tom momente prehnalo hlavou a stiahlo jej kvôli tomu žalúdok. Bola ako v jednom kŕči a pred očami sa jej všetko točilo. Akoby bola na centrifúge.

„Povedzte nám čo chcete,“ ozval sa znova Steve. „Len neubližujte tomu dievčaťu.“

Mason sa na krátku chvíľu pozrel na Dianu a potom zazrel na Steva. „Povedal som, čo chcem. Jeden milión dolárov a chcem to od toho idiota Strettona,“ oznámil a hlas mal hrubý a nepríjemný.

Dokonca mu zachrípol a stal sa ešte odpornejším. Zarezával sa do Dianiných ušných bubienkov a drvil ich na prah.

„Dáme vám, čo žiadate, len ju pusťte, ona predsa za nič nemôže,“ prosil ho Steve a pohľad nespúšťal z Masonovej tváre.

Dotyčný sa rozosmial na celé kolo a pokrútil neveriaco hlavou. „Myslíte si, že som totálne tupý? Ja ju pustím a vy ma prinajlepšom zabijete,“ skonštatoval a po celý čas sa smial. „Najskôr prachy a potom vám ju možno dám.“ Slovíčko možno zdôraznil a Stevovou tvárou sa prehnal neidentifikovateľný tieň.

„Mason, nerobte to ešte viac komplikovaným...“ začal, no Mason ho razantne zarazil a skočil mu do reči.

„Ale mne je u prdele, či vám to pripadá komplikované...“ Nedokončil.

Miesto toho sa trhnutím otočil dozadu, kde stál akýsi policajt a mieril na neho zbraňou. Keď Diana pozrela na Steva, tiež vyzeral, že je tým prekvapený, no okamžite sa spamätal a nedával nič najavo.

Mason pritiahol Dianu do pevnejšieho zovretia, až začala lapať po dychu. „Mňa nedostanete!“ vyhlásil a pohľadom kmital medzi tým jedným policajtom a ďalšími, ktorí sa kopili pred chatou.

„Odhoďte zbraň, Mason!“ zareval Steve a v hlase mu znel hnev, zmiešaný s poriadnou dávkou frustrácie.

Mason sa len zaškeril a z Dianinej hlavy namieril zbraň na toho chlapa, pričom sa skryl viac-menej za ňu. „Dopekla, čo tu na mňa hráte!“ Napoly sa pýtal a napoly vykrikoval.

Keď už to vyzeralo, že policajt stlačí spúšť, nehladiac na to, či zastrelí Dianu alebo nie, Mason ho predbehol a Diana potlačila výkrik, ktorý sa jej dral von z úst pri hlasnom zvuku výstrelu a pri pohľade na mladého muža, ktorý sa zrútil k zemi a z čela mu vytekal pramienok krvi. Mŕtvolný výraz jeho tváre sa vtisol do Dianiných viečok a aj keď pevne stisla oči, stále to videla.

„Ešte niekto?“ spýtal sa, keď sa otočil k osadenstvu a Diana, ktorá sa donútila otvoriť oči si všimla, že sa z verandy presunuli na trávnik.

Mason s ňou musel cúvať, keď sa tam zjavil ten policajt, no šok, ktorý ju obrnil, ju zároveň obral o schopnosť vnímania a triezveho uvažovania.

No nie len čiernovláska bola vyvedená z mieri, ale policajti rovnako, dokonca niektorí o čosi viac. Bol to určite ich priateľ a Mason ho bez ostychu zastrelil, ako keby bol len akousi zverou a nie človekom, ktorý má právo na život a nik by mu ho nemal vziať. Nikto na niečo také nemá nárok. Mason, ktorého obrali o rodinu by to mal vedieť najlepšie, no pôsobilo to skôr, akoby nadobudol opačný pocit.

„Teraz si vezmem jedno auto a odídem odtiaľto. Dianu vezmem so sebou a dám vám ju, až keď dostanem svoje peniaze,“ poinformoval ich a ešte si frflal niečo o tom, že to tu viac nie je bezpečné.

„A vy si tiež myslíte, že sme blbí my a len tak vás necháme odísť?“ odpovedal mu otázkou Steve, ktorý ako jediný nedržal v rukách zbraň.

Všetci ostatní boli v strehu a ich pištole mierili na Masona a teda aj na Dianu, ktorej celé telo sa triaslo strachom. Ešte v živote sa necítila tak vydesene. Dopekla, ani chvíle z toho lesa sa na toto nechytali.

Z ničoho nič sa všetko zomlelo hrozne rýchlo. Ozvali sa ďalšie výstrely a niekoľko výkrikov. Ktosi Dianou mykol a ona skončila rozčapená na zemi a žalúdok mala kdesi v krku. Len veľmi ťažko premáhala pocit vracania, ktorý sa nebezpečne zväčšoval a keď ju niekto potiahol, pokúsila sa mu vykrútiť.

Myslela si, že bojuje s Masonom, no nestihla to zistiť, pretože sa potkla o vlastnú nohu a dopadla znova na zem. Ešte predtým si udrela o čosi tvrdé hlavu a pred očami sa jej zatmelo.

Keď sa preberala, v hlave jej nepríjemne hučalo, akoby jej po nej niekto trieskal kladivom a prisahala by, že celý svet sa triasol. Otvorila oči a párkrát nimi zaklipkala, kým si zvykla na tmu, v ktorej žiaril len mesiac a hviezdy.

Vyškriabala sa do sedu a všimla si postavu naproti sebe. Šuchla sa dozadu a vtedy sa zarazila. Mala voľné ruky – Mason by jej ich len tak nerozviazal.

„To je v poriadku,“ prihovoril sa jej mužský hlas a priblížil sa k nej.

Rozoznala obrysy tej tváre a uľavilo sa jej, keď spoznala Jessieho kamaráta.

„Mason nám utiekol.“ S tými slovami sa prirútil ďalší policajt a Steve si frustrovane prehrabol rukou vlasy.

„Ten had má z pekla šťastie,“ zašomral si Steve pod nos a nahol sa k Diane, aby jej pomohol na nohy. „Nič ti nie je?“ spýtal sa a čiernovláska automaticky pokrútila hlavou, že nie.

Všetko ju bolelo ako šialené, ale rozhodla sa to zanovito ignorovať. Chcela sa dozvedieť, čo sa stalo a tak pozrela na Steva a čakala. Ten zrejme vycítil, čo ju zaujíma a odpovedal.

„Poranili sme ho a on ťa pustil. Chytil som ťa a chcel som ťa odtiahnuť preč, no vzpierala si sa a narazila si si hlavu o kapotu auta, vtedy si stratila vedomie.“

Takže to on ňou myksoval a nie Mason – to poznanie ju značne upokojilo, aj keď nedokázala pochopiť prečo.

„Pane, zranil dvoch ďalších mužov, ale nikto nie je mŕtvy,“ prihovoril sa Stevovi ďalší policajt a ten mu len kývol hlavou, že rozumie.

„Dopekla s tým idiotom,“ frflal, kým spolu s Dianou kráčal k autu. „Vezmem ťa k Jessiemu.“


Tak, malý náhľad (skutočne miniatúrny) do Masonovej duše je za nami. :) Ako ste si zrejme všimli, zrýchľujem pridávanie, keďže do konca decembra chcem s touto poviedkou skončiť, aby som sa mohla začať venovať ďalším. Už sa neviem dočkať! :D

Mimochodom, skoro by som zabudla. Názov ďalšej kapitoly znie: Opadnuté obavy (budem Vám to aspoň takto dávkovať, keď už som si plánik nechala pre seba).

Mimi :)


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Nezostať sama - 26. časť:

10. LiliDarknight webmaster
27.12.2013 [21:52]

LiliDarknightTy ma chceš zabiť? Emoticon

9. mima33 admin
22.12.2013 [11:17]

mima33Deny, záleží aj od toho, v akej spoločnosti sa daný človek ocitne. Nechcem Masona ospravedlňovať - nezaslúži si to - ale možno, ak by ho nešupli do decáku, kde by sa nespriatelil so všelijakými "lumpami" nebol by z neho taký psychopat. A španielsky strýko vody rozvíri Emoticon Ďakujem veľmi pekne Emoticon

Domi, ďakujem ti Emoticon

8.
Smazat | Upravit | 21.12.2013 [19:59]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

7. Deny
21.12.2013 [10:04]

No páni, teraz, keď som sa dozvedela, čím si prešiel v detstve Manson, ani sa nečudujem, čím sa stal. Niežeby som ho obhajovala, ale viem, z vlastnej skúsenosti, aké to, keď vám polícia robí, čo chce a ešte sa tvária, že je to okej, aj keď zabijú človeka Emoticon Emoticon Emoticon Takže ho chápem, slabšie povahy sa nechajú zlanáriť na opačnú stranu zákona a takto to potom dopadne. Na druhej strane je to stále záporák, ktorý si zaslúži smrť, jednak kvôli tomu, že zo Sam urobil drogovo závislú, a jednak za to, že uniesol Dianu.. Svoj hnev mal namieriť na niekoho iného, napríklad na tých, kvôlo ktorím sa stal gaunerom Emoticon Emoticon A teším sa na stretnutie Jessieho s Dianou, a dúfam, že ten španielsky strýko nerozvíri veľmi vodu v rieke Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon A vďaka za tie názvy kapitol Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

6. mima33 admin
20.12.2013 [22:34]

mima33Kiki, žiaľ, aj v realite je to tak, že tí, ktorí si to nezaslúžia, majú toho šťastia najviac Emoticon A čo sa týka Di a Jessieho, máte ich plnú ďalšiu kapitolu Emoticon Emoticon Veľmi pekne ti ďakujem Emoticon

Tethys, tvoje vyhrážky ma desia Emoticon ale nie... srandujem Emoticon Emoticon A čo sa ďalšej poviedky týka - som nedočkavá a nervózna, lebo podobne ako u Hviezdnej katastrofy nemám takmer vôbec premyslený dej, tak som zvedavá, kam ma to dovedie Emoticon Ďakujem ti pekne Emoticon

5. Tethys přispěvatel
20.12.2013 [22:24]

TethysAch, ano, díky bohu! Emoticon Di je vysvobozena! No, sice je mi líto, že ten hajzl Mason utekl, ale důležité je, že je zachráněna a běda tomu, kdo bude chtít Jessiemu a ji něco překazit! Emoticon (Což platí i pro tebe, samozřejmě.)
Je mi líto, že se blížíme ke konci, ale nová povídka bude určitě stejně dobrá, jako tahle. Emoticon
Těším se na další! Emoticon Emoticon Emoticon

4. kiki1 přispěvatel
20.12.2013 [18:53]

kiki1Jak je možný, že ty největší parchanti mají vždycky největší štěstí? Emoticon Doufám, že ho nakonec potrestáš, a že půjde při nejmenšim sedět. Nejlíp na doživotí. Emoticon Emoticon Jak já toho Masona nesnášim...
No, Di už je v bezpečí a moc se těším na setkání s Jessim. Jen mě mrzí, že už se blížíme ke konci. Bude se mi stýskat. Emoticon
Moc hezká kapitola. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

3. mima33 admin
20.12.2013 [18:13]

mima33Blacky, presne ako si povedala Emoticon Jessie je zlatíčko a rozhodne nie je ten typ, aby niekoho mlátil - on má na to Steva Emoticon Emoticon A áno, ďalšia bude v nedeľu Emoticon Ďakujem Emoticon

Maggie, všetko má svoje pre aj proti a dôvod, pre ktorý som nechala Masona utiecť sa dozvieš v pravý čas Emoticon Emoticon Ja som tiež smutná, že to už bude končiť Emoticon možno niečo poriešim Emoticon A v ďalšej kapitle máš len Di a Jessieho Emoticon Pekne ďakujem Emoticon

2. MaggieLove přispěvatel
20.12.2013 [10:39]

MaggieLoveMima proč musel utect? Mněla jsi ho zabítEmoticonale věřím, že pro něj máš nějaký jiný způsob jak ho potrestat za to co udělal. A vážně se na to tešším a hlavně se těším až bude Di zase u Jessiho. Emoticon Ti dva prostě musí být spolu Emoticon
Jinak jsem moc ráda, že poslední dobou rychle přidáváš kapitoli, ale na druhou stranu mě mrzí, že už bude příběh končit, protože jsem si ho velmi oblíbila a nerada se s ním budu loučit.
Super kapitola Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1.
Smazat | Upravit | 19.12.2013 [20:17]

ach mima. prečo? mal skapat, prosila som ta aby skapal Emoticon Emoticon chcela by som aby mu jess nalozil, ale jess je cukrik, nie je to ten typ. Emoticon no ale aspon, že je di ok a uz cocvila v nedelu?bude v jessiho naruci Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!